{"id":29732,"date":"2024-03-03T19:28:34","date_gmt":"2024-03-03T19:28:34","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=29732"},"modified":"2024-03-03T19:48:23","modified_gmt":"2024-03-03T19:48:23","slug":"povodne-knihy-sibyliny-boli-prisne-strazene-vestecke-zvitky-napisane-prorockymi-knazkami","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/povodne-knihy-sibyliny-boli-prisne-strazene-vestecke-zvitky-napisane-prorockymi-knazkami\/","title":{"rendered":"P\u00f4vodn\u00e9 knihy Sibyliny boli pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 ve\u0161teck\u00e9 zvitky nap\u00edsan\u00e9 prorock\u00fdmi k\u0148a\u017ekami"},"content":{"rendered":"

Knihy Sibyliny boli pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 ve\u0161teck\u00e9 zvitky nap\u00edsan\u00e9 prorock\u00fdmi k\u0148a\u017ekami. Sibyly zauj\u00edmaj\u00fa v\u00fdznamn\u00e9 miesto v trad\u00edci\u00e1ch a hist\u00f3rii starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka a R\u00edma. Ich sl\u00e1va sa v zahrani\u010d\u00ed \u0161\u00edrila d\u00e1vno pred za\u010diatkom kres\u0165anskej \u00e9ry. Herakleitos z Efezu, p\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed pred Kristom, sa prirovnal k Sibyle, \u201ektor\u00e1, hovoriac in\u0161pirovan\u00fdmi \u00fastami, bez \u00fasmevu, bez ozdoby a bez v\u00f4ne, prenik\u00e1 cez st\u00e1ro\u010dia mocou bohov\u201c. Pseudo-sibylsk\u00e9 ve\u0161tenie.<\/p>\n

Knihy Sibyliny boli pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 ve\u0161teck\u00e9 zvitky <\/h1>\n

Starovek\u00e9 trad\u00edcie sa l\u00ed\u0161ia v pod\u00e1van\u00ed spr\u00e1v o po\u010dte a men\u00e1ch t\u00fdchto podivn\u00fdch proroky\u0148ach a ve\u013ea z toho, \u010do n\u00e1m bolo odovzdan\u00e9, je legend\u00e1rne. Ale bez oh\u013eadu na to, ak\u00fd n\u00e1zor na r\u00f4zne legendy zast\u00e1vame, niet poch\u00fdb o tom, \u017ee v R\u00edme sa kedysi zachovala zbierka Sibylinsk\u00fdch ve\u0161tcov. Okrem toho existuj\u00fa r\u00f4zne ve\u0161tby, ktor\u00e9 \u00fadajne nap\u00edsali starovek\u00e9 Sibyly, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v spisoch Pausaniasa, Plutarcha, Livia a in\u00fdch gr\u00e9ckych a latinsk\u00fdch autorov. <\/p>\n

\n

Na \u010d\u00edtanie a pochopenie t\u00fdchto kn\u00edh mus\u00edte najprv pre\u010d\u00edta\u0165 kopy a kopy star\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch textov s vynikaj\u00facim prekladom slov. To je z\u00e1klad. Potom zist\u00edte v \u010dom je pointa. <\/p>\n

Napr\u00edklad: V Biblii sa p\u00ed\u0161e, \u017ee Enoch st\u00e1le chodil s prav\u00fdm Bohom a \u017ee sa p\u00e1\u010dil Bohu. \u010co to znamen\u00e1? Jedine to \u017ee ten Boh nebol \u017eiaden Vatik\u00e1nsky duch, ktor\u00e9ho nikto nevidel. Z tohto d\u00f4vodu mali \u017eidia zak\u00e1zan\u00e9 p\u00edsa\u0165 jeho meno aj ho kresli\u0165. Nikto nesmel vedie\u0165 kto to vlastne bol. Nebol to nikto in\u00fd ako jeden z Anunnaki ale ur\u010dite nie Elohim, lebo t\u00ed Bohov neuzn\u00e1vaj\u00fa.<\/p>\n

Takto funguj\u00fa tie jednoduch\u00e9 vysvetlenia. Okhamova britva \ud83d\ude42
\nAk na nejak\u00fd jav s\u00fa viacer\u00e9 vysvetlenia, je lep\u0161ie uprednostni\u0165 to najmenej zlo\u017eit\u00e9.<\/p>\n

\n

\u010ci niektor\u00fd z t\u00fdchto cit\u00e1tov tvoril \u010das\u0165 Sibylinsk\u00fdch kn\u00edh, ktor\u00e9 sa kedysi uchov\u00e1vali v R\u00edme, teraz nevieme ur\u010di\u0165; ale r\u00edmsky kapit\u00e1l bol zni\u010den\u00fd po\u017eiarom v \u010dase Sullu (r. 84 pred Kr.) a znova v \u010dase Vespasi\u00e1na (r. 69 po Kr.) a v\u0161etky knihy, ktor\u00e9 sa v \u0148om v t\u00fdch d\u0148och uchov\u00e1vali, nepochybne zahynuli v plame\u0148och.
\n\"P\u00f4vodn\u00e9
\nNiektor\u00ed star\u00ed \u013eudia hovoria, \u017ee bola vytvoren\u00e1 n\u00e1sledn\u00e1 zbierka ve\u0161tcov, ale ak \u00e1no, teraz nie je ist\u00e9, \u017ee nejak\u00e9 fragmenty z nich zostali. Dvan\u00e1s\u0165 kn\u00edh gr\u00e9ckych hexametrov, ktor\u00fdch rytmick\u00fd anglick\u00fd preklad je uveden\u00fd na nasleduj\u00facich stran\u00e1ch, existuje u\u017e viac ako tis\u00edc rokov a mo\u017eno ich spr\u00e1vne nazva\u0165 pseudosibyliny. Patria k ve\u013ek\u00e9mu s\u00faboru pseudopigrafickej literat\u00fary, ktor\u00e1 prekvitala na za\u010diatku kres\u0165anskej \u00e9ry (asi 150 nl \u2013 300 n. l.) a ktor\u00e1 pozost\u00e1va z tak\u00fdch diel ako Enochova kniha, Testamenty dvan\u00e1stich patriarchov, Kniha Jubile\u00ed, Nanebovzatie Moj\u017ei\u0161a, \u0160alam\u00fanove \u017ealmy, Nanebovst\u00fapenie Izai\u00e1\u0161a a \u0160tvrt\u00e1 kniha Esdras. <\/p>\n

Produkcia tejto triedy literat\u00fary bola najpozoruhodnej\u0161ia v Alexandrii v \u010dase Ptolemaiovcov. Vplyv gr\u00e9ckej civiliz\u00e1cie a kult\u00fary na ve\u013ek\u00fa \u017eidovsk\u00fa popul\u00e1ciu egyptskej metropoly a v\u00fdrazn\u00e1 priaze\u0148, ktor\u00fa t\u00fdmto \u013eu\u010fom v tejto krajine preukazovali, ich odvr\u00e1tili od pr\u00edsnych zvyklost\u00ed ich palest\u00ednskych bratov. \u017diadna skuto\u010dnos\u0165 nemohla v\u00fdraznej\u0161ie uk\u00e1za\u0165 v\u00fdsledky tohto cudzieho vplyvu ako stavba chr\u00e1mu a olt\u00e1ra v Leontopolise, ako ju op\u00edsal Josephus. <\/p>\n

Ak syn ve\u013ek\u0148aza Oni\u00e1\u0161a pova\u017eoval za vhodn\u00e9 premeni\u0165 pohansk\u00fd chr\u00e1m na uctievanie V\u0161emoh\u00faceho Boha a postavi\u0165 ho pod\u013ea vzoru jeruzalemsk\u00e9ho, nemus\u00edme sa \u010dudova\u0165, \u017ee n\u00e1bo\u017eensk\u00fd a liter\u00e1rny vkus alexandrijsk\u00fdch \u017didov na\u0161iel uspokojenie v harmoniz\u00e1cii hebrejsk\u00fdch trad\u00edci\u00ed a gr\u00e9ckej filozofie.<\/p>\n

Vynaliezavos\u0165, ktor\u00e1 sa na\u0161la u Isa povolenie na stavbu tak\u00e9ho chr\u00e1mu a olt\u00e1ra by mohlo \u013eahko objavi\u0165 medzi odpove\u010fami pohansk\u00fdch ve\u0161tcov ve\u013ea toho, \u010do sa mohlo javi\u0165 ako ve\u013ek\u00e1 v\u00fdhoda v \u017eidovskom odeve. T\u00fdmto sp\u00f4sobom nepochybne povstala \u017eidovsk\u00e1 Sibyla, ktor\u00e1 sa pova\u017eovala za nevestu Noeho a bola zru\u010dn\u00e1 v prorock\u00fdch vedomostiach. A t\u00e1to v\u00e1\u0161e\u0148 pre reprodukciu sl\u00e1vnych ve\u0161tcov sa roz\u0161\u00edrila za hranice Egypta a s rokmi rastu naberala na \u0161\u00edrke a objeme. <\/p>\n

Nielen historick\u00e9 a filozofick\u00e9 diela Gr\u00e9kov, ale aj \u0161pekul\u00e1cie Per\u017eanov, tajomstv\u00e1 egyptsk\u00fdch k\u0148azov a poetick\u00e9 m\u00fdty a legendy v\u0161etk\u00fdch n\u00e1rodov prispeli k zmesi, ku ktorej sa helenistick\u00ed \u017didia radi obracali. zbo\u017en\u00fd \u00fa\u010del. A tak ako bola alegorick\u00e1 met\u00f3da v\u00fdkladu P\u00edsma odovzdan\u00e1 ako ak\u00e9si dedi\u010dstvo ranej kres\u0165anskej cirkvi, tak sa v\u00e1\u0161e\u0148 pre v\u00fdrobu pseudonymn\u00fdch kn\u00edh \u013eahko zmocnila mnoh\u00fdch kres\u0165ansk\u00fdch spisovate\u013eov prv\u00fdch storo\u010d\u00ed.<\/p>\n

Podobne ako in\u00e9 pseudonymn\u00e9 apokalypsy, aj tieto Sibyliny obsahuj\u00fa d\u00f4kazy, \u017ee s\u00fa dielom mno\u017estva r\u00f4znych autorov.<\/p><\/blockquote>\n

Je zrejm\u00e9, \u017ee s\u00fa zlo\u017een\u00e9 zo \u017eidovsk\u00fdch a kres\u0165ansk\u00fdch prvkov. Cit\u00e1cia zo Sibyly, ktor\u00e1 sa objavuje v Josephusovi, ukazuje, \u017ee najstar\u0161ia \u010das\u0165 na\u0161ej s\u00fa\u010dasnej tretej knihy musela by\u0165 aktu\u00e1lna pred za\u010diatkom kres\u0165anskej \u00e9ry. Ver\u0161e \u017eidovskej Sibyly pravdepodobne poch\u00e1dzaj\u00fa z Alexandrie a mo\u017eno v nich boli zahrnut\u00e9 niektor\u00e9 fragmenty starod\u00e1vnej\u0161\u00edch ve\u0161tieb, ktor\u00e9 boli kedysi zahrnut\u00e9 do sibylinsk\u00fdch kn\u00edh, ktor\u00e9 boli uchov\u00e1van\u00e9 v R\u00edme.<\/p>\n

Predstavili tak fascinuj\u00facu formu pseudepigrafickej kompoz\u00edcie, \u017ee nem\u00e1lo \u010fal\u0161\u00edch spisovate\u013eov nasledovalo \u00faspe\u0161n\u00fd pr\u00edklad a predlo\u017eili ver\u0161e r\u00f4znej hodnoty. A tak sa stalo, \u017ee po nieko\u013ek\u00fdch storo\u010diach neskor\u0161ia \u017eidovsk\u00e1 a ranokres\u0165ansk\u00e1 literat\u00fara opl\u00fdvala b\u00e1snick\u00fdmi ve\u0161tbami vyd\u00e1vaj\u00facimi sa za diela starovek\u00fdch Sib\u00fdl. Mnoho nez\u00e1visl\u00fdch kompoz\u00edci\u00ed tohto druhu bolo teda v obehu nejak\u00fd \u010das predt\u00fdm, ako sa ujala \u00faloha usporiada\u0165 cel\u00e9 telo takzvan\u00fdch Sibylinsk\u00fdch ve\u0161tcov do jednej prepojenej a usporiadanej s\u00e9rie. Tejto \u00falohy sa zhostil autor toho, \u010do je zn\u00e1me ako \u201eanonymn\u00fd predhovor\u201c, ktor\u00fd spojil rozpt\u00fdlen\u00e9 ve\u0161tby do \u0161trn\u00e1stich kn\u00edh. <\/p>\n

Prv\u00e9 tla\u010den\u00e9 vydanie gr\u00e9ckeho textu vydal Xystus Betuleius (Sixtus Birke) v Bazileji v roku 1545. Metrick\u00e1 latinsk\u00e1 verzia tohto textu od Sebastiana Castalia sa objavila v roku 1546 a \u010fal\u0161ie vydanie gr\u00e9ckeho textu, upraven\u00e9 t\u00fdm ist\u00fdm u\u010dencom, v roku 1555. V roku 1599 Johannis Opsop\u0153us (John Koch) publikoval v Par\u00ed\u017ei vydanie gr\u00e9ckeho textu doplnen\u00e9ho o latinsk\u00fa verziu Castalio a so stru\u010dn\u00fdmi prolegomenami a pozn\u00e1mkami.<\/p>\n

Ale v\u0161etky tieto vydania boli nahraden\u00e9 vydan\u00edm Servatia Gall\u00e6usa, ktor\u00e9 vy\u0161lo v Amsterdame v rokoch 1687-89 v dvoch kvarto zv\u00e4zkoch. Jeden zv\u00e4zok obsahuje gr\u00e9cky text s latinskou verziou a rozsiahlymi anot\u00e1ciami; druh\u00fa tvoria dizerta\u010dn\u00e9 pr\u00e1ce o Sibyl\u00e1ch a ich ve\u0161tb\u00e1ch. Tento text a preklad, spolu s mnoh\u00fdmi pozn\u00e1mkami prevzat\u00fdmi preva\u017ene z diela Gall\u00e6usa, boli znovu publikovan\u00e9 v Ben\u00e1tkach v roku 1765 v prvom zv\u00e4zku Gallandiovej zbierky otcov. <\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm pr\u00edspevkom k Sibylin\u00e1m bol objav \u0161trn\u00e1stej knihy v ambrozi\u00e1nskej kni\u017enici v Mil\u00e1ne, ktor\u00fa vydal Angelo Mai v roku 1817. Ten ist\u00fd v\u00fdznamn\u00fd prel\u00e1t n\u00e1sledne na\u0161iel vo vatik\u00e1nskej kni\u017enici v R\u00edme \u0161tyri knihy o\u010d\u00edslovan\u00e9 xi-xiv a vydal ich v tomto meste v roku 1828. <\/p>\n

Prv\u00fdm, kto upravil a vydal cel\u00fa zbierku dvan\u00e1stich kn\u00edh bol J. H. Friedlieb, ktor\u00e9ho jedin\u00fd zv\u00e4zok, vydan\u00fd v Lipsku v roku 1852, obsahuje cel\u00fd gr\u00e9cky text, s pozoruhodne bl\u00edzkou metrickou verziou v nem\u010dine, hodnotn\u00fdm \u00favodom a zbierkou r\u00f4znych \u010d\u00edtan\u00ed. E\u0161te \u00faplnej\u0161ie a kritickej\u0161ie vydanie je vydanie C. Alexandra, ktor\u00e9ho prv\u00fd zv\u00e4zok vy\u0161iel v Par\u00ed\u017ei v roku 1841 a obsahuje gr\u00e9cky text a latinsk\u00fa verziu prv\u00fdch \u00f4smich kn\u00edh a rozsiahle kritick\u00e9 a exegetick\u00e9 pozn\u00e1mky. <\/p>\n

Dva nasleduj\u00face zv\u00e4zky (Par\u00ed\u017e, 1853 a 1856) dodali zvy\u0161n\u00e9 knihy, sedem Excursov a bibliografiu sibylinskej literat\u00fary. V roku 1869 sa v Par\u00ed\u017ei objavilo nov\u00e9 vydanie, ktor\u00e9 zhus\u0165ovalo materi\u00e1l jeho predch\u00e1dzaj\u00facich dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c a prezentovalo v\u0161etko v jedinom zv\u00e4zku.<\/p>\n

Najnov\u0161ie a najprepracovanej\u0161ie vydanie gr\u00e9ckeho textu z dvan\u00e1stich kn\u00edh, ktor\u00e9 sa dnes zachovali, je vydanie Aloisiusa Rzacha, vydan\u00e9 vo Viedni v roku 1891.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Knihy Sibyliny boli pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 ve\u0161teck\u00e9 zvitky nap\u00edsan\u00e9 prorock\u00fdmi k\u0148a\u017ekami. Sibyly zauj\u00edmaj\u00fa v\u00fdznamn\u00e9 miesto v trad\u00edci\u00e1ch a hist\u00f3rii starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka a R\u00edma. Ich sl\u00e1va sa v zahrani\u010d\u00ed \u0161\u00edrila d\u00e1vno pred za\u010diatkom kres\u0165anskej \u00e9ry. Herakleitos z Efezu, p\u00e4\u0165 storo\u010d\u00ed pred Kristom, sa prirovnal k Sibyle, \u201ektor\u00e1, hovoriac in\u0161pirovan\u00fdmi \u00fastami, bez \u00fasmevu, bez ozdoby a bez v\u00f4ne, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-29732","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29732","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29732"}],"version-history":[{"count":10,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29732\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":29742,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29732\/revisions\/29742"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29732"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29732"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29732"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}