Archeologick\u00e9 d\u00f4kazy ukazuj\u00fa, \u017ee predt\u00fdm, ako do\u0161lo k eur\u00f3pskemu os\u00eddleniu v Severnej Amerike, indi\u00e1ni \u010delili \u010dast\u00fdm vojn\u00e1m a od za\u010diatku \u0161panielskej, anglickej a franc\u00fazskej koloniz\u00e1cie v Severnej Amerike civilisti pravidelne za\u017e\u00edvali vojnu. Hoci pris\u0165ahovalcov \u010dasto sprev\u00e1dzali vojaci, ktor\u00ed bojovali v Eur\u00f3pe alebo \u00cdrsku, mnoh\u00ed kolonisti, ktor\u00ed pri\u0161li do Severnej Ameriky, nikdy neza\u017eili vojnu na vlastnej ko\u017ei.<\/p>\n
Historici ako Russell Weigley a John Grenier rozsiahlo p\u00edsali o \u201eamerickom sp\u00f4sobe vojny\u201c, no sk\u00fasenos\u0165 americk\u00fdch civilistov z vojnov\u00fdch \u010dias vzdoruje pr\u00edsnemu popisu. Jedinou kon\u0161tantou po\u010das dvoch storo\u010d\u00ed po koloniz\u00e1cii bolo, \u017ee americk\u00ed civilisti za\u017eili vojnu, niekedy na svojich vlastn\u00fdch dvoroch a \u017ee hranice medzi civilistami a bojovn\u00edkmi boli zvy\u010dajne rozmazan\u00e9. <\/p>\n
Preto\u017ee vojaci v Severnej Amerike potrebovali pomoc v boji proti Indi\u00e1nom alebo in\u00fdm Eur\u00f3panom, civilisti sa r\u00fdchlo nau\u010dili z\u00e1klady boja. V britsk\u00fdch kol\u00f3ni\u00e1ch sa r\u00fdchlo objavil syst\u00e9m domobrany, ktor\u00fd napriek svojim nedokonalostiam prinajmen\u0161om n\u00fatil civilistov, aby niesli bremen\u00e1 organizovanej sebaobrany. <\/p>\n
V skuto\u010dnosti nemali na v\u00fdber, preto\u017ee ako poukazuje Armstrong Starkey vo svojej eseji o civilistoch po\u010das koloni\u00e1lnych vojen, vojensk\u00e1 discipl\u00edna bola nevyhnutn\u00e1 pre pre\u017eitie kol\u00f3nie Jamestown. Divok\u00e9 vojny, ktor\u00e9 preru\u0161ili obdobia relat\u00edvneho mieru, sa vyzna\u010dovali \u010dast\u00fdmi \u00fatokmi na civiln\u00e9 ciele zo strany oboch str\u00e1n, ke\u010f\u017ee cykly odplaty sa zameriavali na \u017eeny a deti a cel\u00e9 mest\u00e1 \u013eahli popolom.<\/p>\n
Eur\u00f3pske a indi\u00e1nske predstavy o veden\u00ed vojny ospravedl\u0148ovali zab\u00edjanie a terorizovanie civilistov, ale z in\u00fdch d\u00f4vodov. Protestantsk\u00ed Angli\u010dania, ktor\u00ed bojovali s katol\u00edckymi \u00cdrmi, pova\u017eovali nov\u00fdch indi\u00e1nskych nepriate\u013eov za prakticky rovnak\u00fdch ako star\u00fdch \u00edrskych nepriate\u013eov a ani jeden z nich si pod\u013ea britsk\u00fdch odhadov nezasl\u00fa\u017eil \u0161tvrtinu. <\/p>\n
Indi\u00e1ni videli mal\u00fd rozdiel medzi vojakom a civilistom. Vo vojne boli v\u0161etci nepriatelia a pod\u013ea toho sa s nimi aj zaobch\u00e1dzalo. Koncom sedemn\u00e1steho storo\u010dia rasov\u00e9 probl\u00e9my \u010doraz viac ospravedl\u0148ovali zab\u00edjanie alebo zotro\u010dovanie nebojuj\u00facich. Indi\u00e1ni sa r\u00fdchlo pomstili a ka\u017ed\u00e1 nechr\u00e1nen\u00e1 biela dedina alebo dom bola f\u00e9rov\u00e1 hra, hoci pre anglick\u00fdch kolonistov sa \u00fatoky nekon\u010dili v\u017edy smr\u0165ou. <\/p>\n
Indi\u00e1ni \u010dasto brali kolonistov do zajatia, bu\u010f aby nahradili svojich bl\u00edzkych zabit\u00fdch Eur\u00f3panmi, alebo aby dr\u017eali rukojemn\u00edkov za v\u00fdkupn\u00e9. Mnoho tak\u00fdchto zajatcov sa nakoniec vr\u00e1tilo k svojim rodin\u00e1m, ale in\u00ed, najm\u00e4 biele deti vychovan\u00e9 Indi\u00e1nmi, sa \u010dasto rozhodli zosta\u0165 so svojimi \u00fanoscami a \u017ei\u0165 ako Indi\u00e1ni. <\/p>\n
Nerozli\u0161uj\u00face n\u00e1silie koloni\u00e1lnych vojen m\u00f4\u017ee vytvori\u0165 falo\u0161n\u00fd dojem, \u017ee v tomto svete sa no\u017ee v\u017edy \u0165ahali a boj bol neust\u00e1lym stavom vec\u00ed. Napriek tomu v\u00e4\u010d\u0161ina kolonistov nebola nikdy napadnut\u00e1 Indi\u00e1nmi a v\u00e4\u010d\u0161ina Indi\u00e1nov nebola priamo zabit\u00e1 kolonistami. Po po\u010diato\u010dn\u00fdch f\u00e1zach os\u00eddlenia \u017eili kolonisti zvy\u010dajne v relat\u00edvnom pokoji, najm\u00e4 na miestach, ako je Pensylv\u00e1nia. <\/p>\n
V oblastiach, kde bola p\u00f4da a zdroje obmedzen\u00e9, v\u0161ak mohli kolonisti bojova\u0165 na \u017eivot a na smr\u0165 s p\u00f4vodn\u00fdmi obyvate\u013emi. S\u00fa\u0165a\u017e o okrajov\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rske p\u00f4dy v Novom Anglicku napr\u00edklad viedla k jednej z najkrvavej\u0161\u00edch koloni\u00e1lnych indi\u00e1nskych vojen v roku 1675. <\/p>\n
Ako takmer vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto h\u00e1dkach, stredobodom sporu bola p\u00f4da. Zatia\u013e \u010do prirodzen\u00fd pr\u00edrastok a pris\u0165ahovalectvo zv\u00e4\u010d\u0161ili anglick\u00fa popul\u00e1ciu, eur\u00f3pske choroby zdevastovali Indi\u00e1nov, ktor\u00ed boli n\u00faten\u00ed vzd\u00e1va\u0165 sa \u010doraz viac p\u00f4dy, a\u017e k\u00fdm tak\u00e9to \u00fastupky nevyvolali nepriate\u013estvo. Kolonisti to nazvali Vojna kr\u00e1\u013ea Filipa.<\/p>\n
Koncom sedemn\u00e1steho storo\u010dia konkurencia medzi eur\u00f3pskymi koloniza\u010dn\u00fdmi mocnos\u0165ami o severoamerick\u00e9 \u00fazemia postavila Britov a Franc\u00fazov na severe a Britov a \u0160panielov na juhu na kol\u00edzne kurzy. Ke\u010f tieto eur\u00f3pske mocnosti s\u00faperili o kontrolu nad Severnou Amerikou od 90. rokov 17. storo\u010dia do roku 1763, kolonisti boli zmietan\u00ed v neuverite\u013ene krut\u00fdch vojn\u00e1ch. <\/p>\n
Tieto imperi\u00e1lne konflikty vyvrcholili t\u00fdm, \u010do americk\u00ed osadn\u00edci naz\u00fdvali franc\u00fazskou a indi\u00e1nskou vojnou (Sedemro\u010dn\u00e1 vojna v Eur\u00f3pe), vojnou, ktor\u00e1 sa skon\u010dila dobyt\u00edm Franc\u00fazskej Kanady (Nov\u00e9ho Franc\u00fazska) Britmi a post\u00fapen\u00edm \u0161panielskej Floridy Ve\u013ekej Brit\u00e1nii. Bez s\u00favisl\u00fdch hrozieb pre britsk\u00fd majetok sa na britsk\u00fdch koloni\u00e1lnych hraniciach usadil relat\u00edvny mier. <\/p>\n
Britsk\u00e9 snahy o efekt\u00edvnej\u0161iu organiz\u00e1ciu svojej r\u00ed\u0161e v\u0161ak postupne odcudzili severoamerick\u00e9 kol\u00f3nie a premenili niektor\u00fdch tam \u017eij\u00facich poddan\u00fdch na revolucion\u00e1rov. Rovnako ako koloni\u00e1lne konflikty, americk\u00e1 revol\u00facia zmazala hranice medzi civilistami a bojovn\u00edkmi. Miestne mil\u00edcie vystupovali na poprednom mieste v americk\u00fdch aj britsk\u00fdch sil\u00e1ch a poch\u00e1dzali z komun\u00edt hlboko rozdelen\u00fdch v s\u00favislosti s konfliktom. <\/p>\n
V\u00fdsledkom boli pochopite\u013en\u00e9 trenice. Vojaci s kontinent\u00e1lnou alebo britskou arm\u00e1dou sa b\u00e1li o svoje rodiny, a to z dobr\u00e9ho d\u00f4vodu, preto\u017ee v ur\u010ditom bode vojny bola prakticky ka\u017ed\u00e1 \u010das\u0165 krajiny napadnut\u00e1 britsk\u00fdmi vojakmi alebo ich toryovsk\u00fdmi spojencami a len m\u00e1lokto z oboch t\u00e1borov mal v\u00fd\u010ditky svedomia. o rabovanie domov o cennosti, ale aj potreby. <\/p>\n
Policajti sa sna\u017eili zabr\u00e1ni\u0165 najhor\u0161\u00edm zverstv\u00e1m, ale niekedy boli bu\u010f nepr\u00edtomn\u00ed, alebo sa jednoducho rozhodli pozrie\u0165 in\u00fdm smerom, ke\u010f bol zni\u010den\u00fd majetok, zn\u00e1sil\u0148ovan\u00e9 \u017eeny a vra\u017edy. V niektor\u00fdch oblastiach sa americk\u00e1 revol\u00facia zmenila na ob\u010diansku vojnu. Poplatok za civiln\u00e9 obyvate\u013estvo bol v tak\u00fdchto pr\u00edpadoch ove\u013ea vy\u0161\u0161\u00ed, ke\u010f\u017ee sused bojoval so susedom, boli zni\u010den\u00e9 cel\u00e9 komunity a vra\u017edilo sa beztrestne. <\/p>\n
V oblastiach kontrolovan\u00fdch revolucion\u00e1rmi boli lojalisti ekonomicky prenasledovan\u00ed a fyzicky ohrozovan\u00ed. Vern\u00ed, ktor\u00ed sa pok\u00fasili zosta\u0165 vo svojich domovoch, mohli by\u0165 prin\u00faten\u00ed prisaha\u0165 vernos\u0165 veci Patriot a v ka\u017edom pr\u00edpade boli starostlivo monitorovan\u00ed.<\/p>\n
Niektor\u00ed historici odhaduj\u00fa, \u017ee po\u010das ran\u00fdch f\u00e1z revol\u00facie bola asi polovica obyvate\u013estva neutr\u00e1lna. Ve\u013ek\u00fd po\u010det kvakerov a Moravanov v Amerike mal n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 \u0161krupule proti ka\u017edej vojne, no v\u0161etk\u00fdch pacifistov podozrievali tak revolucion\u00e1ri, ako aj lojalisti. In\u00ed kolonisti sa jednoducho sna\u017eili zosta\u0165 neutr\u00e1lni po\u010das cel\u00e9ho konfliktu, hoci boli zvy\u010dajne n\u00faten\u00ed prisaha\u0165 vernos\u0165 jednej alebo druhej strane. <\/p>\n
Ako ukazuje Wayne Lee vo svojej eseji o Americkej revol\u00facii, z t\u00fdch, ktor\u00ed odmietli, sa \u010dasto st\u00e1vali ute\u010denci v n\u00fadzi, h\u013eadaj\u00faci bezpe\u010dn\u00fd \u00fakryt v\u0161ade, kde by ho mohli n\u00e1js\u0165. Obe strany o\u010dak\u00e1vali, \u017ee bud\u00fa bojova\u0165 zdatn\u00ed mu\u017ei a rovnako ve\u013ek\u00e9 percento mu\u017eskej popul\u00e1cie sl\u00fa\u017eilo v ur\u010ditej vojenskej funkcii po\u010das americkej revol\u00facie ako v ktorejko\u013evek inej americkej vojne. <\/p>\n
Ako sa vojna vliekla, rast\u00faca \u013eudsk\u00e1 sila vy\u017eaduje n\u00e1tlakov\u00fdch mu\u017eov, aby sa pripojili k vojenskej jednotke a \u0161\u00edriaci sa konflikt rozpt\u00fdlil dokonca aj \u0161t\u00e1tne mil\u00edcie \u010faleko od ich domovov. Nepr\u00edtomn\u00ed man\u017eelia, otcovia a synovia nechali \u017eeny a deti, aby sa \u017eivili na farm\u00e1ch, kde medzi nimi a hladom st\u00e1la iba pr\u00e1cna v\u00fdsadba a zber. <\/p>\n
\u0160t\u00e1ty sa pok\u00fasili zmierni\u0165 tieto bremen\u00e1 pre komunity t\u00fdm, \u017ee navrhli syst\u00e9my, ktor\u00e9 v jednom \u010dase vyu\u017e\u00edvali iba \u010das\u0165 mil\u00edci\u00ed, ale inv\u00e1zie vy\u017eadovali, aby sa v\u0161etci mu\u017ei chopili zbran\u00ed. Civiln\u00e9 obyvate\u013estvo okrem obsadzovania arm\u00e1d zabezpe\u010dovalo aj z\u00e1sobovanie arm\u00e1d v ter\u00e9ne, najm\u00e4 potravinami. <\/p>\n
Arm\u00e1dy, ktor\u00e9 sa po\u010d\u00edtali v tis\u00edcoch, kruto za\u0165a\u017eovali miestne zdroje, niekedy a\u017e k prasknutiu. Dokonca aj priaznivci arm\u00e1dy ukr\u00fdvali jedlo a dobytok, aby zabr\u00e1nili vojakom vyzliec\u0165 \u0161pajzu a drancova\u0165 ich pastviny. Kradnutie jedla a z\u00e1sob predstavovalo pre Britov m\u00e1lo mor\u00e1lnych dilem, ale revolucion\u00e1ri potrebovali udr\u017eiava\u0165 dobr\u00e9 miestne vz\u0165ahy, aby mali nejak\u00fa \u0161ancu na \u00faspech. <\/p>\n
Gener\u00e1l George Washington sa napr\u00edklad sna\u017eil zabr\u00e1ni\u0165 svojim sil\u00e1m, aby pr\u00edli\u0161 dr\u00e1\u017edili civilistov po\u017eiadavkami na jedlo, ale tak\u00e9to snahy sa mohli uk\u00e1za\u0165 ako m\u00e1rne, ke\u010f boli mu\u017ei hladn\u00ed a z\u00fafal\u00ed. Excesy vo\u010di civilistom zo strany oboch str\u00e1n nepochybne formovali n\u00e1zory na konflikt, n\u00e1zory, ktor\u00e9 zosilneli, ke\u010f arm\u00e1dy z\u00e1merne terorizovali miestne obyvate\u013estvo. <\/p>\n
Britsk\u00e9 sily uskuto\u010dnili tak\u00fato kampa\u0148 vo Virg\u00ednii v roku 1781, ke\u010f n\u00e1jazdn\u00edci pod veden\u00edm Benedicta Arnolda a vojaci pod veden\u00edm lorda Cornwallisa presved\u010dili aj t\u00fdch najopatrnej\u0161\u00edch Virg\u00ednov, aby podporili vec Patriot. Mnoho Ameri\u010danov trpelo po\u010das vojny \u2013 vidiecke dediny aj ve\u013ek\u00e9 mest\u00e1 za\u017eili nedostatok a zaznamenali n\u00e1rast cien \u2013 no nieko\u013ek\u00ed prosperovali, ako napr\u00edklad obchodn\u00edci, ktor\u00ed obom arm\u00e1dam pred\u00e1vali tovar za premr\u0161ten\u00e9 ceny. <\/p>\n
T\u00ed, ktor\u00ed predali Britom, zaznamenali najv\u00e4\u010d\u0161ie kr\u00e1tkodob\u00e9 zisky, ale ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 tohto bohatstva stratili, ke\u010f Briti prehrali vojnu. Lojalistick\u00ed obchodn\u00edci neboli jedin\u00ed, ktor\u00ed na konci vojny trpeli. Patrioti \u010delili aj hrozn\u00fdm v\u00fdzvam. Hospod\u00e1rska devast\u00e1cia a zna\u010dne naru\u0161en\u00e9 obchodn\u00e9 vz\u0165ahy s Ve\u013ekou Brit\u00e1niou znamenali roky hospod\u00e1rskej depresie. <\/p>\n
A b\u00fdval\u00ed kolonisti u\u017e nemali britsk\u00fa arm\u00e1du na ochranu hran\u00edc ob\u00fdvan\u00fdch Indi\u00e1nmi, \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed \u010doraz viac pova\u017eovali Ameri\u010danov hladuj\u00facich po zemi za nepriate\u013eov. Koniec americkej revol\u00facie neznamenal koniec vojen na hraniciach. T\u00ed domorod\u00ed Ameri\u010dania, ktor\u00ed sa po\u010das revol\u00facie postavili na stranu Britov, mohli na konci vojny utrpie\u0165 zni\u010duj\u00facu por\u00e1\u017eku, no napriek tomu neboli ochotn\u00ed vzda\u0165 sa p\u00f4vodn\u00fdch \u00fazem\u00ed Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom. <\/p>\n
Po\u010das nasleduj\u00facich dvoch desa\u0165ro\u010d\u00ed preru\u0161ovan\u00e9 indi\u00e1nsk\u00e9 vojny na severn\u00fdch a ju\u017en\u00fdch hraniciach preru\u0161ili nepokojn\u00fd pokoj medzi Britmi v Kanade a \u0160panielmi na Floride a Louisiane. Franc\u00fazske revolu\u010dn\u00e9 a napoleonsk\u00e9 vojny v\u0161ak ohrozovali krehk\u00fd mier a napokon ho zni\u010dili.
\n\u200b<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Archeologick\u00e9 d\u00f4kazy ukazuj\u00fa, \u017ee predt\u00fdm, ako do\u0161lo k eur\u00f3pskemu os\u00eddleniu v Severnej Amerike, indi\u00e1ni \u010delili \u010dast\u00fdm vojn\u00e1m a od za\u010diatku \u0161panielskej, anglickej a franc\u00fazskej koloniz\u00e1cie v Severnej Amerike civilisti pravidelne za\u017e\u00edvali vojnu. Hoci pris\u0165ahovalcov \u010dasto sprev\u00e1dzali vojaci, ktor\u00ed bojovali v Eur\u00f3pe alebo \u00cdrsku, mnoh\u00ed kolonisti, ktor\u00ed pri\u0161li do Severnej Ameriky, nikdy neza\u017eili vojnu na vlastnej […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-29453","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29453","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29453"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29453\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29456,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29453\/revisions\/29456"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29453"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29453"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29453"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}