Politika n\u00faten\u00fdch deport\u00e1ci\u00ed \u013eudi, povinn\u00e9 migr\u00e1cie a pr\u00e1ce v druhej svetovej vojne v r\u00f4znych krajin\u00e1ch sveta. Treba poznamena\u0165, \u017ee pred druhou svetovou vojnou a po\u010das nej bola politika n\u00faten\u00fdch deport\u00e1ci\u00ed a pr\u00e1ce, dos\u0165 podobn\u00e1 tej, ktor\u00fa uplat\u0148ovali nacisti a sovietske \u00farady, implementovan\u00e1 aj in\u00fdmi krajinami, najm\u00e4 spojencami nemeckej protikominternskej koal\u00edcie, najm\u00e4 Rumunskom.<\/p>\n
Napr\u00edklad Bulharsko (tak ako v roku 1913) spustilo etnick\u00e9 deport\u00e1cie a v\u00fdmeny: v roku 1940, ke\u010f Bulharsko za\u010dlenilo Dobrud\u017eu, v\u00fdchodn\u00e9 Maced\u00f3nsko a Z\u00e1padn\u00fa Frakiu (ktor\u00e1 patrila Rumunsku a Gr\u00e9cku), deportovalo okolo 100 tis\u00edc Rumunov, 300 tis\u00edc Srbov a 100 tis\u00edc Gr\u00e9kov, n\u00e1sledne na uvo\u013enen\u00e9 \u00fazemia umiestnili 125 tis\u00edc Bulharov. <\/p>\n
Tis\u00edce Srbov deportovalo v roku 1940 aj Chorv\u00e1tsko. Tri nov\u00e9 zmluvy o v\u00fdmene obyvate\u013estva uzavreli v rokoch 1943 \u2013 1944 traja v\u00fdchodoeur\u00f3pski spojenci Nemecka: Rumunsko, Ma\u010farsko a Bulharsko. Celkov\u00fd po\u010det os\u00f4b pres\u00eddlen\u00fdch v s\u00falade s t\u00fdmito zmluvami predstavoval pribli\u017ene 500 tis\u00edc. <\/p>\n
Osobitn\u00fa pozornos\u0165 si v\u0161ak zasluhuje pr\u00edpad Japonska. Zaobch\u00e1dzanie tejto krajiny s civiln\u00fdmi deportovan\u00fdmi (ako aj s vojnov\u00fdmi zajatcami) bolo v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 svojou brutalitou, dokonca aj v porovnan\u00ed s podobn\u00fdmi praktikami v Nemecku a ZSSR. K\u00f3rejci predstavovali k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd etnick\u00fd cie\u013e (aj ke\u010f nie jedin\u00fd) tejto politiky. <\/p>\n
Po\u010das vojny bolo pribli\u017ene 4,6 mili\u00f3na K\u00f3rej\u010danov podroben\u00fdch n\u00faten\u00fdm pr\u00e1cam zo strany Japonska, predov\u0161etk\u00fdm na k\u00f3rejskom \u00fazem\u00ed: od roku 1944 boli v\u0161etky deti vo veku od \u0161tvrt\u00e9ho \u0161kolsk\u00e9ho roku a star\u0161ie povinn\u00e9 pracova\u0165. Deport\u00e1cie K\u00f3rej\u010danov sa za\u010dali u\u017e v roku 1939, ale zodpovedaj\u00faci legislat\u00edvny akt bol vydan\u00fd a\u017e koncom roku 1941. <\/p>\n
Prv\u00fdch 49,8 tis\u00edc k\u00f3rejsk\u00fdch pracovn\u00edkov bolo odvezen\u00fdch do Japonska v roku 1939. Po\u010det vzr\u00e1stol v roku 1940: 59,4 tis\u00edc os\u00f4b (vr\u00e1tane prepraven\u00fdch na Sachalin). V roku 1941 bolo deportovan\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch 67,1 tis\u00edc os\u00f4b, medzi nimi bolo najsk\u00f4r 1,8 tis\u00edc os\u00f4b transportovan\u00fdch na ostrovy ju\u017enej \u010dasti Tich\u00e9ho oce\u00e1nu (celkov\u00fd po\u010det t\u00fdch vo vojnov\u00fdch rokoch dosiahol 5,8 tis\u00edc os\u00f4b). <\/p>\n
V rokoch 1942\u20131943 bol po\u010det deportovan\u00fdch robotn\u00edkov 120 a 128,4 tis\u00edc. A napokon v roku 1944 bolo deportovan\u00fdch 16,4 tis\u00edc os\u00f4b. Po\u010det deportovan\u00fdch K\u00f3rej\u010danov v obdob\u00ed rokov 1939 \u2013 1944 predstavoval 444,3 tis\u00edc. K\u013e\u00fa\u010dovou sf\u00e9rou zamestnania k\u00f3rejsk\u00fdch robotn\u00edkov v Japonsku bola \u0165a\u017eba uhlia. <\/p>\n
Treba v\u0161ak pouk\u00e1za\u0165 na to, \u017ee USA \u2013 po\u010das druhej svetovej vojny opatrn\u00e9 pred mo\u017en\u00fdm \u00fatokom Japoncov \u2013 tie\u017e pres\u00eddlili pribli\u017ene 400 os\u00f4b (hlavne Eskim\u00e1kov), ktor\u00ed tvorili cel\u00fa popul\u00e1ciu Aleutsk\u00fdch ostrovov a Pribiloffov\u00fdch ostrovov, do vn\u00fatrozemia. Po japonskom \u00fatoku na Pearl Harbor USA internovali a deportovali aj americk\u00fdch Japoncov – 120 tis\u00edc Japoncov, ktor\u00ed tu b\u00fdvali v z\u00e1padn\u00fdch \u010dastiach krajiny boli transportovan\u00ed na v\u00fdchod, pri\u010dom doba ich deport\u00e1cie bola obmedzen\u00e1 na \u0161tyri roky. <\/p>\n
Po skon\u010den\u00ed vojny boli deportovan\u00fdm pon\u00faknut\u00e9 ofici\u00e1lne ospravedlnenia a pe\u0148a\u017en\u00e9 kompenz\u00e1cie.<\/p>\n
Nemeck\u00fd b\u00e1date\u013e P. Ther si ako prv\u00fd v\u0161imol t\u00fato skuto\u010dnos\u0165: neboli to len \u201eve\u013ek\u00e9\u201c legit\u00edmne \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 po\u010das vojny nad\u0161ene praktizovali etnick\u00e9 \u010distky a deport\u00e1cie predstavite\u013eov \u201enepriate\u013esk\u00fdch\u201c n\u00e1rodnost\u00ed, ale aj tajn\u00e9 a partiz\u00e1nske form\u00e1cie, ktor\u00e1 mala virtu\u00e1lnu kontrolu nad rozsiahlymi \u00fazemiami v tyle nemeckej a spojeneckej arm\u00e1dy, ktor\u00e1 sa st\u00e1le viac zamot\u00e1vala na v\u00fdchode. <\/p>\n
Neboli to len Wehrmacht alebo \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da, kde tak\u00e9to skupiny nebojovali, ale bojovali aj medzi sebou, pri\u010dom nepreuk\u00e1zali men\u0161iu mieru krutosti a bez najmen\u0161ieho re\u0161pektovania medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va. Ther ozna\u010duje srbsk\u00fdch a chorv\u00e1tskych a ukrajinsk\u00fdch a po\u013esk\u00fdch partiz\u00e1nov za najnemilosrdnej\u0161\u00edch nepriate\u013eov. <\/p>\n
V\u00fdskumn\u00edk sa domnieva, \u017ee po\u010dty obet\u00ed na oboch stran\u00e1ch v t\u00fdchto konfront\u00e1ci\u00e1ch dosiahli st\u00e1tis\u00edce. Treba tie\u017e poznamena\u0165, \u017ee v\u00edzia ukrajinsk\u00fdch nacionalistov o \u017eidovskej ot\u00e1zke bola prakticky rovnocenn\u00e1 s v\u00edziou nacistov. Na konci vojny a po nej bolo nemeck\u00e9 obyvate\u013estvo predur\u010den\u00e9 trpie\u0165 najrozsiahlej\u0161ou n\u00fatenou migr\u00e1ciou svojich n\u00e1rodnost\u00ed v hist\u00f3rii. <\/p>\n
Tieto migr\u00e1cie v\u0161ak nes\u00faviseli s F\u00fchrerov\u00fdmi pl\u00e1nmi pres\u00edd\u013eovani, okrem toho, \u017ee boli priamym d\u00f4sledkom bl\u00ed\u017eiacej sa vojenskej por\u00e1\u017eky a krachu nemeckej politiky, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148ala pl\u00e1ny pres\u00edd\u013eovania ako z\u00e1kladn\u00fa zlo\u017eku. Navy\u0161e, svoj\u00edm sp\u00f4sobom boli tieto migr\u00e1cie \u00faplne opa\u010dn\u00e9, pokia\u013e ide o nacistick\u00e9 pl\u00e1ny pres\u00edd\u013eovania. <\/p>\n
Na rozdiel od pr\u00edpadu pres\u00edd\u013eovania \u201ena v\u00fdchod\u201c in\u0161pirovan\u00e9ho Hitlerom, skupiny nov\u00fdch migrantov sa pohybovali opa\u010dn\u00fdm smerom: na z\u00e1pad. Ke\u010f sovietske (v j\u00fali 1944) a britsk\u00e9 a americk\u00e9 jednotky dosiahli hranice R\u00ed\u0161e, Nemecko \u010delilo najak\u00fatnej\u0161ej potrebe evakuova\u0165 civilistov na vn\u00fatrozemsk\u00e9 \u00fazemia. Vlaky s ute\u010dencami z Horn\u00e9ho Sliezska vy\u0161tartovali do Berl\u00edna v janu\u00e1ri 1945. <\/p>\n
V priebehu nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148ov sa skuto\u010dn\u00fd po\u010det obyvate\u013eov miest a obc\u00ed na z\u00e1pad od rieky Odry zv\u00fd\u0161il 1,5 a\u017e 3-n\u00e1sobne. \u00dadaje nemeck\u00e9ho vrchn\u00e9ho velenia ukazuj\u00fa, \u017ee do 19. febru\u00e1ra sa v Nemecku s\u00fastredilo 8,35 mili\u00f3na ute\u010dencov a do polovice marca viac ako 10 mili\u00f3nov. <\/p>\n
Evaku\u00e1cia zo z\u00e1padonemeck\u00fdch oblast\u00ed bola zastaven\u00e1 od 20. febru\u00e1ra, pri\u010dom evaku\u00e1cia z v\u00fdchodn\u00fdch \u00fazem\u00ed pokra\u010dovala do konca apr\u00edla, teda prakticky a\u017e do konca vojny. Medzi evakuovan\u00fdmi boli st\u00e1tis\u00edce Volksdeutsche, t. j. etnick\u00fdch Nemcov, z Rumunska, Juhosl\u00e1vie, Ma\u010farska, Slovenska a asi 350 tis\u00edc z okupovan\u00fdch sovietskych oblast\u00ed.<\/p>\n
Povojnov\u00fd osud etnick\u00fdch Nemcov bol dos\u0165 nez\u00e1videniahodn\u00fd, najm\u00e4 u dom\u00e1cich obyvate\u013eov V\u00fdchodn\u00e9ho Pruska a Horn\u00e9ho Sliezska. Pred vojnou \u017eilo v t\u00fdchto regi\u00f3noch pribli\u017ene 11,5 mili\u00f3na Nemcov a takmer v\u0161etci \u2013 v obave z pomstychtiv\u00e9ho n\u00e1silia zo strany slovansk\u00e9ho obyvate\u013estva Po\u013eska a \u010ceskoslovenska, ale najm\u00e4 zo strachu pred postupuj\u00facou \u010cervenou arm\u00e1dou \u2013 museli od\u00eds\u0165.<\/p>\n
\u010cas\u0165 nemeck\u00e9ho obyvate\u013estva pova\u017eovala za bezpe\u010dn\u00fa evaku\u00e1ciu alebo len \u00fatek na nemeck\u00e9 \u00fazemie. \u010co sa t\u00fdka po\u010dtu \u013eud\u00ed zapojen\u00fdch do tohto hnutia, odhady sa pohybuj\u00fa medzi 5 a\u017e 5,7 mili\u00f3nmi.<\/p>\n
Riadite\u013estvo spojeneckej kontrolnej komisie pre vojnov\u00fdch zajatcov a DP vypracovalo pl\u00e1n t\u00fdkaj\u00faci sa \u201ecivilizovanej\u201c f\u00e1zy pres\u00edd\u013eovania Nemcov. Zodpovedaj\u00faca zmluva bola uzavret\u00e1 22. m\u00e1ja 1945 (v Postupime), pod\u013ea ktorej bud\u00fa Nemci z Po\u013eska rozdelen\u00ed medzi sovietsku (2 mili\u00f3ny \u013eud\u00ed) a britsk\u00fa (1,5 mili\u00f3na) z\u00f3nu a Nemci z \u010ceskoslovenska medzi USA (1,75 mili\u00f3na) a sovietske ( 0,75) z\u00f3ny. <\/p>\n
Okrem toho bolo do americkej z\u00f3ny pridelen\u00fdch 500 tis\u00edc Nemcov z Ma\u010farska; a vo franc\u00fazskej okupa\u010dnej z\u00f3ne mali by\u0165 usaden\u00ed Nemci rak\u00faskeho p\u00f4vodu (150 tis\u00edc). Toto pres\u00eddlenie sa malo uskuto\u010dni\u0165 medzi decembrom 1945 a augustom 1946. Napr\u00edklad pres\u00edd\u013eovanie z Po\u013eska do britskej z\u00f3ny sa za\u010dalo vo febru\u00e1ri 1946 (trasami Stettin \u2013 Lubek a Korford \u2013 Gelmannstadt) a prebiehalo s pomerne vysokou intenzitou: 22 vlakov t\u00fd\u017edenne. <\/p>\n
Ke\u010f\u017ee Briti nemali kapacity na zvl\u00e1dnutie tak\u00e9hoto toku, uzavreli svoje hranice v polovici augusta a obmedzili t\u00fd\u017edenn\u00fd po\u010det prijat\u00fdch vlakov na dva. Dokonca sa obr\u00e1tili na sovietske \u00farady so \u017eiados\u0165ou o do\u010dasn\u00e9 zastavenie toku, ke\u010f\u017ee Poliaci na\u010falej posielali vlaky s Nemcami na z\u00e1pad v rovnakom tempe. <\/p>\n
Vo v\u0161eobecnosti v\u0161ak realiz\u00e1cii pl\u00e1nu \u010delili po\u010detn\u00e9 politick\u00e9 a organiza\u010dn\u00e9 prek\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 podmie\u0148ovali skuto\u010dnos\u0165, \u017ee po\u010det pres\u00eddlen\u00fdch nakoniec dosiahol 3,5 mili\u00f3na os\u00f4b. In\u00fdmi slovami, v\u00fdsledok tesne prekro\u010dil polovicu vopred pl\u00e1novan\u00e9ho \u010d\u00edsla.<\/p>\n
Mnohostrann\u00e1 dohoda medzi Spojen\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom, USA, Franc\u00fazskom a ZSSR stanovila uskuto\u010dnenie osobitn\u00e9ho s\u010d\u00edtania nemeck\u00fdch ute\u010dencov a pres\u00eddlencov v z\u00f3nach kontrolovan\u00fdch signat\u00e1rmi zmluvy 29. novembra 1946. <\/p>\n
V priebehu s\u010d\u00edtania bolo zaregistrovan\u00fdch dev\u00e4\u0165 mili\u00f3nov vys\u00eddlen\u00fdch os\u00f4b z Reichsdeutsche, pri\u010dom v\u00e4\u010d\u0161ina z nich asi 6,15 mili\u00f3na os\u00f4b \u017eila na v\u00fdchodn\u00fdch \u00fazemiach R\u00ed\u0161e, ktor\u00e9 boli straten\u00e9 po vojne: 3,5 mili\u00f3na v Po\u013esku a 2,5 mili\u00f3na v \u010ceskoslovensku.
\n\u200b
\n\u200b
\n\u200b
\n\u200b<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Politika n\u00faten\u00fdch deport\u00e1ci\u00ed \u013eudi, povinn\u00e9 migr\u00e1cie a pr\u00e1ce v druhej svetovej vojne v r\u00f4znych krajin\u00e1ch sveta. Treba poznamena\u0165, \u017ee pred druhou svetovou vojnou a po\u010das nej bola politika n\u00faten\u00fdch deport\u00e1ci\u00ed a pr\u00e1ce, dos\u0165 podobn\u00e1 tej, ktor\u00fa uplat\u0148ovali nacisti a sovietske \u00farady, implementovan\u00e1 aj in\u00fdmi krajinami, najm\u00e4 spojencami nemeckej protikominternskej koal\u00edcie, najm\u00e4 Rumunskom. Politika n\u00faten\u00fdch deport\u00e1ci\u00ed […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-29409","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29409","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29409"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29409\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29412,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29409\/revisions\/29412"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29409"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29409"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29409"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}