Za\u010diatky vojnovej ruskej koloniz\u00e1cie \u00fazemia Sib\u00edru, ktor\u00e9 Moskve im nikdy nepatrilo. Z odbornej literat\u00fary je zrejm\u00e9, \u017ee mnoho domorod\u00fdch kme\u0148ov, civiliz\u00e1ci\u00ed a n\u00e1rodov, ko\u010dovn\u00fdch aj usaden\u00fdch, ob\u00fdvalo Sib\u00edr v skor\u0161\u00edch storo\u010diach od paleolitu a\u017e do ran\u00e9ho novoveku. Z\u00e1very sib\u00edrskeho regionalistick\u00e9ho spisovate\u013ea N. M. Yadrintseva z dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia, \u017ee \u201eje nesporn\u00e9, \u017ee v t\u00fdchto regi\u00f3noch sa vyvinula osobit\u00e1, origin\u00e1lna kult\u00fara\u201c. <\/p>\n
Za\u010diatkom trin\u00e1steho storo\u010dia bol cel\u00fd rozsiahly p\u00e1s ju\u017en\u00fdch sib\u00edrskych step\u00ed zaplaven\u00fd alebo premo\u017een\u00fd divok\u00fdmi bojovn\u00edkmi mongolsk\u00fdch a tat\u00e1rskych jazdcov z Chengizch\u00e1na (asi 1162 \u2013 1227) a jeho potomkami. Pod veden\u00edm Chenghizovho vnuka Baty Ch\u00e1na (1208 \u2013 55) sa Mongoli prehnali na z\u00e1pad cez ju\u017en\u00fd Ural a prenikli a porazili auton\u00f3mne drobn\u00e9 knie\u017eatstv\u00e1 Kyjevskej Rusi. <\/p>\n
Baty zo svojho stanov\u00e9ho hlavn\u00e9ho mesta v Sarai na rieke Volge vl\u00e1dol dobyt\u00fdm krajin\u00e1m a vazalsk\u00fdm n\u00e1rodom najz\u00e1padnej\u0161ej \u010dasti Mongolskej r\u00ed\u0161e, \u201eZlatej horde\u201c, ktor\u00ed platia poplatky. Ku koncu p\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia do\u0161lo k dvom v\u00fdznamn\u00fdm udalostiam, ktor\u00e9 ur\u010dovali dejiny Eur\u00e1zie na nasleduj\u00face storo\u010dia a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165. <\/p>\n
Prv\u00fdm bol r\u00fdchly rozpad a kolaps Mongolskej r\u00ed\u0161e a Zlatej hordy \u2013 d\u00f4vody, ktor\u00e9 n\u00e1s tu nemusia zdr\u017eiava\u0165 \u2013 a druh\u00fdm ustanovenie Ve\u013ek\u00e9ho knie\u017eatstva Moskvy ako virtu\u00e1lneho hlavn\u00e9ho mesta znovuzjednoten\u00e9ho, z\u00e1rodo\u010dn\u00e9ho a viac, resp. menej centralizovan\u00fd rusk\u00fd \u0161t\u00e1t. Hlavn\u00fdm h\u00fdbate\u013eom v druhom procese bol ve\u013ekoknie\u017ea Ivan III. (\u201eIvan Ve\u013ek\u00fd\u201c, vl\u00e1dol v rokoch 1462 \u2013 1505), pokra\u010doval jeho n\u00e1stupcom Vasilij III. (vl\u00e1dol v rokoch 1505 \u2013 33) a dramaticky konsolidovan\u00fd a roz\u0161\u00edren\u00fd jeho vnukom Ivanom IV. (vl\u00e1dol v rokoch 1533 \u2013 1584), ktor\u00fd je v hist\u00f3rii viac zn\u00e1my svojou skratkou \u201eHrozn\u00fd\u201c. <\/p>\n
Ivan Hrozn\u00fd je zn\u00e1my mnoh\u00fdmi vecami, vr\u00e1tane svojho n\u00e1silia, krutosti, z\u00fariv\u00e9ho, filicidn\u00e9ho temperamentu, nejednozna\u010dn\u00fdch dom\u00e1cich reforiem, ne\u00faspe\u0161n\u00fdch vojensk\u00fdch pokusov z\u00edska\u0165 pr\u00edstup k Baltu, z\u00fariv\u00fdch liter\u00e1rnych aktiv\u00edt, psychotick\u00fdch v\u00fdstrednost\u00ed a zvr\u00e1tenosti. zmes posv\u00e4tnosti a sadizmu, ktor\u00e1 bola charakteristick\u00fdm znakom jeho kontroverznej vl\u00e1dy.<\/p>\n
O nie\u010do menej zn\u00e1me, na rozdiel od jeho vojensk\u00fdch a diplomatick\u00fdch ne\u00faspechov na z\u00e1pade, s\u00fa jeho \u010diny na v\u00fdchode, vr\u00e1tane dobytia tat\u00e1rskeho chan\u00e1tu Kaza\u0148, vstupnej br\u00e1ny do Uralu v roku 1552 a potom Astrachanu na dolnom toku Volgy. <\/p>\n
S rozpadom Zlatej hordy na konci p\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia vzniklo nieko\u013eko nez\u00e1visl\u00fdch tat\u00e1rskych khan\u00e1tov, vr\u00e1tane Kaza\u0148sk\u00e9ho a Astrachansk\u00e9ho, ale pre s\u00fa\u010dasn\u00e9 \u00fa\u010dely je d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed Sibir, inak zn\u00e1my ako Isker, za Uralom na brehoch rieky Irtysh. Bola to t\u00e1to relat\u00edvne mal\u00e1 r\u00ed\u0161a, pod jej vl\u00e1dcom Ku\u010dum Ch\u00e1nom, ktor\u00e1 bola predur\u010den\u00e1 odk\u00e1za\u0165 svoje meno \u00fazemiu pokr\u00fdvaj\u00facemu dve tretiny Ruskej r\u00ed\u0161e a jednu dvan\u00e1stinu sveta. <\/p>\n
Po p\u00e1de Kazane a Astrachanu v 50. rokoch 16. storo\u010dia zostal samotn\u00fd Sibir v s\u00fa\u010dasnosti relat\u00edvne neru\u0161en\u00fd, \u010diasto\u010dne preto, \u017ee jeho n\u00e1\u010deln\u00edci sa prezieravo rozhodli pokra\u010dova\u0165 v praxi vzd\u00e1va\u0165 ka\u017edoro\u010dn\u00fd hold mocnej\u0161iemu rusk\u00e9mu c\u00e1rovi, ktor\u00e9ho vojensk\u00e1 moc a pokro\u010dilej\u0161ia palebn\u00e1 sila bola bohato demon\u0161trovan\u00e1 pred hradbami Kazane. <\/p>\n
Bolo to \u010diasto\u010dne aj preto, \u017ee v tom \u010dase moskovsk\u00e1 vl\u00e1da s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou nemala \u017eiadne konkr\u00e9tne pl\u00e1ny na inv\u00e1ziu alebo \u010fal\u0161iu expanziu do krajiny, ktor\u00e1 bola e\u0161te pova\u017eovan\u00e1 za od\u013eahl\u00fa, nehostinn\u00fa a nezn\u00e1mu krajinu. To neznamen\u00e1, \u017ee krajiny le\u017eiace v\u00fdchodne od \u201eSkala\u201c (Kamen \u2013 starovek\u00fd d\u00e9motick\u00fd rusk\u00fd v\u00fdraz pre Ural) boli \u00faplne panensk\u00fdm \u00fazem\u00edm, pokia\u013e ide o prenikanie Ruska. <\/p>\n
U\u017e v jeden\u00e1stom storo\u010d\u00ed sa obchodn\u00edci a lovci z bohat\u00e9ho nez\u00e1visl\u00e9ho obchodn\u00e9ho mesta Novgorod pres\u0165ahovali severn\u00fdm obl\u00fakom do horn\u00fdch \u010dast\u00ed z\u00e1padnej Sib\u00edri vtedy zn\u00e1mej ako \u201ejugrijsk\u00e1 zem\u201c (Jugorskaja zemlya) v snahe z\u00edska\u0165 cenn\u00fa ko\u017eu\u0161inu. \u010di u\u017e priamym lovom, obchodovan\u00edm alebo vyn\u00faten\u00fdm uvalen\u00edm ko\u017eu\u0161inov\u00e9ho tributu ( yasak ) na miestnych domorodcov, najm\u00e4 uralsky hovoriacich Vogulov a Ostyakov (dne\u0161n\u00fdch Mansi a Chanty).
\n\u200b<\/p>\n
Po\u010das 70. rokov 14. storo\u010dia sa medzimestsk\u00e9 s\u00faperenie medzi Ve\u013ek\u00fdm knie\u017eatstvom Moskvy a Novgorodskou republikou skon\u010dilo brut\u00e1lnou anexiou druhej menovanej a konfi\u0161k\u00e1ciou tis\u00edcok \u0161tvorcov\u00fdch kilometrov novogorodsk\u00fdch \u00fazem\u00ed vr\u00e1tane jugrick\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed. <\/p>\n
Moskovsk\u00e1 \u201epacifik\u00e1cia\u201c Novgorodu a sekvestr\u00e1cia jej rozsiahlych seversk\u00fdch majetkov a s nimi s\u00favisiaci obchod s ko\u017eu\u0161inou teda znamenali, \u017ee u\u017e mala cenn\u00fd transuralsk\u00fd entrepot d\u00e1vno pred dramatick\u00fdm \u00fatokom na sib\u00edrsky chan\u00e1t v roku 1581, z ktor\u00e9ho dobytie a os\u00eddlenie Sib\u00edri sa tradi\u010dne datuje. <\/p>\n
V s\u00falade s t\u00fdm a ironicky, najskor\u0161\u00ed obchodn\u00fd z\u00e1ujem Moskvy o Sib\u00edr sa geograficky nach\u00e1dzal v rovnakom regi\u00f3ne, t. j. na severoz\u00e1pade Sib\u00edri a dolnom Ob, z ktor\u00e9ho ned\u00e1vno pr\u00fadila v\u00e4\u010d\u0161ina s\u00fa\u010dasn\u00e9ho rusk\u00e9ho bohatstva v oblasti ropy a zemn\u00e9ho plynu.<\/p>\n
Po\u010das celej hist\u00f3rie Sib\u00edri, prinajmen\u0161om od p\u00f4vodn\u00e9ho dobytia a asimil\u00e1cie \u00fazemia Ruskom v \u0161estn\u00e1stom a sedemn\u00e1stom storo\u010d\u00ed \u2013 jej pr\u00edrodn\u00e9 zdroje v\u017edy vyu\u017e\u00edvali centr\u00e1lne metropolitn\u00e9 org\u00e1ny, \u010di u\u017e moskovsk\u00e9, cis\u00e1rske, sovietske alebo postsovietske, ako napr. sa zvy\u010dajne ozna\u010duje ako \u201ehranica zdrojov\u201c. <\/p>\n
To znamen\u00e1, \u017ee od uv\u00e4znenia prv\u00e9ho sobola a\u017e po potopenie najnov\u0161ieho ropn\u00e9ho vrtu sa ve\u013ek\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 zdroje \u00fazemia \u2013 \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne, rastlinn\u00e9 a nerastn\u00e9 \u2013 lovili, \u0165a\u017eili, \u0165a\u017eili, rabovali, prepravovali na z\u00e1pad alebo vyv\u00e1\u017eali do sveta v prospech centr\u00e1lnej pokladne a \u010dasto aj k znehodnocovaniu, po\u0161kodzovaniu a ni\u010deniu nielen pr\u00edrodn\u00e9ho prostredia, ale aj p\u00f4vodn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch obyvate\u013eov \u00fazemia. <\/p>\n
Historicky to sp\u00f4sobilo stret z\u00e1ujmov, nap\u00e4tie a \u010dasto aj zna\u010dn\u00fa d\u00e1vku nev\u00f4le v nie\u010dom, \u010do mo\u017eno op\u00edsa\u0165 ako ve\u010dn\u00e9 \u201ejadro- konflikt na perif\u00e9rii: \u201ejadrom\u201c je v tomto pr\u00edpade srdce \u201eeur\u00f3pskeho\u201c Ruska s hlavn\u00fdm mestom bu\u010f v Moskve, alebo v Petrohrade; \u201eperif\u00e9riou\u201c s\u00fa krajiny a bohatstvo Sib\u00edri nad ktorou rusk\u00e1 vojensk\u00e1, politick\u00e1 a obchodn\u00e1 kontrola ne\u00faprosne pochodovala na v\u00fdchod a neust\u00e1le roz\u0161irovala hranice \u201ezamrznutej hranice\u201c Ruska.<\/p>\n
Bola to typick\u00e1 koloni\u00e1lna situ\u00e1cia.<\/p>\n
… pokra\u010dovanie \u010dl\u00e1nkom o rodine Stroganovcov a koz\u00e1kovi Yermakovi<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Za\u010diatky vojnovej ruskej koloniz\u00e1cie \u00fazemia Sib\u00edru, ktor\u00e9 Moskve im nikdy nepatrilo. Z odbornej literat\u00fary je zrejm\u00e9, \u017ee mnoho domorod\u00fdch kme\u0148ov, civiliz\u00e1ci\u00ed a n\u00e1rodov, ko\u010dovn\u00fdch aj usaden\u00fdch, ob\u00fdvalo Sib\u00edr v skor\u0161\u00edch storo\u010diach od paleolitu a\u017e do ran\u00e9ho novoveku. Z\u00e1very sib\u00edrskeho regionalistick\u00e9ho spisovate\u013ea N. M. Yadrintseva z dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia, \u017ee \u201eje nesporn\u00e9, \u017ee v t\u00fdchto regi\u00f3noch sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-29457","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29457","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29457"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29457\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29460,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29457\/revisions\/29460"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29457"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29457"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29457"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}