Cannibal Island: In 1933, Nearly 5,000 Died In One Of Stalin’s Most Horrific Labor Camps<\/a> <\/p>\nOd hladu sa pojedli sami. Spr\u00e1va potvrdila skuto\u010dnosti, ktor\u00e9 uviedol Velichko a okrem toho poskytla nasleduj\u00face \u0161tatistiky: <\/p>\n
Katastrofa na Ostrove kanibalov bola tak\u00e1 stra\u0161n\u00e1, \u017ee miestny komunistick\u00fd in\u0161truktor Vasilij Veli\u010dko sa v j\u00fali 1933 vydal z vlastnej iniciat\u00edvy vy\u0161etrova\u0165. Vypo\u010dul desiatky \u013eud\u00ed a nap\u00edsal 11-stranov\u00fa spr\u00e1vu, ktor\u00fa poslal do Moskvy, Novosibirska a okresn\u00e9 centrum Narym. Jeho spr\u00e1va bola ozna\u010den\u00e1 ako \u201epr\u00edsne tajn\u00e9\u201c a vy\u0161la najavo a\u017e v roku 1994.<\/p>\n
Komisia dostala 914 ozn\u00e1men\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa t\u00fdch, ktor\u00ed boli vyhosten\u00ed omylom. Pribli\u017ene 174 z 840 \u017eij\u00facich \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa podrobili vy\u0161etreniu komisiou, bolo okam\u017eite prepusten\u00fdch a 231 os\u00f4b bolo poslan\u00fdch do Novosibirska na dodato\u010dn\u00e9 vy\u0161etrenie. Na kontrolu v apar\u00e1te Siblag bolo predlo\u017een\u00fdch 240 dopytov, z toho 51 zamietnut\u00fdch. <\/p>\n
Prilo\u017een\u00fd bol zoznam 22 typick\u00fdch pr\u00edpadov neopr\u00e1vnene vyhosten\u00fdch os\u00f4b. S\u00fa medzi nimi aj obyvatelia Moskvy, ako aj \u013eudia z in\u00fdch miest, ktor\u00ed boli na dovolenke alebo slu\u017eobne v Moskve. Boli zabaven\u00ed pri vystupovan\u00ed z elektri\u010dky alebo na ich pracovisku, v pek\u00e1rni, na \u017eelezni\u010dnej stanici alebo jednoducho na ulici po zhliadnut\u00ed divadeln\u00e9ho predstavenia; mali pri sebe spravidla pasy.<\/p>\n
Bola to v\u0161ak len zlovestn\u00e1 oddychovka. Situ\u00e1cia sa dramaticky zmenila, ke\u010f za\u010dala druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna a geopolitick\u00e9 sprisahanie medzi ZSSR a Nemeckom spe\u010datilo osudy v\u00fdchodoeur\u00f3pskych kraj\u00edn a obyvate\u013estva v nich \u017eij\u00facich.<\/p>\n
V\u0161eobecne sa uzn\u00e1va, \u017ee 1. september 1939, de\u0148, ke\u010f Nemecko za\u00fato\u010dilo na Po\u013esko zo z\u00e1padu, bol prv\u00fdm d\u0148om druhej svetovej vojny. \u00datokom na Po\u013esko na v\u00fdchode 17. septembra vst\u00fapil do vojny aj Sovietsky zv\u00e4z. <\/p>\n
V septembri 1939, po tom, \u010do \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da obsadila v\u00fdchodn\u00e9 provincie Po\u013eska, ktor\u00e9 boli okam\u017eite vyhl\u00e1sen\u00e9 za z\u00e1padn\u00e9 \u00fazemia \u201eznovu zjednotenej\u201c Ukrajiny a Bieloruska, boli na t\u00fdchto \u00fazemiach r\u00fdchlo spusten\u00e9 \u010distiace\u201c oper\u00e1cie. Tentoraz to boli po\u013esk\u00ed, ukrajinsk\u00ed, \u017eidovsk\u00ed a in\u00ed nacionalisti, ktor\u00ed mali by\u0165 obozn\u00e1men\u00ed s touto novou formou budovania n\u00e1roda. <\/p>\n
Nad konan\u00edm sovietskych \u00faradov v Po\u013esku sa t\u00fd\u010dil temn\u00fd tie\u0148 paktu Molotov \u2013 Ribbentrop. Prinajmen\u0161om hlavn\u00e9 cie\u013eov\u00e9 skupiny ur\u010den\u00e9 na deport\u00e1ciu boli ur\u00fdchlene internovan\u00e9 a niektor\u00e9 z nich dokonca ods\u00faden\u00e9. <\/p>\n
Boli medzi nimi: <\/p>\n
po prv\u00e9 zajat\u00ed vojaci a d\u00f4stojn\u00edci (sovietska strana ich nepova\u017eovala za vojnov\u00fdch zajatcov); <\/p>\n
po druh\u00e9, v\u0161etci obyvatelia pohrani\u010dnej z\u00f3ny medzi Vi\u013enom a \u013dvovom, spolu s lesn\u00fdmi str\u00e1\u017ecami, \u017eelezni\u010diarmi a dokonca aj v\u00e4z\u0148ami; <\/p>\n
a po tretie, \u201esoci\u00e1lne cudzie\u201c prvky, ktor\u00e9 sa nedok\u00e1zali v\u010das skry\u0165, ako s\u00fa guvern\u00e9ri provinci\u00ed, verejn\u00ed \u010dinitelia, pr\u00edslu\u0161n\u00edci pol\u00edcie, vlastn\u00edci p\u00f4dy, priemyseln\u00edci a obchodn\u00edci. Boli st\u00edhan\u00ed trojkami a ods\u00faden\u00ed na tresty od\u0148atia slobody na 8 a\u017e 20 rokov pod\u013ea \u00a7 54 alebo 58 Trestn\u00e9ho z\u00e1kona.
\n\u200b
\nPovesti o hroziacich deport\u00e1ci\u00e1ch Poliakov sa za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 u\u017e v novembri 1939. Koles\u00e1 masov\u00e9ho vyhnanstva sa v\u0161ak za\u010dali ot\u00e1\u010da\u0165 a\u017e v roku 1940 (mo\u017eno nazna\u010di\u0165, \u017ee sovietsko-f\u00ednska vojna bola prek\u00e1\u017ekou skor\u0161ieho implement\u00e1cia). <\/p>\n
Oper\u00e1cie trvali do roku 1941. Pod\u013ea A. Guryanova boli vykonan\u00e9 \u0161tyri po sebe nasleduj\u00face a d\u00f4kladne nacvi\u010den\u00e9 oper\u00e1cie. Ka\u017ed\u00fd z nich bol popraven\u00fd v skuto\u010dnosti do 24 hod\u00edn. Tri oper\u00e1cie boli ukon\u010den\u00e9 v rokoch 1940 a jedna v roku 1941 (v m\u00e1ji \u2013 j\u00fani). Prevoz deportovan\u00fdch do vn\u00fatrozemia vlakom do ZSSR trval dva a\u017e \u0161tyri t\u00fd\u017edne. <\/p>\n
Guryanov ktor\u00fd \u0161tuduje vec na \u00farovni dopravnej logistiky (po\u010det potrebn\u00fdch vlakov dosiahol 211), hodnot\u00ed celkov\u00fd po\u010det vyhnan\u00fdch v priebehu troch oper\u00e1ci\u00ed roku 1940 na 275 tis\u00edc os\u00f4b.<\/p>\n
Pr\u00edprava na prv\u00fa deport\u00e1ciu sa za\u010dala u\u017e v roku 1939: 2. decembra 1939 Berija oslovil Stalina s n\u00e1vrhom, aby v\u0161etci osadn\u00edci (skupinu mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za po\u013esk\u00fd ekvivalent koz\u00e1kov) a ich rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci boli vyhnan\u00ed z anektovan\u00fdch okresov pred 15. febru\u00e1r 1940. <\/p>\n
A ofici\u00e1lny n\u00e1zov prvej cie\u013eovej skupiny deport\u00e1ci\u00ed bol pr\u00e1ve \u201e\u0161peci\u00e1lni pres\u00eddlenci \u2014 osadniki\u201c (alebo presnej\u0161ie osadniki a lesn\u00edci). <\/p>\n
Pod\u013ea ofici\u00e1lnej sovietskej verzie boli osadniki \u201enajhor\u0161\u00edmi nepriate\u013emi pracuj\u00faceho \u013eudu\u201c: b\u00fdval\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci vojenskej slu\u017eby vyznamenan\u00ed v po\u013esko-sovietskej vojne v roku 1920, ktor\u00ed boli odmenen\u00ed v\u010fa\u010dnou materskou krajinou p\u00e1smi p\u00f4dy vo v\u00fdchodn\u00fdch oblastiach ob\u00fdvan\u00fdch preva\u017ene Bielorusmi a Ukrajincami.<\/p>\n
Oper\u00e1cie sa vykon\u00e1vali v noci, medzi 2. a 6. hodinou r\u00e1no, ale n\u00e1znaky pr\u00edpravy sa nedali prehliadnu\u0165, ke\u010f\u017ee sa nedali zamaskova\u0165 tis\u00edce voz\u00edkov riaden\u00fdch miestnymi furmanmi, stovky kami\u00f3nov a \u017eelezni\u010dn\u00fdch vag\u00f3nov. Tie, ktor\u00e9 n\u00e1jazdy nezastihli, boli \u010dasto uveden\u00e9 ako nedostupn\u00e9 a ponechan\u00e9 na pokoji. <\/p>\n
U\u017e 29. decembra 1939 Rada \u013eudov\u00fdch komis\u00e1rov prijala dekr\u00e9t \u201eO osobitnom us\u00eddlen\u00ed a zamestnan\u00ed osadn\u00edkov vyhnan\u00fdch zo z\u00e1padn\u00fdch oblast\u00ed Ukrajiny a Bieloruska\u201c. <\/p>\n
S cie\u013eom zamestna\u0165 pres\u00eddlencov bolo zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e9 zalo\u017ei\u0165 pod doh\u013eadom Narkomles – \u013dudov\u00e9ho komisari\u00e1tu drev\u00e1rskeho priemyslu (Narkomles alebo NKLes), \u0161peci\u00e1lne osady v oblastiach \u0165a\u017eby dreva, predov\u0161etk\u00fdm v severnej eur\u00f3pskej \u010dasti krajiny na Urale a na Sib\u00edri.<\/p>\n
\u010cas\u0165 osadn\u00edkov sa nevyhnutne ocitla sk\u00f4r v t\u00e1boroch a v\u00e4zniciach ako v \u0161peci\u00e1lnych osad\u00e1ch. V\u0161etci t\u00ed rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci osadniki, rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci vojnov\u00fdch zajatcov, prostit\u00fatky a ute\u010denci pr\u00edtomn\u00ed na \u00fazem\u00ed v\u00fdchodn\u00e9ho Po\u013eska po 1. septembri 1939, ktor\u00ed vyjadrili \u017eelanie od\u00eds\u0165 na \u00fazemie okupovan\u00e9 Nemcami, no Nemecko ich odmietlo, boli predmetom pres\u00eddlenia do vn\u00fatrozemia ZSSR. <\/p>\n
10. apr\u00edla 1940 bol prijat\u00fd dekr\u00e9t Rady \u013eudov\u00fdch komis\u00e1rov a bol vydan\u00fd \u0161peci\u00e1lny pokyn t\u00fdkaj\u00faci sa postupu pres\u00edd\u013eovania: rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci utl\u00e1\u010dan\u00fdch a vojnov\u00fdch zajatcov mali by\u0165 poslan\u00ed na 10 rokov do Kazachstanu, ute\u010denci do severn\u00fdch oblast\u00ed, do \u0161peci\u00e1lnych os\u00e1d v \u0165a\u017ebe dreva a prostit\u00fatky do kaza\u0161skej a uzbeckej SSR. <\/p>\n
Bez oh\u013eadu na zhor\u0161uj\u00face sa podmienky na cest\u00e1ch sa 13. apr\u00edla 1940 uskuto\u010dnil \u010fal\u0161\u00ed hromadn\u00fd n\u00e1jazd na \u201eosloboden\u00fdch\u201c Poliakov a ich n\u00e1sledn\u00e9 vyhnanie: t\u00e1to cie\u013eov\u00e1 skupina bola zaraden\u00e1 do kateg\u00f3rie \u201eadministrat\u00edvne vyhnan\u00ed\u201c. Boli medzi nimi rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci utl\u00e1\u010dan\u00fdch po\u013esk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, policajtov, \u017eand\u00e1rov, \u0161t\u00e1tnych zamestnancov, vlastn\u00edkov p\u00f4dy, priemyseln\u00edkov a \u010dlenov povstaleck\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed; boli medzi nimi aj u\u010ditelia, drobn\u00ed obchodn\u00edci a e\u0161te lep\u0161\u00ed ro\u013en\u00edci, nesl\u00e1vne zn\u00e1mi \u201ekulaci\u201c. <\/p>\n
Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee v predve\u010der 9. apr\u00edla 1940 dostali prostit\u00fatky t\u00fa \u010des\u0165 by\u0165 deportovan\u00e9 oddelene od ostatn\u00fdch \ud83d\ude42<\/p>\n
\u010clen NKVD z Ak\u0165ubinska povedal: \u201eN\u00faten\u00fa migr\u00e1ciu po\u010das druhej svetovej vojny a po nej nemo\u017eno previes\u0165 na komunizmus, aspo\u0148 nie s\u00fa\u010dasn\u00fa gener\u00e1ciu. V\u0161etci s\u00fa na\u0161imi nepriate\u013emi, bez oh\u013eadu na to ko\u013eko ich je”.<\/p>\n
Nech \u017eije Smer\u00e1k Bl\u00e1ha \ud83d\ude42<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Samozrejme, okrem \u010distenia hran\u00edc ZSSR od ne\u017eiad\u00facich elementov pred druhou svetovou vojnou pozd\u013a\u017e z\u00e1padn\u00fdch a v\u00fdchodn\u00fdch hran\u00edc ZSSR v rokoch 1937 \u2013 1938 sa podobn\u00e9 oper\u00e1cie vykon\u00e1vali aj na juhu, najm\u00e4 na \u00fazemiach susediacich s Tureckom, Ir\u00e1nom a Afganistanom. \u0160peci\u00e1lne zak\u00e1zan\u00e9 z\u00f3ny boli zorganizovan\u00e9 v j\u00fali 1937 v Strednej \u00c1zii a na Kaukaze; a obyvate\u013estvo […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-29436","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29436","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29436"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29436\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29447,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29436\/revisions\/29447"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29436"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29436"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29436"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}