{"id":29469,"date":"2023-11-28T11:13:42","date_gmt":"2023-11-28T11:13:42","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=29469"},"modified":"2023-11-28T11:50:42","modified_gmt":"2023-11-28T11:50:42","slug":"moskovska-kolonizacia-sibiru-v-znameni-predovsetkym-navnady-pre-kozusiny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/moskovska-kolonizacia-sibiru-v-znameni-predovsetkym-navnady-pre-kozusiny\/","title":{"rendered":"Moskovsk\u00e1 koloniz\u00e1cia Sib\u00edru v znamen\u00ed predov\u0161etk\u00fdm n\u00e1vnady pre ko\u017eu\u0161iny"},"content":{"rendered":"<p>Moskovsk\u00e1 koloniz\u00e1cie \u00fazem\u00ed Sib\u00edru bola hlavne v znamen\u00ed predov\u0161etk\u00fdm n\u00e1vnady pre ko\u017eu\u0161iny, ktor\u00fdch bol v to \u010dase nedostatok. Najm\u00e4 vyt\u00fa\u017een\u00e9ho a luxusn\u00e9ho sobola, ktor\u00e1 pri\u0165ahovala rusk\u00fdch lovcov a obchodn\u00edkov, tesne nasledovan\u00fdch alebo sprev\u00e1dzan\u00fdch vojensk\u00fdm a administrat\u00edvnym person\u00e1lom  st\u00e1le hlb\u0161ie do tajgy, ktor\u00e1 sa spo\u010diatku hem\u017eila ne\u0161\u0165astnou faunou, ktorej ko\u017eu\u0161iny po mnoho desa\u0165ro\u010d\u00ed predstavovali hlavn\u00fa obchodn\u00fa komoditu pre vn\u00fatorn\u00e9 a vonkaj\u0161ie trhy Muscovy. <\/p>\n<h1>Moskovsk\u00e1 koloniz\u00e1cia Sib\u00edru, predov\u0161etk\u00fdm n\u00e1vnada na ko\u017eu\u0161iny<\/h1>\n<p> Ak bola hra ziskov\u00e1 pre jednotliv\u00fdch po\u013eovn\u00edkov a obchodn\u00edkov, tak aj pre \u0161t\u00e1tnu pokladnicu. Fisher op\u00e4\u0165 odhaduje, \u017ee v sedemn\u00e1stom storo\u010d\u00ed, t. j. pred fi\u0161k\u00e1lnymi reformami c\u00e1ra, neskor\u0161ieho cis\u00e1ra Petra Ve\u013ek\u00e9ho, obchod s ko\u017eu\u0161inami tvoril a\u017e 10 percent celkov\u00fdch \u0161t\u00e1tnych pr\u00edjmov, \u010do nie je zanedbate\u013en\u00e9. <\/p>\n<p>To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee obchodn\u00e1 \u2013 a politick\u00e1 \u2013 hodnota obchodu s ko\u017eu\u0161inou bola ocenen\u00e1 a\u017e po \u201eobjaven\u00ed\u201c Sib\u00edri. Americk\u00e1 histori\u010dka Janet Martin vo svojej knihe Treasure of the Land of Darkness presved\u010divo argumentuje za prvorados\u0165 ko\u017eu\u0161iny od deviateho do za\u010diatku \u0161estn\u00e1steho storo\u010dia v ekonomik\u00e1ch a politickej moci postupne Bulgar-on-the-Volga, Kyjev, Novgorod, Kaza\u0148 a napokon Moskva. <\/p>\n<p>Na my\u0161lienke, \u017ee obchodn\u00e1 a politick\u00e1 moc id\u00fa ruka v ruke, nie je ni\u010d mimoriadne nov\u00e9, ale samotn\u00fd objem a d\u00f4le\u017eitos\u0165 ko\u017eu\u0161iny ako preva\u017euj\u00facej polo\u017eky na medzin\u00e1rodnom dev\u00edzovom trhu nazna\u010duje, \u017ee monopol na obstar\u00e1vanie, dod\u00e1vky a dod\u00e1vky t\u00fdchto konkr\u00e9tna komodita <strong>bola rozhoduj\u00facim faktorom v politickej sk\u00fasenosti postupne dominantn\u00fdch rusk\u00fdch knie\u017eatstiev viac ako pol tis\u00edcro\u010dia.<\/strong><\/p>\n<p>Dlho pred jazdou Moskvy cez Sib\u00edr najcennej\u0161ie ko\u017eu\u0161iny, ktor\u00e9 h\u013eadali a kupovali bohat\u00ed a mocn\u00ed v celom stredovekom svete \u2013 v Eur\u00f3pe, Byzancii, Strednej \u00c1zii a na \u010ealekom v\u00fdchode poch\u00e1dzali z hust\u00fdch lesov stredn\u00e9ho a severn\u00e9ho Ruska, \u201ekrajiny temnoty\u201c, \u010do d\u00e1va knihe profesora Martina jej trochu romantick\u00fd n\u00e1zov. <\/p>\n<p>V priebehu st\u00e1ro\u010d\u00ed bola veveri\u010dka, l\u00ed\u0161ka, kuna, bobor, sobolia a in\u00e1 srstnat\u00e1 fauna zab\u00edjan\u00e1 po mili\u00f3noch, aby uspokojili fyzick\u00e9 potreby, m\u00e1rnos\u0165, chamtivos\u0165 a politick\u00e9 amb\u00edcie celej Eur\u00e1zie od Ib\u00e9rie po India, od \u0160kandin\u00e1vie po seld\u017euck\u00fdch Turkov. \u010c\u00edsla s\u00fa ohromuj\u00face: jedna obchodn\u00e1 lo\u010f by pri jednej plavbe prepravila a\u017e \u0161tvr\u0165 mili\u00f3na ko\u017eu\u0161\u00edn. <\/p>\n<p>Tyransk\u00fd kr\u00e1\u013e Henrich VIII z Anglicka mal jedny sat\u00e9nov\u00e9 \u0161aty zdoben\u00e9 ko\u017eu\u0161inou 350 sobolov; dokonca aj v\u0161emocn\u00fa t\u00fa\u017ebu eur\u00f3pskych ni\u017e\u0161\u00edch tried po veveri\u010dke musela obmedzi\u0165 legislat\u00edva. V Rusku sa n\u00e1jomn\u00e9 platilo bojarsk\u00fdm majite\u013eom p\u00f4dy v ko\u017eu\u0161in\u00e1ch, vl\u00e1dne agent\u00fary vyberali z ko\u017eu\u0161\u00edn priame dane, ro\u013en\u00edci lovili a pred\u00e1vali ko\u017ee priamo obchodn\u00edkom za \u00fa\u010delom zisku  a ako sme videli, vazalsk\u00fdm kme\u0148om bola ulo\u017een\u00e1 ko\u017eu\u0161inov\u00e1 pocta \u2013 yasak. <\/p>\n<p>Pri takom nen\u00e1sytnom dopyte nie je prekvapuj\u00face, \u017ee t\u00ed, ktor\u00ed kontrolovali dod\u00e1vate\u013esk\u00e9 siete, boli  aj ke\u010f nest\u00e1le tak\u00ed mocn\u00ed.  Ako sa dom\u00e1ci a medzin\u00e1rodn\u00fd dopyt neust\u00e1le zvy\u0161oval, postupne klesaj\u00face z\u00e1soby \u201ekrajiny temnoty\u201c sa za\u010dali dop\u013a\u0148a\u0165 divokou zverou v rozsiahlych, novoprivlastnen\u00fdch krajin\u00e1ch za \u201eSkalou &#8211; Uralom\u201c. <\/p>\n<p>Vzh\u013eadom na p\u00f4sobiv\u00e9 \u010d\u00edsla, ktor\u00e9 uviedol Fisher, niet divu, \u017ee \u201eko\u017eu\u0161inov\u00e1 hor\u00fa\u010dka\u201c prin\u00fatila to\u013eko s\u00fakromn\u00fdch podnikate\u013eov (promyshlenniki) a \u0161t\u00e1tnych \u00faradn\u00edkov h\u013eada\u0165 a vyu\u017e\u00edva\u0165 tieto nov\u00e9 zdroje bohatstva. Nie je ani prekvapuj\u00face, \u017ee nadmern\u00fd lov a nedostatok modern\u00e9ho povedomia o ochrane pr\u00edrody viedli k r\u00fdchlemu vy\u010derpaniu prirodzen\u00fdch z\u00e1sob a rozsiahlej\u0161iemu h\u013eadaniu \u010derstv\u00fdch zab\u00edjac\u00edch pol\u00ed. <\/p>\n<p>Tento neust\u00e1le sa roz\u0161iruj\u00faci a opakovan\u00fd model prieskumu, vyu\u017e\u00edvania a vy\u010derpania zdrojov \u2013 ved\u00faci k \u010fal\u0161iemu prieskumu at\u010f. \u2013 je  z\u00e1kladn\u00fdm faktorom, ktor\u00fd viac ako ktor\u00fdko\u013evek in\u00fd vysvet\u013euje r\u00fdchlos\u0165 postupu Ruska cez Sib\u00edr. Duch dobrodru\u017estva, vedeck\u00e1 zvedavos\u0165, teritori\u00e1lne imperat\u00edvy, \u201epud k moru\u201c, h\u013eadanie in\u00e9ho pr\u00edrodn\u00e9ho bohatstva a \u010dist\u00e1 imperi\u00e1lna prest\u00ed\u017e, to v\u0161etko mohlo prispie\u0165 svoj\u00edm vlastn\u00fdm sp\u00f4sobom k tomuto procesu, ale hlavn\u00fdm motiva\u010dn\u00fdm faktorom bol nepochybne ekonomick\u00fd determinant reprezentovan\u00fd zvieracou srs\u0165ou. <\/p>\n<p>Aj v neskor\u0161\u00edch storo\u010diach, ako aj v s\u00fa\u010dasnosti, by fyzick\u00e9 nepohodlie a odr\u00e1dzaj\u00face od dobrovo\u013en\u00e9ho os\u00edd\u013eovania na Sib\u00edri boli len \u0165a\u017eko prekonan\u00e9, keby ich nevykompenzovala perspekt\u00edva zna\u010dnej materi\u00e1lnej a ekonomickej odmeny pre \u0161t\u00e1t aj jednotlivca. <\/p>\n<p>Ur\u010dit\u00fa predstavu o tom, ako fungoval kombinovan\u00fd, \u0161t\u00e1tom podporovan\u00fd vydiera\u010dsk\u00fd o\u0161ia\u013e drancovania domorodcov a drancovania ich ko\u017eu\u0161inov\u00fdch lesov, mo\u017eno z\u00edska\u0165 presk\u00faman\u00edm spr\u00e1vy pre c\u00e1ra Michaila Fedorovi\u010da od Petra Ivanovi\u010da Beketova (asi 1610 \u2013 1660), sl\u00e1vneho koz\u00e1ka, ktor\u00fd zohral v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri prieskume a os\u00edd\u013eovan\u00ed rozsiahlych oblast\u00ed v\u00fdchodnej Sib\u00edri od 30. do 50. rokov 17. storo\u010dia, dokonca splavil cel\u00fa d\u013a\u017eku rieky Amur. <\/p>\n<p>Spr\u00e1va zo 6. septembra 1633 z Beketova, v tom \u010dase zast\u00e1vaj\u00faceho hodnos\u0165 streleck\u00e9ho sotnika (stn\u00edka, ktor\u00fd mal na starosti sto vojakov; v\u00fdraz strelets doslova znamen\u00e1 \u201estrelec\u201c alebo mu\u0161ketier), opisovala jeho \u010diny na Lene, rie\u010dny regi\u00f3n, porazil miestnych Tungusov (moderne Evenki) a Jakutov, aby sa podriadili, zaviedli rusk\u00fa vojensk\u00fa kontrolu nad ich krajinami a vyn\u00fatili si yasak. <\/p>\n<p>Beketov, ktor\u00fd vyrazil zo svojej z\u00e1kladne v pevnosti Jenisejsk a poveril ho miestny velite\u013e na pr\u00edkaz c\u00e1ra, str\u00e1vil dva a pol roka l\u00fape\u017en\u00fdmi l\u00fape\u017eami na \u00fazem\u00ed Tungusu a Jakutu na svojej utl\u00e1\u010date\u013eskej koloni\u00e1lnej misii. Spr\u00e1va opisuje udalosti okolo 20 exped\u00edci\u00ed a stretnut\u00ed s r\u00f4znymi miestnymi kme\u0148mi, pri\u010dom v\u0161etky sa riadili zhruba rovnak\u00fdm vzorom po\u010diato\u010dn\u00e9ho pr\u00edstupu k n\u00e1\u010deln\u00edkom po\u017eaduj\u00facim podriadenie sa a \u201evernos\u0165 \u201eVe\u013ek\u00e9mu panovn\u00edkovi\u201c\u201c a zaplatenie yasakov. <\/p>\n<p>Odmietnutie zo strany domorod\u00fdch vodcov, niekedy spojen\u00e9 s ozbrojen\u00fdm odporom; nasledoval nerovnomern\u00fd boj medzi Rusmi a domorodcami, ktor\u00fd v\u017edy vy\u00fastil do v\u00ed\u0165azstva prv\u00fdch, zabitia mnoh\u00fdch z nich a zajatia rukojemn\u00edkov. Takto zastra\u0161en\u00ed domorod\u00ed sib\u00edrski domorodci kone\u010dne pochopili zbyto\u010dnos\u0165 \u010fal\u0161ieho odporu, prisahali vernos\u0165 \u201enav\u017edy Jeho Zvrchovan\u00e9mu Veli\u010denstvu\u201c a vzdali po\u017eadovan\u00fa ko\u017eu\u0161inov\u00fa poctu. <\/p>\n<p>Beketov po\u010das svojho \u0165a\u017eenia zriadil aj viac ostrogov vr\u00e1tane novej pevnosti Jakutsk, zimov\u00edsk a zbern\u00fdch miest. Svoje \u00faspechy v c\u00e1rskych slu\u017eb\u00e1ch zh\u0155\u0148a takto: <\/p>\n<hr>\n<p>Panovn\u00edk, za dva a pol roka slu\u017eby na rieke Lena som ja, v\u00e1\u0161 skromn\u00fd slu\u017eobn\u00edk, so slu\u017eobn\u00edkmi a promy\u0161lennikmi [nez\u00e1visl\u00ed podnikatelia, \u017eoldnieri at\u010f.] nazbieral spolu  31 sobolov,  25 jakutsk\u00fdch \u0161ubasov [kab\u00e1ty alebo pl\u00e1\u0161te z ko\u017eu\u0161\u00edn], 10 sobol\u00edch plastin [zo\u0161it\u00fdch ko\u017eu\u0161\u00edn], 2 bobrov, 7 l\u00ed\u0161ok hrdzav\u00fdch a jedno ml\u00e1\u010fa l\u00ed\u0161ky hrdzavej&#8230; <\/p>\n<p>Navy\u0161e, moji mu\u017ei a ja sme v\u00e1m,  mocn\u00e1 c\u00e1rska ruka, priniesli mnoh\u00fdch z va\u0161ich predt\u00fdm odbojn\u00fdch poddan\u00fdch, ktor\u00ed sa po\u010das t\u00fdchto dva a pol roka vzpierali v\u00e1\u0161mu zvrchovan\u00e9mu veli\u010denstvu&#8230; <\/p>\n<p>Milosrdn\u00fd zvrchovan\u00fd c\u00e1r cel\u00e9ho Ruska, odme\u0148te n\u00e1s, svojich pokorn\u00fdch slu\u017eobn\u00edkov&#8230; <\/p>\n<p>Za v\u00e1s, Ve\u013ek\u00fd panovn\u00edk, sme preliali svoju krv trpeli ka\u017ed\u00fa n\u00fadzu, hladovali, jedli ka\u017ed\u00fa ne\u010dist\u00fa vec a po\u0161kvrnili na\u0161e du\u0161e po\u010das t\u00fdch dva a pol roka. C\u00e1r, Panovn\u00edk, zmiluj sa. <\/p>\n<hr>\n<p>Ako \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4kaz c\u00e1rskeho odhodlania udr\u017ea\u0165 tieto vzdialen\u00e9 n\u00e1rody v ustr\u00e1chanej a chvej\u00facej sa poslu\u0161nosti Moskve a zabezpe\u010di\u0165 ich ve\u010dn\u00fa podriadenos\u0165 stoj\u00ed za to citova\u0165 z ofici\u00e1lneho prejavu, ktor\u00fd v roku 1646 predniesol velite\u013e z Jakutska, jeden Petr  Golovinovi, dvojici prominentn\u00fdch rukojemn\u00edkov zajat\u00fdch po \u010dinoch n\u00e1silnej neposlu\u0161nosti \u013eudu Bratska, vr\u00e1tane zabitia nieko\u013ek\u00fdch rusk\u00fdch \u0161t\u00e1tnych prisluhova\u010dov. <\/p>\n<p>Po kone\u010dnom potla\u010den\u00ed nepokojov Golovin svojim v\u00e4z\u0148om ozn\u00e1mil, \u017ee hoci si zasl\u00fa\u017eia obesenie za svoje \u201emnoh\u00e9 \u010diny zrady a ni\u010denia\u201c, panovn\u00edcky c\u00e1r zatia\u013e prejavil zhovievavos\u0165 a dr\u017e\u00ed ich v tesnom z\u00e1vese pod podmienkou, \u017ee zlo\u017ei\u0165 pr\u00edsahu, \u017ee:<\/p>\n<hr>\n<p>..v\u0161etok tvoj \u013eud bude pod jeho suver\u00e9nnou c\u00e1rskou mocnou rukou v priamom otroctve, nav\u017edy, loj\u00e1lne, neochvejne, a \u017ee bude\u0161 ka\u017ed\u00fd rok plati\u0165 yasak v plnej v\u00fd\u0161ke, bez nedostatku, pre seba a v\u0161etk\u00fdch svojich \u013eud\u00ed&#8230; Ale ak sa vzb\u00fari\u0161 a neplati\u0161 yasak v plnej v\u00fd\u0161ke ka\u017ed\u00fd rok, alebo ak za\u00fato\u010d\u00edte na po\u013enohospod\u00e1rskych ro\u013en\u00edkov v bl\u00edzkosti ostrozhek, potom v s\u00falade s panovn\u00edkov\u00fdm  dekretom budete za t\u00fato zradu potrestan\u00ed. <\/p>\n<p>Voevoda a jeho mu\u017ei po\u0161l\u00fa mnoho vl\u00e1dnych jednotiek so zbra\u0148ami proti v\u00e1m a v\u00e1\u0161mu ulus [usadlos\u0165]. T\u00edto mu\u017ei bud\u00fa pou\u010den\u00ed, \u017ee nielen vy, va\u0161e man\u017eelky, deti a \u013eudia ulusov bud\u00fa zabit\u00ed pre va\u0161u zradu, v\u00e1\u0161 dobytok bude zni\u010den\u00fd a va\u0161e jurty  bud\u00fa by\u0165 ne\u00faprosne sp\u00e1len\u00e9. T\u00edto mu\u017ei dostan\u00fa pr\u00edkaz, aby nikoho z v\u00e1s nebrali do zajatia, aby ho zadr\u017eali za v\u00fdkupn\u00e9  a \u017ee ak by niekoho z v\u00e1s zajali, usmrtili v\u00e1s obesen\u00edm, rovnako ako to urobili jakutsk\u00fdm zradcom. A t\u00fato skazu si privod\u00edte na seba.<\/p>\n<hr>\n<blockquote><p>Na inom mieste v arch\u00edvnych materi\u00e1loch je ve\u013ea spr\u00e1v o zverstv\u00e1ch sp\u00e1chan\u00fdch dobyvate\u013esk\u00fdmi Rusmi v snahe privies\u0165 sib\u00edrske n\u00e1rody do stavu \u00faboh\u00e9ho vazalstva pri drancovan\u00ed ich tradi\u010dn\u00fdch domov\u00edn.<\/p><\/blockquote>\n<p> Divokos\u0165 procesu podrobenia, \u010di u\u017e ohrozen\u00e9ho alebo sp\u00e1chan\u00e9ho, do istej miery vysvet\u013euje, pre\u010do bol rusk\u00fd postup napriek ohnisk\u00e1m odporu tak\u00fd r\u00fdchly. K tejto t\u00e9me sa vr\u00e1time v piatej kapitole. Napriek obrovsk\u00e9mu v\u00fdznamu ko\u017eu\u0161n\u00edckeho biznisu ho nutne dop\u013a\u0148ali \u010fal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 ekonomick\u00e9 aktivity. <\/p>\n<p>Skuto\u010dne  stabiln\u00fd rast po\u010dtu obyvate\u013eov Sib\u00edri po\u010das ran\u00e9ho obdobia expanzie Ruska mo\u017eno len \u0165a\u017eko vysvetli\u0165 s odkazom na po\u010det zamestnancov, ktor\u00ed sa zaoberaj\u00fa samotn\u00fdm obchodom s ko\u017eu\u0161inou. Najprv si rusk\u00ed priekopn\u00edci priniesli so sebou materi\u00e1lne potreby ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota, \u010do sa t\u00fdka vybavenia, oble\u010denia, n\u00e1radia a v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch vec\u00ed ka\u017edodennej existencie na hraniciach. <\/p>\n<p>Ale ako \u010das plynul, ako pris\u0165ahovalci postupovali \u010falej od svojej domovskej z\u00e1kladne a ako sa ich z\u00e1soby zmen\u0161ovali, ich pretrv\u00e1vaj\u00face potreby boli do ur\u010ditej miery uspokojen\u00e9 vyu\u017e\u00edvan\u00edm artefaktov, surov\u00edn a produktov domorod\u00e9ho obyvate\u013estva, napr\u00edklad ko\u017ee, ko\u017ee  a ko\u017eu\u0161iny na odevy, obuv, rukavice at\u010f., mal\u00e9 \u010dlny a ryb\u00e1rske n\u00e1\u010dinie a kovov\u00e9 v\u00fdrobky vyr\u00e1ban\u00e9 primit\u00edvnymi miestnymi manufakt\u00farami. <\/p>\n<p>To v\u0161ak kvantitat\u00edvne aj kvalitat\u00edvne nesta\u010dilo na uspokojenie po\u017eiadaviek prich\u00e1dzaj\u00faceho a expanduj\u00faceho obyvate\u013estva. V d\u00f4sledku toho sa z eur\u00f3pskeho Ruska dov\u00e1\u017ealo viac tovaru a spotrebn\u00e9ho materi\u00e1lu, aby sa nak\u0155mili a zabezpe\u010dili po\u017eiadavky novej kol\u00f3nie, \u010do samozrejme, bohato kompenzovali bohat\u00e9 odmeny z tajgy plyn\u00face opa\u010dn\u00fdm smerom do moskovskej pokladnice.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Moskovsk\u00e1 koloniz\u00e1cie \u00fazem\u00ed Sib\u00edru bola hlavne v znamen\u00ed predov\u0161etk\u00fdm n\u00e1vnady pre ko\u017eu\u0161iny, ktor\u00fdch bol v to \u010dase nedostatok. Najm\u00e4 vyt\u00fa\u017een\u00e9ho a luxusn\u00e9ho sobola, ktor\u00e1 pri\u0165ahovala rusk\u00fdch lovcov a obchodn\u00edkov, tesne nasledovan\u00fdch alebo sprev\u00e1dzan\u00fdch vojensk\u00fdm a administrat\u00edvnym person\u00e1lom st\u00e1le hlb\u0161ie do tajgy, ktor\u00e1 sa spo\u010diatku hem\u017eila ne\u0161\u0165astnou faunou, ktorej ko\u017eu\u0161iny po mnoho desa\u0165ro\u010d\u00ed predstavovali hlavn\u00fa obchodn\u00fa [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-29469","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29469","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29469"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29469\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29476,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29469\/revisions\/29476"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29469"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29469"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29469"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}