Svet potrebuje st\u00e1le viac kritick\u00fdch miner\u00e1lov ale vl\u00e1dy tomu nepom\u00e1haj\u00fa lebo z\u00edskanie povolenia trv\u00e1 pozoruhodne dlho. Bez \u017eeleznej rudy a medi, ktor\u00e9 odkryj\u00fa, by neexistovala \u017eiadna oce\u013e, z ktorej by sa dalo stava\u0165, a \u017eiadne vedenie na prenos elektrickej energie. Dnes maj\u00fa ban\u00edci \u010fal\u0161iu zodpovednos\u0165. <\/p>\n
Ak m\u00e1 svet dekarbonizova\u0165 do roku 2050 bude potrebova\u0165 6,5 miliardy ton kovov, pod\u013ea think-tanku Energy Transitions Committee \u2013 a nielen l\u00edtium, kobalt a nikel, teda kovy, o ktor\u00fdch sa ve\u013ea hovor\u00ed, ale aj oce\u013e, me\u010f a hlin\u00edk. Ke\u010f\u017ee t\u00e1to produkcia je nieko\u013ekon\u00e1sobne v\u00e4\u010d\u0161ia ako dne\u0161n\u00e1 kapacita, jej v\u00fdroba bude vy\u017eadova\u0165, aby ban\u00edci viac investovali a kopali r\u00fdchlej\u0161ie.<\/p>\n
\u017dia\u013e, ban\u00edci investuj\u00fa ove\u013ea menej ako kedysi, \u010do potvrdzuje aj ich najnov\u0161ia sada z\u00e1robkov zverejnen\u00e1 tento t\u00fd\u017ede\u0148. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed svetov\u00fd ban\u00edk, bhp , minul\u00fd rok minul menej ako polovicu toho, \u010do pred desiatimi rokmi. \u010ciasto\u010dne je to z rozumn\u00fdch d\u00f4vodov: ban\u00edci si spr\u00e1vne uvedomuj\u00fa, \u017ee v ich odvetv\u00ed doch\u00e1dza k rozmachu a krachu. Naposledy, ke\u010f sa pred 20 rokmi rozpr\u0161ali, po\u010das bonanzy vedenej \u010c\u00ednou, nasledovala ve\u013ekolep\u00e1 hav\u00e1ria. <\/p>\n
Zatia\u013e \u010do ceny medi zost\u00e1vaj\u00fa relat\u00edvne vysok\u00e9, ceny kobaltu, niklu a l\u00edtia dramaticky klesli, ke\u010f\u017ee sa zv\u00fd\u0161ila ponuka. Investi\u010dn\u00e9 rozhodnutia v\u0161ak v poslednom \u010dase via\u017eu byrokraciu. Vl\u00e1dy trvaj\u00fa na tom, \u017ee chc\u00fa podpori\u0165 zelen\u00fd prechod. Ich \u010diny pr\u00edli\u0161 \u010dasto hovoria nie\u010do in\u00e9.<\/p>\n
Ofici\u00e1lna r\u00e9torika ide do krajnosti, aby zd\u00f4raznila, ako ve\u013emi si politici cenia kritick\u00e9 kovy. Amerika ich chce nahromadi\u0165 pre pr\u00edpad ohrozenia zahrani\u010dn\u00fdch dod\u00e1vok, ke\u010f\u017ee nazhroma\u017edila obrovsk\u00e9 n\u00fadzov\u00e9 z\u00e1soby ropy. Jej Mineral Security Partnership sa sna\u017e\u00ed spolupracova\u0165 so spojencami na zabezpe\u010den\u00ed zdrojov a nasmerovan\u00ed invest\u00edci\u00ed do \u0165a\u017eby kovov. In\u00e9 krajiny navrhli svoje vlastn\u00e9 strat\u00e9gie kritick\u00fdch miner\u00e1lov.<\/p>\n
Ale v\u0161etku t\u00fato pr\u00e1cu podkop\u00e1va zdrojov\u00fd nacionalizmus a pom\u00fdlen\u00fd environmentalizmus. Jedn\u00fdm zjavn\u00fdm probl\u00e9mom je, \u017ee mnoh\u00e9 krajiny chc\u00fa ma\u0165 kontrolu nad svojimi zdrojmi, a to aj na \u00fakor odv\u00e1dzania s\u00fakromn\u00fdch invest\u00edci\u00ed. \u010cile minul\u00fd rok ozn\u00e1milo pl\u00e1ny pre \u0161t\u00e1tnu spolo\u010dnos\u0165 na v\u00fdrobu l\u00edtia. In\u00ed, vr\u00e1tane Kirgizska, Madagaskaru, Mexika a Nam\u00edbie, \u00fa\u010dtuj\u00fa vysok\u00e9 licen\u010dn\u00e9 poplatky, zav\u00e1dzaj\u00fa z\u00e1kazy v\u00fdvozu a odd\u00e1vaj\u00fa sa in\u00fdm form\u00e1m \u0161t\u00e1tnych z\u00e1sahov. <\/p>\n
Politici tvrdia, \u017ee chc\u00fa zabezpe\u010di\u0165, aby viac bohatstva krajiny zo surov\u00edn zostalo doma. Tak\u00e9to politiky v\u0161ak pr\u00edli\u0161 \u010dasto riskuj\u00fa, \u017ee bud\u00fa kontraprodukt\u00edvne, preto\u017ee spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00faten\u00e9 konkurova\u0165 \u0161t\u00e1tu alebo odovzda\u0165 svoje zisky, sa rozhodn\u00fa stiahnu\u0165. V 2022 m2 , najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed svetov\u00fd producent l\u00edtia, zaplatil 5 mili\u00e1rd dol\u00e1rov do \u010dilskej \u0161t\u00e1tnej pokladnice. To predstavovalo 1,3-n\u00e1sobok jej \u010dist\u00e9ho zisku. Tak\u00e9to opatrenia len urobia z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska viac projektov nehospod\u00e1rnych.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom je, \u017ee proces z\u00edskavania povolen\u00ed je nehor\u00e1zne pomal\u00fd. Priemern\u00e9 doby realiz\u00e1cie v baniach, od objavenia lo\u017eiska a\u017e po komer\u010dn\u00fa produkciu, s\u00fa rozlo\u017een\u00e9 na takmer 16 rokov; len z\u00edskanie povolenia m\u00f4\u017ee trva\u0165 takmer desa\u0165 rokov. Amerika m\u00e1 nevybaven\u00fdch takmer 300 \u0165a\u017eobn\u00fdch projektov a mnoh\u00e9 ve\u013ek\u00e9 sch\u00e9my uviazli v licen\u010dnom limbe u\u017e roky bez rie\u0161enia. <\/p>\n
Na miestach, ako je \u010cile, je z\u00edskavanie povolen\u00ed st\u00e1le pomal\u0161ie. Vl\u00e1dy by mohli tento proces zefekt\u00edvni\u0165 zn\u00ed\u017een\u00edm po\u010dtu ministerstiev a agent\u00far, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 konzultova\u0165. Predv\u00eddate\u013enos\u0165 harmonogramu schva\u013eovania by tie\u017e pomohla zabezpe\u010di\u0165, aby sa projekty neme\u0161kali a aby sa zbyto\u010dne neviazal kapit\u00e1l.<\/p>\n
Poslednou komplik\u00e1ciou je zn\u00e1sobenie pravidiel v r\u00f4znych jurisdikci\u00e1ch. Zm\u00e4tok noriem zvy\u0161uje n\u00e1klady na v\u00fdstavbu nov\u00fdch ban\u00ed. Tie si niekedy vy\u017eaduj\u00fa perif\u00e9rnu infra\u0161trukt\u00faru, ako s\u00fa odso\u013eovacie zariadenia, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu st\u00e1\u0165 1 miliardu dol\u00e1rov raz. Anglo American, glob\u00e1lny ban\u00edk, mus\u00ed sp\u013a\u0148a\u0165 aspo\u0148 dev\u00e4\u0165 r\u00f4znych \u0161tandardov etick\u00fdch prakt\u00edk po celom svete, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 navz\u00e1jom nekonzistentn\u00e9.<\/p>\n
V ide\u00e1lnom pr\u00edpade by krajiny mohli uplatni\u0165 jednotn\u00fd s\u00fabor noriem udr\u017eate\u013enosti a ozn\u00e1mi\u0165 ich ako s\u00fa\u010das\u0165 svojich povinn\u00fdch finan\u010dn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. Brit\u00e1nia zaujala tak\u00fdto pr\u00edstup a ostatn\u00e9 krajiny by ho mali nasledova\u0165. Ak ban\u00edci nebud\u00fa investova\u0165, energetick\u00fd prechod bude trva\u0165 dlh\u0161ie. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Svet potrebuje st\u00e1le viac kritick\u00fdch miner\u00e1lov ale vl\u00e1dy tomu nepom\u00e1haj\u00fa lebo z\u00edskanie povolenia trv\u00e1 pozoruhodne dlho. Bez \u017eeleznej rudy a medi, ktor\u00e9 odkryj\u00fa, by neexistovala \u017eiadna oce\u013e, z ktorej by sa dalo stava\u0165, a \u017eiadne vedenie na prenos elektrickej energie. Dnes maj\u00fa ban\u00edci \u010fal\u0161iu zodpovednos\u0165. Ak m\u00e1 svet dekarbonizova\u0165 do roku 2050 bude potrebova\u0165 6,5 […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-29717","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-exo-news"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29717","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29717"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29717\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29718,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29717\/revisions\/29718"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29717"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29717"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29717"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}