V roku 1991 sa po rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu vynorila mal\u00e1 skupina Rusov, ktor\u00ed si n\u00e1rokovali vlastn\u00edctvo niektor\u00fdch z najcennej\u0161\u00edch lo\u017e\u00edsk ropy, zemn\u00e9ho plynu a kovov na svete. To viedlo k jedn\u00e9mu z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch presunov bohatstva, ak\u00e9 kedy bolo zaznamenan\u00e9. V roku 1997 bolo p\u00e4\u0165 z t\u00fdchto jednotlivcov na zozname najbohat\u0161\u00edch miliard\u00e1rov sveta pod\u013ea \u010dasopisu Forbes. T\u00edto samozvan\u00ed oligarchovia boli obvinen\u00ed z pou\u017e\u00edvania lsti, zastra\u0161ovania a pr\u00edle\u017eitostne n\u00e1silia, aby z\u00edskali tieto odmeny.<\/p>\n
Bludy o \u00faspechoch KGB\u00e1ka Putina a jeho ekonomiky, lebo v roku 2023 maj\u00fa rusk\u00ed mu\u017e\u00edci vern\u00ed svojmu dikt\u00e1torovi \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m vyjs\u0165 s peniazmi. Ber\u00fa si u\u017e p\u00f4\u017ei\u010dky pred v\u00fdplatn\u00fdm term\u00ednom, ktor\u00e9 dosiahli nov\u00fd rekord. <\/p>\n
Re\u010d bude o Vladim\u00edrovi Potaninovi ktor\u00e9mu sa ani za KGB\u00e1ka neskvivil ani vlas na hlave ba naopak. V roku 2022 oligarcha Potanin v\u010faka inv\u00e1zii stavia nov\u00e9 bankov\u00e9 imp\u00e9rium \ud83d\ude42<\/p>\n
Desa\u0165ro\u010dia si potriasal rukou ako s New Yorkom, tak s Moskvou, a teraz aj v\u010faka inv\u00e1zii na Ukrajine a sankci\u00e1m Z\u00e1padu Vladimir Potanin dokon\u010duje skuto\u010dn\u00fd bankov\u00fd kolos. \u201eMohol by sa sta\u0165 vlastn\u00edkom najv\u00e4\u010d\u0161ej s\u00fakromnej banky v Rusku,\u201c znie od jeho rivalov aj expertov na rusk\u00fa ekonomiku.<\/p>\n
Kurz ktor\u00fd zvolil prezident Je\u013ecin, bol jedin\u00fd pr\u00edstupn\u00fd Rusku, ke\u010f\u017ee sk\u00famanie reformn\u00e9ho procesu v Po\u013esku ukazuje, \u017ee tam fungoval postupnej\u0161\u00ed a n\u00e1paditej\u0161\u00ed pr\u00edstup s men\u0161ou korupciou a v\u00e4\u010d\u0161\u00edm podielom v\u00fdhod. Piratiz\u00e1cia Ruska je pr\u00edstupn\u00e1, preh\u013eadn\u00e1 a aktu\u00e1lna kniha, ktor\u00fa si musia pre\u010d\u00edta\u0165 v\u0161etci, ktor\u00ed sa zauj\u00edmaj\u00fa o debakel ruskej reformy, od laikov, ktor\u00ed maj\u00fa z\u00e1ujem, po \u0161tudentov, akademikov, ekon\u00f3mov a politikov, ktor\u00ed chc\u00fa porozumie\u0165 probl\u00e9mom. \u010deli\u0165 Rusku a ako sa im dalo vyhn\u00fa\u0165. <\/p>\n
Marshall I.Goldman je Davisov profesor ruskej ekon\u00f3mie, emeritn\u00fd na Wellesley College, a z\u00e1stupca riadite\u013ea Davisovho centra pre rusk\u00e9 a eur\u00e1zijsk\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 na Harvardskej univerzite v USA. Objavil sa ako koment\u00e1tor Good Morning America, ako aj Nightline a McNeil Lehrer News Hour a je pravideln\u00fdm koment\u00e1torom v National Public Radio v USA a BBC v Brit\u00e1nii.<\/p>\n
Bitka o Sviazinvest by nikdy neprebehla ako telenovela. Kto by tomu veril? Ale boj o vlastn\u00edctvo a kontrolu najv\u00e4\u010d\u0161ej a potenci\u00e1lne najziskovej\u0161ej telekomunika\u010dnej spolo\u010dnosti v Rusku medzi niekdaj\u0161\u00edmi spojencami v roku 1997 poukazuje na zvr\u00e1ten\u00fa a zvr\u00e1ten\u00fa povahu ruskej ekonomickej reformy. Bitka vyvolala nielen ch\u00falostiv\u00fd, polon\u00e1siln\u00fd boj o vlastn\u00edctvo cenn\u00fdch podnikov\u00fdch akt\u00edv, ale aj boj o vplyv na Borisa Je\u013ecina, vtedaj\u0161ieho prezidenta Ruska. <\/p>\n
J.R.Ewing v Dallase nikdy nedosiahol vo svojich bitk\u00e1ch tak vysoko. Av\u0161ak do roka, 17. augusta 1998, ke\u010f rusk\u00fd akciov\u00fd trh skrachoval a ich papierov\u00e9 dr\u017eby klesli takmer na desatinu p\u00f4vodnej hodnoty, sa v\u00ed\u0165azi stali aj porazen\u00fdmi. Rozhor\u010den\u00ed bojovn\u00edci v boji Sviazinvestu v roku 1997 sa len rok predt\u00fdm dohodli, \u017ee odlo\u017eia svoje predch\u00e1dzaj\u00face h\u00e1dky bokom a bud\u00fa organizova\u0165 kampa\u0148 pred prezidentsk\u00fdmi vo\u013ebami v j\u00fani 1996. <\/p>\n
Spolo\u010dne sa sna\u017eili zmanipulova\u0165 rusk\u00fdch voli\u010dov, aby volili Borisa Je\u013ecina. T\u00e1to mal\u00e1, ale vplyvn\u00e1 skupina trin\u00e1stich podnikate\u013eov \u2013 alebo \u201eoligarchov\u201c, ako sa im hovorilo \u2013 sa zmobilizovala do v\u00fdboru kampane Je\u013ecina za prezidenta, ktor\u00fd viedol Anatolij \u010cubajs. Je\u013ecin pr\u00e1ve vyhodil \u010cubajsa z postu prv\u00e9ho podpredsedu vl\u00e1dy, ale v\u0161etci sa zhodli, \u017ee bol ve\u013emi efekt\u00edvnym spr\u00e1vcom, ktor\u00fd takmer s\u00e1m presadil vl\u00e1dne privatiza\u010dn\u00e9 \u00fasilie. <\/p>\n
K\u00fdm sa vl\u00e1dy neprevzali \u010cubajs a podnikatelia, prieskumy verejnej mienky uk\u00e1zali, \u017ee najpravdepodobnej\u0161\u00edm v\u00ed\u0165azom by bol Je\u013ecinov oponent, Gennadij Zjuganov, \u0161\u00e9f komunistickej strany, pri\u010dom oligarchovia sa ob\u00e1vali, \u017ee povedie k n\u00e1vratu k ekonomike sovietskeho typu. Na osobnej \u00farovni to znamenalo, \u017ee tak\u00fdto znovuzroden\u00fd komunistick\u00fd \u0161t\u00e1t by sa mohol nielen zmocni\u0165 majetku v hodnote stoviek mili\u00f3nov dol\u00e1rov, ktor\u00fd nahromadili od roku 1991, ale mohol by ich aj uv\u00e4zni\u0165 alebo popravi\u0165.
\n\u200b<\/p>\n
Je\u013ecin z v\u010fa\u010dnosti za svoje v\u00ed\u0165azstvo zozadu s rados\u0165ou s\u00fahlasil s t\u00fdm, \u017ee sedem \u00fa\u010dastn\u00edkov, Peter Aven, Boris Berezovskij, Michail Fridman, Vladimir Gusinskij, Michail Chodorkovskij, Vladimir Potanin a Alexander Smolensky, rozdelili niektor\u00e9 z najcennej\u0161\u00edch suroviny, podniky a m\u00e9di\u00e1. Okrem toho vymenoval dvoch z nich \u2013 Potanina a Berezovsk\u00e9ho \u2013 do vy\u0161\u0161\u00edch vl\u00e1dnych funkci\u00ed; Potanin ako prv\u00fd podpredseda vl\u00e1dy a Berezovskij ako z\u00e1stupca tajomn\u00edka Bezpe\u010dnostnej rady Ruska. <\/p>\n
Necitliv\u00ed na ot\u00e1zku \u201ekonfliktu z\u00e1ujmov\u201c ich vymenovanie do vl\u00e1dy posilnilo ich obchodn\u00e9 rokovania. Koncom roku 1996 sa tak Berezovskij mohol pochv\u00e1li\u0165, \u017ee t\u00fdchto sedem vplyvn\u00fdch bank\u00e1rov z\u00edskalo kontrolu nad 50 percentami akt\u00edv krajiny. Mo\u017eno je to prehnan\u00e9, ale nie pr\u00edli\u0161 \u010faleko od pravdy. Chytili e\u0161te d\u00f4le\u017eitej\u0161iu kontrolu nad m\u00e9diami. <\/p>\n
T\u00e1to \u201eve\u013ek\u00e1 sedmi\u010dka\u201c alebo Semibankirshchina, ako ich za\u010dali naz\u00fdva\u0165 Rusi, sa pribl\u00ed\u017eila k ovl\u00e1dnutiu 70 percent moskovskej tla\u010de a r\u00e1dia a 80 percent n\u00e1rodnej telev\u00edzie (Sembankirshchina, slovn\u00e1 hra\u010dka, odkazuje na sedem Bojarov (Semibojarshchina), ktor\u00e1 p\u00f4sobila ako vl\u00e1da Ruska po zvrhnut\u00ed c\u00e1ra Vasilija \u0160uisk\u00e9ho v roku 1610.) <\/p>\n
To malo sta\u010di\u0165 moci a vplyvu, ale ako povedal Grigorij Javlinskij, vodca Jabloka, hlavnej demokratickej strany v ruskej dume, \u201eRusk\u00e1 finan\u010dn\u00e1 oligarchia nepozn\u00e1 hranice svojej chamtivosti. Nikdy nebud\u00fa spokojn\u00ed.\u201c Ke\u010f \u0161t\u00e1t pokra\u010doval v predaji svojich podnikov, t\u00edto bank\u00e1ri zakladali holdingov\u00e9 spolo\u010dnosti alebo, ako ich op\u00edsali, finan\u010dno-priemyseln\u00e9 skupiny (FIGS), s ktor\u00fdmi z\u00edskavali \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie. <\/p>\n
Vyskytli sa men\u0161ie h\u00e1dky a obvinenia, \u017ee t\u00e1 \u010di on\u00e1 aukcia ropnej spolo\u010dnosti alebo hlinik\u00e1rne bola zmanipulovan\u00e1 a dokonca aj spr\u00e1vy o bit\u00ed alebo atent\u00e1te, najm\u00e4 medzi bank\u00e1rmi a riadite\u013emi zapleten\u00fdmi do hliniek. Vo v\u0161eobecnosti sa v\u0161ak t\u00edto prirodzen\u00ed rivali zhodli, \u017ee spolo\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca bude dos\u0165 pre v\u0161etk\u00fdch. <\/p>\n
Rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 je, \u017ee \u00fazky, ak nie incestn\u00fd vz\u0165ah medzi vl\u00e1dnymi l\u00eddrami a riadite\u013emi spolo\u010dnost\u00ed a bank\u00e1rmi, umo\u017e\u0148oval zasv\u00e4ten\u00e9 obchody, zlat\u00e9 pad\u00e1ky, korpor\u00e1tne lietadl\u00e1, vily na Cypre a v \u0160panielsku a okam\u017eit\u00fd status milion\u00e1ra pre t\u00fdch, ktor\u00ed s t\u00fdm hrali. Na rozdiel od tejto \u00fazkej elity sa 80 a\u017e 90 percent zvy\u0161ku popul\u00e1cie ocitlo odvrhnut\u00fdch, mnoh\u00ed vo ve\u013emi \u0165a\u017ekej situ\u00e1cii. <\/p>\n
Napr\u00edklad v roku 1999 bolo takmer 38 percent obyvate\u013estva vyhl\u00e1sen\u00fdch pod hranicou chudoby. Aj t\u00ed, ktor\u00ed si predt\u00fdm odkladali \u00faspory, skon\u010dili po 26-n\u00e1sobnej infl\u00e1cii v roku 1992. Napriek otvoren\u00e9mu a o\u010dividn\u00e9mu zabaveniu toho, \u010do bolo verejn\u00fdm majetkom, a sprievodn\u00e9mu zhor\u0161eniu postavenia drviv\u00e9ho percenta obyvate\u013estva, sa zo strany ve\u010dne trpezliv\u00e9ho, dlho trpiaceho rusk\u00e9ho \u013eudu objavilo relat\u00edvne m\u00e1lo protestov alebo reakci\u00ed.<\/p>\n
To, \u010do priviedlo z\u00e1le\u017eitos\u0165 Sviazinvestu na vrchol a vy\u00fastilo do kolapsu tohto harmonick\u00e9ho drancovania krajiny, bolo Je\u013ecinovo rozhodnutie privies\u0165 vonkaj\u0161ieho reform\u00e1tora Borisa Nemcova za jedn\u00e9ho z dvoch prv\u00fdch podpredsedov vl\u00e1dy krajiny. Nemcov bol predt\u00fdm vymenovan\u00fd a n\u00e1sledne zvolen\u00fd guvern\u00e9r Ni\u017en\u00e9ho Novgorodu. Nemcov ako guvern\u00e9r ne\u00fanavne pracoval a loboval, aby priniesol trh do svojho regi\u00f3nu otvoren\u00fdm, relat\u00edvne transparentn\u00fdm sp\u00f4sobom, \u010do je anom\u00e1lia v Rusku, kde sa to\u013eko robilo skryto. <\/p>\n
Jeho z\u00e1znamy neboli dokonal\u00e9 a ke\u010f sa ujal moci v Moskve, mno\u017eili sa klebety a obvinenia. Napriek tomu s v\u00fdnimkou dvoch alebo troch guvern\u00e9rov v regi\u00f3noch ako Samara alebo Velikii v Novgorode, len m\u00e1lokto zvl\u00e1dol proces ekonomickej reformy tak efekt\u00edvne ako Nemcov v Ni\u017enom Novgorode. Nemcov, ktor\u00e9ho Je\u013ecin v marci 1997 predvolal do Moskvy, sa okam\u017eite presunul, aby zaviedol rovnak\u00fa \u00farove\u0148 integrity, o ak\u00fa sa sna\u017eil vo svojej provincii. <\/p>\n
Ako povedal: \u201eS\u013e\u00fabim tri veci: nebudem kradn\u00fa\u0165. Nebudem bra\u0165 \u00faplatky. Nebudem klama\u0165.\u201c<\/p>\n
M\u00e1lokto mu veril. Ako to videli, neexistoval sp\u00f4sob, ako pracova\u0165 a d\u00fdcha\u0165 vzduch Moskvy bez toho, aby sa podobne nenakazili v\u0161adepr\u00edtomnou chamtivos\u0165ou a \u0161tepom. Ako povedal jeden z jeho kritikov: \u201eNevch\u00e1dza\u0161 do verejn\u00e9ho domu, pokia\u013e neo\u010dak\u00e1va\u0161, \u017ee ochutn\u00e1\u0161 tovar”. <\/p>\n
Ako s\u00e1m predpokladal, Nemcovov pr\u00edchod do Moskvy vyvolal pr\u00edvalov\u00fa vlnu obvinen\u00ed a obvinen\u00ed z minul\u00fdch, skryt\u00fdch alebo domnel\u00fdch indiskr\u00e9tnost\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161inou falo\u0161n\u00fdch (Rusi tomu hovoria kompromat). Bol to n\u00e1vrat do sovietskej \u00e9ry, ke\u010f ohov\u00e1ranie a polpravdy sa pou\u017e\u00edvali na diskredit\u00e1ciu rivalov. Obvinenia z prostit\u00fatok a finan\u010dn\u00fdch manipul\u00e1torov proti Nemcovovi (niektor\u00e9 vysielan\u00e9 v telev\u00edzii) boli z ve\u013ekej \u010dasti iniciovan\u00e9 t\u00fdmi, ktor\u00ed sa ob\u00e1vali, \u017ee Nemcovova kr\u00ed\u017eov\u00e1 v\u00fdprava m\u00f4\u017ee zasiahnu\u0165 do ich vlastn\u00fdch z\u00e1ujmov.<\/p>\n
Nemcovove po\u010diato\u010dn\u00e9 pokusy o vy\u010distenie vyvolali prudk\u00fd odpor a v d\u00f4sledku toho priniesli dos\u0165 trivi\u00e1lne v\u00fdsledky. Jeho oponenti si uvedomili, \u017ee ak by sa Nemcovovi podarilo prin\u00fati\u0165 v\u0161etk\u00fdch vl\u00e1dnych predstavite\u013eov, aby nahradili svoje aut\u00e1 vyroben\u00e9 v zahrani\u010d\u00ed t\u00fdmi, ktor\u00e9 boli vyroben\u00e9 v Rusku a priznali svoj pr\u00edjem a bohatstvo, Nemcov by mohol sp\u00f4sobi\u0165 skuto\u010dn\u00e9 \u0161kody. <\/p>\n
V \u00faplne prvej aukcii vl\u00e1dnych zahrani\u010dn\u00fdch \u00e1ut sa teda predalo len ve\u013emi m\u00e1lo a hoci ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo \u00faradn\u00edkov pod\u00e1valo priznanie pr\u00edjmu a majetku, v\u00e4\u010d\u0161ina t\u00fdchto spr\u00e1v mala len mal\u00fd vz\u0165ah k skuto\u010dn\u00e9mu pr\u00edjmu alebo bohatstvu. Okrem toho sa dekr\u00e9t nevz\u0165ahoval na rodinn\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov z ktor\u00fdch mnoh\u00ed sa stali pr\u00edjemcami majetku vlo\u017een\u00e9ho na ich meno.<\/p>\n
Nemcov trv\u00e1 na tom, \u017ee to myslel v\u00e1\u017ene. Bol tie\u017e odhodlan\u00fd vy\u010disti\u0165 program, ktor\u00fd sa naz\u00fdval \u201ep\u00f4\u017ei\u010dky na akcie\u201c. Zah\u0155\u0148alo to aukciu s\u00fakromn\u00fdch n\u00e1kupcov niektor\u00fdch z najcennej\u0161\u00edch z\u00e1sob ropy a in\u00fdch surov\u00edn v krajine. A\u017e do jeho pr\u00edchodu do Moskvy takmer \u017eiadna aukcia v r\u00e1mci programu Loans for Shares nepriniesla vl\u00e1de viac ako zlomok skuto\u010dnej hodnoty t\u00fdchto nehnute\u013enost\u00ed. <\/p>\n
Bolo to preto, \u017ee takmer vo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadoch i\u0161lo o \u201evysok\u00fa\u201c ponuku uk\u00e1zalo sa, \u017ee je spojen\u00fd s organiz\u00e1torom aukcie. N\u00e1pad na program Loans for Shares pri\u0161iel od Vladim\u00edra Potanina, \u0161\u00e9fa Oneximbank, ktor\u00fd ho na\u010drtol 30. marca 1995. Nie je prekvapen\u00edm, \u017ee v \u010dase, ke\u010f sa konala v\u00e4\u010d\u0161ina aukci\u00ed sa Oneximbank uk\u00e1zala ako najv\u00e4\u010d\u0161ia pr\u00edjemcom programu. <\/p>\n
Z\u00e1mienkou pre sch\u00e9mu Loans for Shares bolo, \u017ee bank\u00e1ri chceli urobi\u0165 nie\u010do, \u010do by pomohlo vl\u00e1de zn\u00ed\u017ei\u0165 jej rozpo\u010dtov\u00fd deficit. Ke\u010f\u017ee takmer nikto vr\u00e1tane b\u00e1nk neplatil ve\u013ea dan\u00ed, vl\u00e1da nemohla vytvori\u0165 pr\u00edjmy, ktor\u00e9 potrebovala na up\u00edsanie svojich v\u00fddavkov. Preto v geste, ktor\u00e9 sa uk\u00e1zalo ako pr\u00edli\u0161 dobr\u00e9 na to, aby to bola pravda, Big Seven Semibankirshchina pon\u00fakla vl\u00e1de p\u00f4\u017ei\u010dku pe\u0148az\u00ed, aby aspo\u0148 do\u010dasne nahradila nevybran\u00e9 dane. <\/p>\n
V\u0161etko \u010do bank\u00e1ri po\u017eadovali na v\u00fdmenu bolo, \u017ee vl\u00e1da zlo\u017eila kolater\u00e1l na tieto p\u00f4\u017ei\u010dky vo forme akci\u00ed vo vlastn\u00edctve \u0161t\u00e1tu od niektor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161\u00edch podnikov, ktor\u00e9 \u0161t\u00e1t pl\u00e1noval preda\u0165. Zdanlivo to nebol d\u00f4vod na poplach. Koniec koncov, ke\u010f vl\u00e1da na\u0161la sp\u00f4sob, ako tieto dane vybra\u0165, mohla by splati\u0165 svoju p\u00f4\u017ei\u010dku. Banky potom vr\u00e1tia vl\u00e1dne z\u00e1ruky. Samozrejme, ak by p\u00f4\u017ei\u010dky neboli splaten\u00e9 (a nikto si nemyslel, \u017ee bud\u00fa), banky by potom mohli slobodne preda\u0165 kolater\u00e1l, aby mohli z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 svoje peniaze. Navy\u0161e i\u0161lo o akcie, ktor\u00e9 \u0161t\u00e1t v ka\u017edom pr\u00edpade zam\u00fd\u0161\u013eal preda\u0165.<\/p>\n
P\u00f4vodn\u00fd pl\u00e1n stanovoval, \u017ee s cie\u013eom vygenerova\u0165 \u010do najv\u00e4\u010d\u0161ie pr\u00edjmy pre \u0161t\u00e1t, banka, ktor\u00e1 m\u00e1 kolater\u00e1l, uskuto\u010dn\u00ed v mene \u0161t\u00e1tu aukciu na n\u00e1kup tohto kolater\u00e1lu. Toto sa pova\u017eovalo za najlep\u0161\u00ed sp\u00f4sob, ako pril\u00e1ka\u0165 \u010fal\u0161\u00edch uch\u00e1dza\u010dov. Pri spr\u00e1vnom postupe by v\u00fdsledn\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e vyniesla dostato\u010dn\u00e9 prostriedky na splatenie bank\u00e1m a pre \u0161t\u00e1t by vygenerovala podstatne vy\u0161\u0161iu sumu, ako je p\u00f4vodn\u00fd \u00faver. <\/p>\n
Ale konan\u00edm aukcie na od\u013eahl\u00fdch miestach, zatvoren\u00edm letiska v de\u0148 aukcie alebo \u0161pecifikovan\u00edm podmienok, ktor\u00e9 mohol splni\u0165 len samotn\u00fd dra\u017eite\u013e, aukcia len zriedka vygenerovala viac ako nieko\u013eko dol\u00e1rov nad p\u00f4vodn\u00fa ponukov\u00fa cenu. A prakticky v ka\u017edom pr\u00edpade bol v\u00ed\u0165azom aukcie pridru\u017een\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 banky, ktor\u00e1 aukciu usporiadala. <\/p>\n
Nemcov odhodlan\u00fd prelomi\u0165 tento model a ukon\u010di\u0165 tajn\u00e9 dohody medzi t\u00fdm, \u010do by za in\u00fdch okolnost\u00ed mali by\u0165 z\u00fariv\u00fdmi rivalmi, pris\u013e\u00fabil, \u017ee sa postar\u00e1 o to, aby sa Sviazinvest, ktor\u00fd bol \u010fal\u0161\u00edm privatizovan\u00fdm \u0161t\u00e1tnym podnikom, vydra\u017eil v plnej hodnote. Nielen\u017ee by to bol prostriedok na obnovenie d\u00f4very vo vl\u00e1dne postupy, ale vl\u00e1da tie\u017e z\u00fafalo potrebovala v\u00fdnosy z tohto predaja, aby mohla vr\u00e1ti\u0165 mzdy vl\u00e1dnym zamestnancom, najm\u00e4 arm\u00e1de. V jednom bode vl\u00e1da zaost\u00e1vala a\u017e o 4,4 miliardy dol\u00e1rov v ome\u0161kan\u00fdch mzd\u00e1ch. <\/p>\n
Nepotrebovalo Machiavelliho, aby si uvedomil, \u017ee v\u010dasn\u00e9 vyplatenie vojensk\u00fdch miezd je mimoriadne naliehav\u00e9. V polovici roku 1997, nahnevan\u00fd mno\u017estvom s\u0165a\u017enost\u00ed, nieko\u013eko b\u00fdval\u00fdch gener\u00e1lov za\u010dalo otvorene vyz\u00fdva\u0165 na \u201eakciu\u201c zo strany arm\u00e1dy. Odstr\u00e1nenie ich nahromaden\u00fdch platov by rozpt\u00fdlilo \u010das\u0165 tohto hnevu. Na 25. j\u00fala 1997 panovala zna\u010dn\u00e1 neistota, ak\u00fd z\u00e1ujem vzbud\u00ed Nemcovom organizovan\u00e1 aukcia pre Sviazinvest. <\/p>\n
Snaha o privatiz\u00e1ciu Sviazinvestu nebola prv\u00fdkr\u00e1t. Koncom roku 1995 vl\u00e1da uzavrela predbe\u017en\u00fa dohodu s STET, talianskou telekomunika\u010dnou spolo\u010dnos\u0165ou, \u017ee zaplat\u00ed 1,4 miliardy dol\u00e1rov za 25 percent akci\u00ed spolo\u010dnosti. Na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu v\u0161ak STET svoju ponuku stiahol so s\u0165a\u017enos\u0165ou, \u017ee rusk\u00e9 \u00farady odmietl aby jej umo\u017enili pr\u00edstup na trhy na dia\u013eku, ako aj k d\u00f4le\u017eit\u00fdm finan\u010dn\u00fdm \u00fadajom. <\/p>\n
N\u00e1sledne privatiza\u010dn\u00e9 org\u00e1ny vyzvali z\u00e1padn\u00fdch finan\u010dn\u00fdch poradcov N.M.Rothchild a ING Barings, aby im poskytli usmernenie pri h\u013eadan\u00ed \u010fal\u0161\u00edch zahrani\u010dn\u00fdch investorov. Niektor\u00e9 zo siedmich b\u00e1nk v\u0161ak, najm\u00e4 MOST-Bank, sa za\u010dali s\u0165a\u017eova\u0165, \u017ee Sviazinvest je pre n\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 Ruska pr\u00edli\u0161 d\u00f4le\u017eit\u00fd na to, aby ho bolo mo\u017en\u00e9 preda\u0165 zahrani\u010dn\u00fdm investorom. <\/p>\n
Vl\u00e1da pod\u013eahla tlaku a n\u00e1sledne preru\u0161ila spolupr\u00e1cu s N.M.Rothchild a ING, Barings a ozn\u00e1mila, \u017ee o rusk\u00fa telekomunika\u010dn\u00fa sie\u0165 sa m\u00f4\u017ee uch\u00e1dza\u0165 iba spolo\u010dnos\u0165 s v\u00e4\u010d\u0161inovou kontrolou Ruska. V\u0161etci pochopili, \u017ee to znamen\u00e1, \u017ee MOST-Bank m\u00e1 vn\u00fatorn\u00fa stopu.<\/p>\n
Ke\u010f sa bl\u00ed\u017eil \u010das aukcie, bolo jasn\u00e9, \u017ee bud\u00fa predlo\u017een\u00e9 aj \u010fal\u0161ie ponuky, vr\u00e1tane jednej z Oneximbank. Ke\u010f sa pripravovali pl\u00e1ny na dra\u017ebu Sviazinvestu, zakladate\u013e Oneximbank Vladim\u00edr Potanin bol prv\u00fdm podpredsedom vl\u00e1dy. Vo svojej banke si vzal dovolenku a dal jasne najavo, \u017ee ako \u010dlen vl\u00e1dy by nebolo rozumn\u00e9, keby jeho banka predlo\u017eila ponuku. <\/p>\n
Ke\u010f ho v\u0161ak v marci 1997 odvolali z funkcie, r\u00fdchlo sa rozhodol vst\u00fapi\u0165 do seri\u00f3znej ponuky. V snahe vyhn\u00fa\u0165 sa skuto\u010dnej s\u00fa\u0165a\u017ei, ktor\u00e1 by bola pre v\u00ed\u0165aza n\u00e1kladn\u00e1, dvaja hlavn\u00ed uch\u00e1dza\u010di, Potanin z Oneximbank a Vladim\u00edr Gusinsk\u00fd, zakladate\u013e MOST-Bank, h\u013eadali stretnutie vo Franc\u00fazsku s dovolenkuj\u00facim Anatolijom Chubaisom. Koniec koncov, v\u0161etci tak dobre spolupracovali minul\u00fd rok po\u010das prezidentsk\u00fdch volieb. <\/p>\n
A po Je\u013ecinovom v\u00ed\u0165azstve bol \u010cubajs vr\u00e1ten\u00fd sp\u00e4\u0165 do vl\u00e1dy a spolu s Nemcovom sl\u00fa\u017eil ako prv\u00fd podpredseda vl\u00e1dy. K Potaninovi, Gusinsk\u00e9mu a \u010cubajsovi sa na Franc\u00fazskej rivi\u00e9re pripojil Boris Berezovskij, zakladate\u013e banky Logovaz, tie\u017e jednej zo Semibankirshchina. Potanin hromadil st\u00e1le viac \u0161t\u00e1tneho majetku a Gusinsk\u00fd a Berezovskij sa ob\u00e1vali, \u017ee ak by to nebolo pod kontrolou, Potanin a jeho banka by sa \u010doskoro stali tak dominantn\u00fdmi, \u017ee by ohrozili ich vlastn\u00e9 obchodn\u00e9 imp\u00e9ri\u00e1. <\/p>\n
Preto sa t\u00edto dvaja rozhodli spoji\u0165 aj napriek tomu, \u017ee e\u0161te pred p\u00e1r rokmi boli zaryt\u00ed nepriatelia. Berezovskij nebol pr\u00edtomn\u00fd otvorene ako bank\u00e1r, ale zdanlivo vo svojej ofici\u00e1lnej funkcii z\u00e1stupcu tajomn\u00edka Bezpe\u010dnostnej rady; svoju pr\u00edtomnos\u0165 zd\u00f4vodnil vysvetlen\u00edm, \u017ee sa chce poisti\u0165, \u017ee bude trestn\u00e1 kontrola Sviazinvestu. To by pod\u013ea neho ohrozilo n\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 Ruska. <\/p>\n
Ako p\u00f4vodn\u00fd architekt privatiza\u010dn\u00e9ho \u00fasilia si \u010cubajs n\u00e1sledne po\u010das Je\u013ecinovej \u00faspe\u0161nej prezidentskej kampane v roku 1996 vybudoval \u00fazke vz\u0165ahy so v\u0161etk\u00fdmi tromi \u2013 Gusinsk\u00fdm, Potaninom a Berezovsk\u00fdm. Ke\u010f\u017ee bol \u010cubajs jedn\u00fdm z vodcov reformn\u00e9ho hnutia v Leningrade, bol pova\u017eovan\u00fd za p\u00e1na \u010cist\u00e9ho, ke\u010f v roku 1991 pricestoval do Moskvy, aby zorganizoval privatiza\u010dn\u00e9 \u00fasilie, ale ke\u010f ho Je\u013ecin koncom roka 1995 prepustil a u\u017e nebol vl\u00e1dnym zamestnancom, Chubais sa c\u00edtil slobodne pracova\u0165 v s\u00fakromnom sektore. Pracoval r\u00fdchlo. <\/p>\n
Za \u0161tyri mesiace nazhroma\u017edil zdanite\u013en\u00fd pr\u00edjem vo v\u00fd\u0161ke najmenej 300 000 dol\u00e1rov. Pod\u013ea \u010dl\u00e1nku v Izvestiia to bol \u010diasto\u010dne pr\u00edjem z\u00edskan\u00fd z bez\u00faro\u010dnej p\u00f4\u017ei\u010dky vo v\u00fd\u0161ke 3 mili\u00f3ny dol\u00e1rov, ktor\u00fa poskytla Stoli\u010dnyj banka Alexandra Smolensk\u00e9ho, jedna z Ve\u013ekej sedmi\u010dky. \u010cubajs potom p\u00f4\u017ei\u010dku pou\u017eil na investovanie do vysoko v\u00fdnosn\u00fdch vl\u00e1dnych cenn\u00fdch papierov. <\/p>\n
Nesk\u00f4r by \u010cubajs tie\u017e uznal, \u017ee 538 000 dol\u00e1rov v opran\u00fdch dol\u00e1rov\u00fdch bankovk\u00e1ch n\u00e1jden\u00fdch v kufri, ktor\u00fd z Je\u013ecinovho volebn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu vyn\u00e1\u0161ali dvaja \u010cubajsovi asistenti, bolo tie\u017e zle z\u00edskan\u00fdch a boli by tajne pou\u017eit\u00e9 na \u00fatoky na Je\u013ecinov\u00fdch odporcov.<\/p>\n
Vzh\u013eadom na \u010cubajsovu \u00fa\u010das\u0165 vo Ve\u013ekej sedmi\u010dke sa Gusinsk\u00e9mu, Potaninovi a Berezovsk\u00e9mu zdalo, \u017ee ak by niekto sympatizoval s ich obavami, bol by to \u010cubajs. Preto po\u017eiadali o stretnutie s prv\u00fdm podpredsedom vl\u00e1dy, ktor\u00fd sa na rozdiel od svojho kolegu, nekompromisn\u00e9ho Nemcova, javil ako pr\u00edstupn\u00fd k \u201erozumn\u00e9mu\u201c urovnaniu. <\/p>\n
Stretnutie bolo dohodnut\u00e9 na dve noci pred aukciou. Ale napriek maxim\u00e1lnemu \u00fasiliu Gusinsk\u00e9ho a Berezovsk\u00e9ho \u010cubajs odmietol zasiahnu\u0165. Po ich n\u00e1vrate do Moskvy bolo zvolan\u00fdch nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch stretnut\u00ed na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu s cie\u013eom n\u00e1js\u0165 nejak\u00fd kompromis. \u017diadna nebola \u00faspe\u0161n\u00e1 a aukcia sa konala pod\u013ea pl\u00e1nu. Nemcov spravodlivo varoval. Na stretnut\u00ed bank\u00e1rov na apr\u00edlovom stretnut\u00ed nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov pred aukciou ozn\u00e1mil, \u017ee odteraz bude plati\u0165 pre ka\u017ed\u00e9ho jednotn\u00e9 zaobch\u00e1dzanie v sp\u00f4sobe, ak\u00fdm sa vl\u00e1dne da\u0148ov\u00e9 peniaze z rozpo\u010dtu pride\u013euj\u00fa bank\u00e1m, aby si ich do\u010dasne ponechali, k\u00fdm ich vl\u00e1da neminie. <\/p>\n
In\u00fdmi slovami, banky sa u\u017e nemohli spolieha\u0165 na to, \u017ee ich spojenia preved\u00fa vl\u00e1dne peniaze do ich banky, ako keby to boli ich vlastn\u00e9. Okrem toho dodal: \u201eChlapi [rebiata], dos\u0165! to je v\u0161etko. \u017dime \u010destne,\u201c \u010d\u00edm chcel poveda\u0165, \u017ee odteraz bud\u00fa \u0161t\u00e1tne aukcie pre vl\u00e1dne podniky transparentn\u00e9 a v\u00ed\u0165azom sa stane ten, kto pon\u00fakne najvy\u0161\u0161iu cenu, nie ten, kto \u00faplatok pon\u00fakne. <\/p>\n
Ako n\u00e1sledne uviedol, u\u017e by neexistovali \u017eiadne zmanipulovan\u00e9 obchody, kde by sa \u201ena z\u00e1klade osobn\u00fdch prepojen\u00ed\u201c rozpred\u00e1val \u0161t\u00e1tny majetok \u201ezadarmo alebo so z\u013eavou\u201c. Vern\u00fd svojmu slovu, predaj 25 percent akci\u00ed plus jedna akcia Sviaz Investu z\u00edskal najvy\u0161\u0161iu ponuku, ktorou bola skupina na \u010dele s Potaninovou Oneximbankou.
\n\u200b
\nPotanin t\u00edm zah\u0155\u0148al \u00fa\u010das\u0165 nemeckej Deutsche Morgan Grenfell Bank, ako aj americkej Bank Morgan Stanley a investora Georgea Sorosa Quantum Fund. Ich ponuka bola 1,875 miliardy dol\u00e1rov. To v\u00fdrazne prekro\u010dilo vl\u00e1dnu vyvol\u00e1vaciu cenu 1,18 miliardy dol\u00e1rov, ako aj stratov\u00fa ponuku vo v\u00fd\u0161ke 1,71 miliardy dol\u00e1rov od Gusinsk\u00e9ho koordinovan\u00e9ho partnerstva pozost\u00e1vaj\u00faceho z Alfa Bank, MOST-Bank, Credit Suisse First Boston a \u0161panielskej telef\u00f3nnej spolo\u010dnosti Telefonica de Espa\u00f1a S.A. <\/p>\n
Ako si v\u0161imli kritici v\u00ed\u0165azstva Potanina, porazen\u00e1 strana bola jedin\u00e1, ktor\u00e1 medzi svojich partnerov zaradila jedn\u00e9ho s technick\u00fdmi schopnos\u0165ami.<\/p>\n
Pre cudzincov sa dohoda zdala by\u0165 f\u00e9rov\u00e1 a nad\u0161tandardn\u00e1. Pre porazen\u00fdch a pre niektor\u00fdch skeptikov to bolo v\u0161etko len nie. Pre za\u010diatok boli v\u00ed\u0165azmi iba \u0161pekulanti bez technick\u00e9ho know-how. Potom do\u0161lo k polemike o sp\u00f4sobe platby. Malo to by\u0165 v rub\u013eoch, ale peniaze pri\u0161li v dol\u00e1roch. In\u00ed sa s\u0165a\u017eovali, \u017ee ke\u010f\u017ee potenci\u00e1lni uch\u00e1dza\u010di dostali len dva t\u00fd\u017edne medzi ozn\u00e1men\u00edm aukcie a konan\u00edm aukcie, bol im odmietnut\u00fd \u010das a pr\u00edstup, ktor\u00fd potrebovali na h\u013abkov\u00fa kontrolu z\u00e1znamov spolo\u010dnosti. <\/p>\n
Tieto obmedzenia nepochybne odradili niektor\u00fdch investorov od pon\u00fak. Nielen to, ale peniaze, ktor\u00e9 Oneximbank vlo\u017eila vopred do ponuky, boli \u010diasto\u010dne vl\u00e1dne peniaze, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 boli \u00fadajne spreneveren\u00e9 v r\u00e1mci sch\u00e9my zah\u0155\u0148aj\u00facej predaj vl\u00e1dneho vojensk\u00e9ho vybavenia. Zah\u0155\u0148ali aj coln\u00e9 dane, ktor\u00e9 boli vyzbieran\u00e9 vl\u00e1dou, ale ulo\u017een\u00e9 v Oneximbank. <\/p>\n
Potanin a \u0161\u00e9f privatiza\u010dnej agent\u00fary zodpovednej za aukcie Alfred Kokh boli navy\u0161e dobr\u00fdmi priate\u013emi. Aj ke\u010f to samo osebe nebolo dostato\u010dn\u00fdm d\u00f4kazom tajnej dohody, nesk\u00f4r sa zistilo, \u017ee \u0161vaj\u010diarska spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila ako z\u00e1sterka pre Potanina, zariadila zaplati\u0165 Kokhovi aj Chubaisovi 100 000 dol\u00e1rov ako preddavok, \u010do je suma, ktor\u00fa nikdy nezarob\u00ed za predaj knihy od jedn\u00e9ho z dvoch mu\u017eov.<\/p>\n
To v\u0161etko d\u00e1valo siln\u00fd dojem, \u017ee napriek Nemcovovmu maxim\u00e1lnemu \u00fasiliu bola aukcia Sviazinvest len \u010fal\u0161\u00edm pr\u00edkladom obchodovania s vyu\u017eit\u00edm d\u00f4vern\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.
\n\u200b
\nPo strate ponuky Gusinskij, podporovan\u00fd Berezovsk\u00fdm, za\u00fato\u010dil na Potanina, Nemcova, Kocha a \u010cubajsa v ich novin\u00e1ch, rozhlasov\u00fdch a telev\u00edznych sie\u0165ach. Potanin odpovedal rovnako prostredn\u00edctvom svojich nov\u00edn Komsomolskaja pravda.<\/p>\n
Koal\u00edcia Ve\u013ekej sedmi\u010dky sa rozpadla vo \u0161v\u00edkoch a vlastn\u00edci m\u00e9di\u00ed, ktor\u00ed boli kedysi zjednoten\u00ed za Je\u013ecinom na politick\u00e9 \u00fa\u010dely, sa teraz rozdelili, aby chr\u00e1nili svoje vlastn\u00e9 obchodn\u00e9 z\u00e1ujmy. Ka\u017ed\u00e1 strana naz\u00fdvala t\u00fa druh\u00fa gaunerom, klam\u00e1rom a nemor\u00e1lnym.<\/p>\n
Ale nespravodlivos\u0165 m\u00e1 svoju vlastn\u00fa odmenu. V auguste 1998, sotva o rok nesk\u00f4r, sa rusk\u00fd akciov\u00fd trh zr\u00fatil a rusk\u00e1 vl\u00e1da nariadila morat\u00f3rium na spl\u00e1canie v\u0161etk\u00fdch vl\u00e1dnych dlhov, dom\u00e1cich aj zahrani\u010dn\u00fdch. V d\u00f4sledku toho musela Potaninova banka zavrie\u0165 svoje dvere a Berezovskij aj Gusinsk\u00fd, op\u00e4\u0165 nepriatelia, na\u0161li svoje finan\u010dn\u00e9 a medi\u00e1lne podiely zna\u010dne zadl\u017een\u00e9 a v hodnote zlomku ich predch\u00e1dzaj\u00facej hodnoty. <\/p>\n
Pokia\u013e ide o Georga Sorosa, jeho invest\u00edcia takmer 1 miliardy dol\u00e1rov sa zr\u00fatila na hol\u00fdch 100 mili\u00f3nov dol\u00e1rov; ako sa vyjadril, \u201enajhor\u0161ia invest\u00edcia, ak\u00fa kedy urobil.\u201c Po \u010dase akcie Sviazinvestu op\u00e4\u0165 z\u00edskali \u010das\u0165 svojej hodnoty, no oneskorene. Len \u010cubajs z toho vy\u0161iel lep\u0161ie. Po odchode z vl\u00e1dy z\u00edskal menovanie za gener\u00e1lneho riadite\u013ea UES, rusk\u00e9ho elektrick\u00e9ho monopolu, \u010d\u00edm sa stal s\u00e1m o sebe oligarchom.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V roku 1991 sa po rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu vynorila mal\u00e1 skupina Rusov, ktor\u00ed si n\u00e1rokovali vlastn\u00edctvo niektor\u00fdch z najcennej\u0161\u00edch lo\u017e\u00edsk ropy, zemn\u00e9ho plynu a kovov na svete. To viedlo k jedn\u00e9mu z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch presunov bohatstva, ak\u00e9 kedy bolo zaznamenan\u00e9. V roku 1997 bolo p\u00e4\u0165 z t\u00fdchto jednotlivcov na zozname najbohat\u0161\u00edch miliard\u00e1rov sveta pod\u013ea \u010dasopisu Forbes. […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[8],"tags":[],"class_list":["post-29322","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-meduza"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29322","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29322"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29322\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29336,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29322\/revisions\/29336"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29322"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29322"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29322"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}