V roku 1937 vy\u0161la mal\u00e1 kniha s n\u00e1zvom Kri\u0161tof Kolumbus bol Gr\u00e9k. Pod\u013ea jej autora Spyrosa Caterasa sa Kolumbus v skuto\u010dnosti volal princ Nikolaos Ypsilantis a poch\u00e1dzal z gr\u00e9ckeho ostrova Chios. Toto vyhl\u00e1senie je podlo\u017een\u00e9 cit\u00e1tmi mnoh\u00fdch ran\u00fdch historikov a \u0161t\u00e1tnych dokumentov. Kri\u0161tof Kolumbus, sl\u00e1vny objavite\u013e Ameriky, je tradi\u010dne pova\u017eovan\u00fd za janovsk\u00e9ho rod\u00e1ka. V\u00e4\u010d\u0161ina historikov tvrd\u00ed, \u017ee sa narodil v Janove v Taliansku a nesk\u00f4r sl\u00fa\u017eil \u0161panielskej korune. <\/p>\n
Existuje v\u0161ak viacero te\u00f3ri\u00ed o jeho skuto\u010dnom p\u00f4vode, pri\u010dom jedna z nich tvrd\u00ed, \u017ee Kolumbus mohol by\u0165 Gr\u00e9k. T\u00e1to te\u00f3ria vych\u00e1dza z nieko\u013ek\u00fdch historick\u00fdch ind\u00edci\u00ed vr\u00e1tane v\u00fdpoved\u00ed jeho syna Fernanda Kolumba, jazykov\u00fdch zvl\u00e1\u0161tnost\u00ed a tajomn\u00e9ho podpisu, ktor\u00fd Kolumbus pou\u017e\u00edval.<\/p>\n
Svedectvo Fernanda Kolumba<\/p>\n
Fernand Kolumbus (Fernando Col\u00f3n), syn Kri\u0161tofa Kolumba, bol vzdelan\u00fd mu\u017e a historik, ktor\u00fd nap\u00edsal podrobn\u00fa biografiu svojho otca s n\u00e1zvom Historie del Almirante Don Crist\u00f3bal Col\u00f3n (Hist\u00f3ria admir\u00e1la Don Crist\u00f3bala Col\u00f3na). V tomto diele \u00fadajne nazna\u010duje, \u017ee jeho otec bol gr\u00e9ckej n\u00e1rodnosti. T\u00e1to zmienka je \u010dasto uv\u00e1dzan\u00e1 ako d\u00f4kaz, \u017ee samotn\u00fd Kolumbus nepova\u017eoval Janov za svoju domovinu.<\/p>\n
Niektor\u00ed historici sa domnievaj\u00fa, \u017ee Fernand t\u00fdm mohol odkazova\u0165 na Kolumbov p\u00f4vod z ostrova Chios, ktor\u00fd bol v tom \u010dase s\u00fa\u010das\u0165ou Janovskej republiky, ale jeho obyvatelia hovorili preva\u017ene gr\u00e9\u010dtinou. Ak by bol Kolumbus z Chiosu, mohlo by to vysvet\u013eova\u0165 zm\u00e4tok v jeho p\u00f4vode \u2013 ofici\u00e1lne bol ob\u010danom Janovskej republiky, ale etnicky mohol by\u0165 Gr\u00e9k.<\/p>\n
Jazykov\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnosti Kolumba<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00edm argumentom podporuj\u00facim te\u00f3riu gr\u00e9ckeho p\u00f4vodu s\u00fa jazykov\u00e9 zvl\u00e1\u0161tnosti Kolumba. Historick\u00e9 dokumenty ukazuj\u00fa, \u017ee Kolumbus p\u00edsal po \u0161panielsky s neobvyklou syntaxou a gramatick\u00fdmi chybami, ktor\u00e9 nie s\u00fa typick\u00e9 pre roden\u00e9ho Janov\u010dana. Navy\u0161e, v jeho textoch sa objavuj\u00fa slov\u00e1 a v\u00fdrazy, ktor\u00e9 by mohli ma\u0165 gr\u00e9cky p\u00f4vod alebo gr\u00e9cky vplyv. Toto vedie niektor\u00fdch b\u00e1date\u013eov k n\u00e1zoru, \u017ee gr\u00e9\u010dtina mohla by\u0165 jeho materinsk\u00fdm jazykom.<\/p>\n
Kolumbov tajomn\u00fd podpis<\/p>\n
Kolumbus pou\u017e\u00edval z\u00e1hadn\u00fd podpis, ktor\u00fd obsahoval kombin\u00e1ciu p\u00edsmen a symbolov:<\/p>\n
S. S. A. S. X. M. Y.
\nXpo FERENS<\/p>\n
Tento podpis ho ale rad\u00ed do tajn\u00fdch spolo\u010dnosti, star\u00fdch slobodomur\u00e1rov ich zakladate\u013ea, Hirama z T\u00fdru. D\u00f4le\u017eitos\u0165 Kolumba v \u0161ir\u0161om syst\u00e9me vec\u00ed sa m\u00e1 odhadn\u00fa\u0165 z jeho vz\u0165ahu k vzoru jeho vlastn\u00e9ho \u010dasu. Eur\u00f3pa ktor\u00e1 pre\u0161la z doby temna stredovek\u00e9ho obdobia, sa dost\u00e1vala do svetla modern\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota; pohyb renesancie sa \u0161\u00edril ako st\u00e1le sa roz\u0161iruj\u00face vlnky po hladine stojat\u00e9ho baz\u00e9na. <\/p>\n
Bola objaven\u00e1 tla\u010d; postupne sa uskuto\u010d\u0148ovalo du\u0161evn\u00e9 oslobodzovanie \u010dloveka od tyranie nevedomosti, povier a strachu. Demokratick\u00fd ide\u00e1l sa za\u010d\u00ednal presadzova\u0165 nad tyraniou dekadentnej aristokracie. S roz\u0161irovan\u00edm ment\u00e1lneho obzoru sa roz\u0161iroval aj fyzick\u00fd obzor. Kri\u017eiacke v\u00fdpravy rozbili \u0161trukt\u00faru feudalizmu.<\/p>\n
Knie\u017eatstv\u00e1 sa formovali do n\u00e1rodov a kme\u0148ov\u00e9 vedomie sa z divadla eur\u00f3pskej politiky vytr\u00e1calo. Tomuto pokroku na ka\u017edom kroku odporovali vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Ale \u013eudsk\u00e1 myse\u013e si za\u010dala uvedomova\u0165 svoje vlastn\u00e9 sily v pohybe pokra\u010duj\u00facej neodolate\u013enej sily. <\/p>\n
Pre nov\u00fa my\u0161lienku bol potrebn\u00fd nov\u00fd svet.<\/p><\/blockquote>\n
Ke\u010f to bolo potrebn\u00e9, bolo to objaven\u00e9. To, \u010do je potrebn\u00e9, je v\u017edy bl\u00edzko, ak m\u00e1 \u010dlovek d\u00f4vtip, aby to na\u0161iel.<\/p>\n
Zatia\u013e \u010do interpret\u00e1cia t\u00fdchto skratiek nie je jednozna\u010dn\u00e1, niektor\u00ed vedci tvrdia, \u017ee m\u00f4\u017eu obsahova\u0165 skryt\u00e9 odkazy na gr\u00e9cky jazyk alebo byzantsk\u00fa kult\u00faru. Skratka “Xpo” je be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00e1 v gr\u00e9ckej ortodoxnej trad\u00edcii ako skratka pre “\u03a7\u03c1\u03b9\u03c3\u03c4\u03cc\u03c6\u03bf\u03c1\u03bf\u03c2” (Christoforos), \u010do znamen\u00e1 “ten, kto nesie Krista”. To by mohlo nazna\u010dova\u0165 gr\u00e9cky p\u00f4vod alebo vplyv byzantskej kult\u00fary na Kolumba.<\/p>\n
Ostrov Chios ako mo\u017en\u00fd rodn\u00fd kraj Kolumba<\/p>\n
Jedna z najpopul\u00e1rnej\u0161\u00edch verzi\u00ed gr\u00e9ckeho p\u00f4vodu tvrd\u00ed, \u017ee Kolumbus poch\u00e1dzal z ostrova Chios v Egejskom mori. Tento ostrov bol s\u00edce pod nadvl\u00e1dou Janovskej republiky, ale jeho obyvatelia boli preva\u017ene gr\u00e9ckeho p\u00f4vodu. V niektor\u00fdch janovsk\u00fdch dokumentoch sa objavuje meno “Columbus” v spojen\u00ed s rodinami z Chiosu, \u010do by mohlo nazna\u010dova\u0165, \u017ee Kolumbus skuto\u010dne poch\u00e1dzal odtia\u013eto.<\/p>\n
Z\u00e1stancovia tejto te\u00f3rie poukazuj\u00fa na to, \u017ee v niektor\u00fdch historick\u00fdch prame\u0148och sa Kolumbus ozna\u010duje za “cudzinca”, \u010do by mohlo znamena\u0165, \u017ee nepoch\u00e1dzal priamo z Janova. Ak bol z Chiosu, mohol by\u0165 etnick\u00fdm Gr\u00e9kom, ale z\u00e1rove\u0148 ob\u010danom Janovskej republiky, \u010do by vysvet\u013eovalo jeho dvojit\u00fa identitu.<\/p>\n
Pre\u010do by bol jeho p\u00f4vod utajen\u00fd?<\/p>\n
Ak bol Kolumbus skuto\u010dne Gr\u00e9k, pre\u010do by to nebolo otvorene zn\u00e1me? Existuje nieko\u013eko mo\u017en\u00fdch vysvetlen\u00ed:<\/p>\n
Politick\u00e9 d\u00f4vody \u2013 \u0160panielsky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor mohol chcie\u0165, aby bol Kolumbus vn\u00edman\u00fd ako Janov\u010dan, preto\u017ee Janov bol v tom \u010dase zn\u00e1me obchodn\u00e9 a n\u00e1morn\u00e9 centrum. Gr\u00e9cko bolo pod osmanskou nadvl\u00e1dou a Gr\u00e9ci nemali v eur\u00f3pskej politike tak\u00fd v\u00fdznamn\u00fd status.<\/p>\n
N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 faktory \u2013 Niektor\u00ed historici \u0161pekuluj\u00fa, \u017ee Kolumbus mohol ma\u0165 \u017eidovsk\u00fdch predkov, ktor\u00ed utiekli z Byzantskej r\u00ed\u0161e pred osmansk\u00fdm dobyt\u00edm. Ak by bol Kolumbus \u017eidovsko-gr\u00e9ckeho p\u00f4vodu, mohol svoj p\u00f4vod skr\u00fdva\u0165 kv\u00f4li nepriazniv\u00e9mu politick\u00e9mu prostrediu v katol\u00edckom \u0160panielsku.<\/p>\n
Osobn\u00e9 d\u00f4vody \u2013 Kolumbus sa mohol vedome sna\u017ei\u0165 vytvori\u0165 o sebe nov\u00fd obraz, aby zv\u00fd\u0161il svoje \u0161ance na z\u00edskanie podpory pre svoje v\u00fdpravy.<\/p>\n
\n\u013dudia za\u010dali uva\u017eova\u0165 o svetov\u00fdch my\u0161lienkach, za\u010dali si uvedomova\u0165, \u017ee aj ke\u010f je cel\u00e1 Zem jedna zem rozdelen\u00e1 na kontinenty a oce\u00e1ny, st\u00e1le je to obrovsk\u00e1 jednota. Z glob\u00e1lneho putovania statn\u00fdch n\u00e1morn\u00fdch kapit\u00e1nov v mal\u00fdch dreven\u00fdch lodiach sa vyvinulo na\u0161e dne\u0161n\u00e9 takzvan\u00e9 glob\u00e1lne myslenie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V roku 1937 vy\u0161la mal\u00e1 kniha s n\u00e1zvom Kri\u0161tof Kolumbus bol Gr\u00e9k. Pod\u013ea jej autora Spyrosa Caterasa sa Kolumbus v skuto\u010dnosti volal princ Nikolaos Ypsilantis a poch\u00e1dzal z gr\u00e9ckeho ostrova Chios. Toto vyhl\u00e1senie je podlo\u017een\u00e9 cit\u00e1tmi mnoh\u00fdch ran\u00fdch historikov a \u0161t\u00e1tnych dokumentov. Kri\u0161tof Kolumbus, sl\u00e1vny objavite\u013e Ameriky, je tradi\u010dne pova\u017eovan\u00fd za janovsk\u00e9ho rod\u00e1ka. V\u00e4\u010d\u0161ina historikov […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-30471","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30471","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=30471"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30471\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":30473,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30471\/revisions\/30473"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=30471"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=30471"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=30471"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}