{"id":29450,"date":"2023-11-25T11:29:17","date_gmt":"2023-11-25T11:29:17","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=29450"},"modified":"2023-11-25T11:30:10","modified_gmt":"2023-11-25T11:30:10","slug":"objavenie-ameriky-a-americkych-indianov-na-rytinach-theodora-de-bry-obrazky-kanibalov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/objavenie-ameriky-a-americkych-indianov-na-rytinach-theodora-de-bry-obrazky-kanibalov\/","title":{"rendered":"Objavenie Ameriky a americk\u00fdch indi\u00e1nov na rytin\u00e1ch Theodora de Bry, obr\u00e1zky kanibalov"},"content":{"rendered":"

Objavenie Ameriky Kri\u0161tofom Kolumbusom a americk\u00fdch indi\u00e1nov a\u017e po Braz\u00edliu na rytin\u00e1ch Theodora de Bry. Theodore de Bry’s Collected cestuje po v\u00fdchodnej a z\u00e1padnej Indii. V strede tohto obrazu vid\u00edme pekne oble\u010den\u00e9ho Kri\u0161tofa Kolumba s dvoma vojakmi. Kolumbus stoj\u00ed sebavedomo, \u013eavou nohou vpred so \u0161\u0165ukou pevne zapichnutou do zeme, \u010d\u00edm signalizuje svoj n\u00e1rok na krajinu. <\/p>\n

Objavenie Ameriky a americk\u00fdch indi\u00e1nov na rytin\u00e1ch Theodora de Bry<\/h1>\n

Za n\u00edm v\u013eavo traja \u0160panieli dv\u00edhaj\u00fa v krajine kr\u00ed\u017e, ktor\u00fd symbolizuje vyhl\u00e1senie krajiny pre \u0161panielskych panovn\u00edkov aj pre kres\u0165ansk\u00e9ho Boha. Neoble\u010den\u00ed Ta\u00ednos, domorod\u00e9 n\u00e1rody Hispaniola, kr\u00e1\u010daj\u00fa ku Kolumbovi a prin\u00e1\u0161aj\u00fa dary v podobe n\u00e1hrdeln\u00edkov a in\u00fdch vz\u00e1cnych predmetov. <\/p>\n

\"Objavenie<\/p>\n

\u010ealej v pozad\u00ed, na pravej strane tla\u010de, \u010fal\u0161\u00ed Tainos so zdvihnut\u00fdmi rukami a kr\u00fatiacimi sa telami v strachu utekaj\u00fa pred \u0161panielskymi lo\u010fami ukotven\u00fdmi na mori.<\/p>\n

T\u00e1to tla\u010d z roku 1592 od rytca Theodora de Bryho predstavuje Kolumba a jeho mu\u017eov ako predzves\u0165 eur\u00f3pskej civiliz\u00e1cie a viery a stavia ich ved\u013ea seba s Tainos, ktor\u00ed s\u00fa prezentovan\u00ed ako necivilizovan\u00ed, neoble\u010den\u00ed a pohania. Tento v\u00fdtla\u010dok, spolu so stovkami \u010fal\u0161\u00edch, ktor\u00e9 vytvoril de Bry pre svoju 27-dielnu s\u00e9riu, vydan\u00fa viac ako \u0161tyridsa\u0165 rokov, Zhroma\u017eden\u00e9 cesty po v\u00fdchodnej Indii a z\u00e1padnej Indii (1590 \u2013 1634), tie\u017e potvrdzuje a potvrdzuje pocit eur\u00f3pskej nadradenosti. ako v\u00fdmysel pre Eur\u00f3panov, ak\u00e1 bola Amerika \u2013 jej krajina aj jej obyvatelia.<\/p>\n

Hoci de Bry je najzn\u00e1mej\u0161\u00ed svojimi rytinami eur\u00f3pskych ciest do Ameriky (a Afriky a \u00c1zie), v skuto\u010dnosti nikdy necestoval cez Atlantik. Nie je teda prekvapuj\u00face, \u017ee de Bryho zobrazenie domorod\u00fdch obyvate\u013eov Ameriky bolo kombin\u00e1ciou diel in\u00fdch umelcov, ktor\u00ed sprev\u00e1dzali Eur\u00f3panov do Ameriky (umelci boli \u010dasto priv\u00e1dzan\u00ed na cesty, aby zdokumentovali krajiny a n\u00e1rody Ameriky. pre eur\u00f3pske publikum), ako aj jeho vlastn\u00e9 umeleck\u00e9 vyn\u00e1lezy. <\/p>\n

Napr\u00edklad upravil niektor\u00e9 obr\u00e1zky vytvoren\u00e9 Johannesom Stradanusom, zn\u00e1mym ilustr\u00e1torom, ktor\u00fd vytvoril ran\u00e9 obr\u00e1zky Ameriky. Vo svojich Zbieran\u00fdch cest\u00e1ch po v\u00fdchodnej a z\u00e1padnej Indii de Bry znovu publikoval (a prelo\u017eil do viacer\u00fdch jazykov) spr\u00e1vy ostatn\u00fdch, ktor\u00ed str\u00e1vili \u010das cestovan\u00edm po celom svete, a vytvoril viac ako 600 ryt\u00edn na ilustr\u00e1ciu zv\u00e4zkov. <\/p>\n

Rytina Kolumba a Tainos vy\u0161\u0161ie poch\u00e1dza zo 4. zv\u00e4zku knihy Collected travels in the Eastern India and West India. Tento zv\u00e4zok pretla\u010dil spr\u00e1vy mil\u00e1nskeho cestovate\u013ea Girolama Benzoniho, ktor\u00fd s\u00e1m \u010derpal z Kolumbov\u00fdch spr\u00e1v vo svojich vlastn\u00fdch spisoch.<\/p>\n

De Bryho zozbieran\u00e9 cestopisy patria do \u017e\u00e1nru cestopisnej literat\u00fary, ktor\u00e1 bola popul\u00e1rna u\u017e od stredoveku. \u00da\u010dty Ameriky sa stali ve\u013emi popul\u00e1rnymi po prvej Kolumbovej plavbe. Napr\u00edklad Kolumbov list z roku 1493 kr\u00e1\u013eovi Ferdinandovi a kr\u00e1\u013eovnej Izabele (ktor\u00e1 pom\u00e1hala financova\u0165 cestu) vy\u0161iel do roku 1497 v sedemn\u00e1stich vydaniach a \u010dasto obsahoval drevoryty zobrazuj\u00face vybran\u00e9 momenty jeho cesty.<\/p>\n

De Bry a jeho publikum<\/p>\n

De Bry bol protestant a utiekol z Li\u00e8ge (dnes v Belgicku), kde sa narodil, aby sa vyhol prenasledovaniu. Dostal sa do Frankfurtu, kde za\u010dal pracova\u0165 na Grand Voyages. Po jeho smrti v roku 1598 jeho rodina pokra\u010dovala v jeho pr\u00e1ci a zvy\u0161n\u00e9 zv\u00e4zky dokon\u010dila v roku 1634. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee r\u00f4zne verzie Grands Voyages sl\u00fa\u017eili r\u00f4znym kres\u0165ansk\u00fdm konfesion\u00e1lnym skupin\u00e1m. <\/p>\n

Zv\u00e4zky v nem\u010dine boli zameran\u00e9 na protestantov, zatia\u013e \u010do zv\u00e4zky v latin\u010dine oslovovali katol\u00edkov. De Bry vytvoril obr\u00e1zky, ktor\u00e9 mohol preda\u0165 ka\u017ed\u00e9mu publiku, ale urobil zmeny v textoch, aby oslovili sk\u00f4r katol\u00edkov alebo protestantov. <\/p>\n

Z latinsk\u00fdch verzi\u00ed boli vynechan\u00e9 \u017ealmy, ktor\u00e9 kalv\u00edni pova\u017eovali za zapuzdren\u00e9 v ich viere, alebo dlh\u0161ie pas\u00e1\u017ee kritizuj\u00face katol\u00edcke presved\u010denie alebo koloni\u00e1lne praktiky, ktor\u00e9 boli \u010dasto vyplnen\u00e9 \u010fal\u0161\u00edmi rytinami duplikovan\u00fdmi z in\u00fdch \u010dast\u00ed textu.<\/p>\n

Zatia\u013e \u010do niektor\u00e9 de Bryho v\u00fdtla\u010dky v Grands Voyages sa zameriavaj\u00fa na \u010diny sl\u00e1vnych eur\u00f3pskych moreplavcov, ako je Kolumbus, in\u00e9 zobrazuj\u00fa domorod\u00e9 skupiny a ich zvyky. Niektor\u00e9 z t\u00fdchto obr\u00e1zkov zobrazuj\u00fa zverstv\u00e1, ku ktor\u00fdm do\u0161lo po pr\u00edchode Eur\u00f3panov, n\u00e1silnom dob\u00fdvan\u00ed a koloniz\u00e1cii. Domorod\u00e9 n\u00e1rody s\u00fa k\u0155men\u00e9 psami, obesen\u00e9 alebo zab\u00edjan\u00e9. <\/p>\n

\"utopenie<\/p>\n

In\u00e9 zobrazuj\u00fa p\u00f4vodn\u00e9 reakcie na eur\u00f3psku inv\u00e1ziu, ako napr\u00edklad utopenie \u0160panielov v oce\u00e1ne alebo naliatie tekut\u00e9ho zlata do \u00fast \u00fato\u010dn\u00edkov.<\/p>\n

Kanibalizmus bol (a zost\u00e1va) be\u017ene sp\u00e1jan\u00fd s ur\u010dit\u00fdmi p\u00f4vodn\u00fdmi obyvate\u013emi Ameriky. V de Bryho s\u00e9rii jeho tret\u00ed diel rozpr\u00e1val o sk\u00fasenostiach Hansa Stadena s kanibalizmom v Braz\u00edlii. De Bryho rytiny pre tento zv\u00e4zok patrili medzi najzn\u00e1mej\u0161ie na konci \u0161estn\u00e1steho a na za\u010diatku sedemn\u00e1steho storo\u010dia, z ve\u013ekej \u010dasti pre ich pr\u00ed\u0161ern\u00fd a senza\u010dn\u00fd charakter. V\u0161imnite si, \u017ee de Bryho v\u00fdtla\u010dok \u201eIndi\u00e1ni nalievaj\u00fa tekut\u00e9 zlato do \u00fast \u0160paniela\u201c m\u00f4\u017ee tie\u017e zobrazova\u0165 kanibalizmus medzi postavami zobrazen\u00fdmi v pozad\u00ed.<\/p>\n

Staden, nemeck\u00fd vojak, ktor\u00fd cestoval do Ju\u017enej Ameriky, bol v roku 1553 zajat\u00fd Tupinamb\u00e1, domorodou skupinou v Braz\u00edlii. Po svojom n\u00e1vrate do Eur\u00f3py v roku 1557 p\u00edsal o tupinambsk\u00fdch zvykoch, rodinnom \u017eivote a kanibalizme a op\u00edsal, ako to Tupinamb\u00e1ci obradne praktizovali, najm\u00e4 jedli svojich nepriate\u013eov. <\/p>\n

Stadenova prv\u00e1 kniha obsahovala jednoduch\u00e9 drevoryty, ale de Bryho aktualizovan\u00e9 rytiny sa uk\u00e1zali by\u0165 v eur\u00f3pskej kult\u00farnej predstavivosti ove\u013ea popul\u00e1rnej\u0161ie a trvalej\u0161ie. Vn\u00edmanie domorod\u00fdch Braz\u00edl\u010danov bolo formovan\u00e9 t\u00fdmito obr\u00e1zkami a posil\u0148ovalo predstavu, \u017ee Tupinamb\u00e1 a in\u00ed podobn\u00ed s\u00fa zvrhl\u00ed, primit\u00edvni a hrie\u0161ni.<\/p>\n

Jeden z jeho obr\u00e1zkov zobrazuje nah\u00fdch dospel\u00fdch a deti, ako pij\u00fa v\u00fdvar vyroben\u00fd z \u013eudskej hlavy a \u010driev, ktor\u00fd je vidite\u013en\u00fd na tanieroch medzi zhroma\u017eden\u00fdmi \u013eu\u010fmi. \u010eal\u0161ie zobrazenie Tupinamby zobrazuje ohe\u0148 pod grilom, na ktorom sa opekaj\u00fa \u010dasti tela. Postavy obklopuj\u00fa gril a jedia. Vzadu je bradat\u00e1 postava, s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e1 ako Staden. <\/p>\n

\"Kanibalizmus<\/p>\n

Ru\u010dne kolorovan\u00e9 verzie de Bryho v\u00fdtla\u010dkov e\u0161te viac zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa znepokojiv\u00fd predmet z\u00e1berov.<\/p>\n

Kanibalizmus by bol \u00fazko spojen\u00fd s n\u00e1rodmi Ameriky. De Bry by dokonca pou\u017eil obr\u00e1zky kanibalov, ktor\u00e9 by sl\u00fa\u017eili ako vyryt\u00fd frontispis k zv\u00e4zku 3. Uk\u00e1zanie Tupinamb\u00e1, ako jedia \u013eudsk\u00e9 m\u00e4so, ich exotizovalo a ospravedlnilo eur\u00f3psku kontrolu.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Objavenie Ameriky Kri\u0161tofom Kolumbusom a americk\u00fdch indi\u00e1nov a\u017e po Braz\u00edliu na rytin\u00e1ch Theodora de Bry. Theodore de Bry’s Collected cestuje po v\u00fdchodnej a z\u00e1padnej Indii. V strede tohto obrazu vid\u00edme pekne oble\u010den\u00e9ho Kri\u0161tofa Kolumba s dvoma vojakmi. Kolumbus stoj\u00ed sebavedomo, \u013eavou nohou vpred so \u0161\u0165ukou pevne zapichnutou do zeme, \u010d\u00edm signalizuje svoj n\u00e1rok na krajinu. […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[12],"tags":[],"class_list":["post-29450","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-umenie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29450","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29450"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29450\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29452,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29450\/revisions\/29452"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29450"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29450"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29450"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}