Thomas Jefferson bol autor Deklar\u00e1cie nez\u00e1vislosti ale v pozadi bolo af\u00e9ry sexu\u00e1lne af\u00e9ry mulatkami. Jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch predstavite\u013eov americk\u00fdch zakladate\u013eov, je historickou postavou, ktorej \u017eivot a odkaz s\u00fa dodnes predmetom intenz\u00edvnych diskusi\u00ed. Jednou z najkontroverznej\u0161\u00edch kapitol jeho \u017eivota je jeho vz\u0165ah so Sally Hemingsovou, zotro\u010denou \u017eenou zmie\u0161an\u00e9ho p\u00f4vodu (tzv. mulatkou), a ot\u00e1zka, \u010di s \u0148ou mal deti. T\u00e1to af\u00e9ra, ktor\u00e1 sa prv\u00fdkr\u00e1t dostala na verejnos\u0165 v roku 1802, vyvol\u00e1va ot\u00e1zky o mor\u00e1lke, moci, rasov\u00fdch vz\u0165ahoch a Jeffersonovom osobnom \u017eivote v kontexte doby v ktorej \u017eil. <\/p>\n
Sally Hemingsov\u00e1 (pribli\u017ene 1773 \u2013 1835) bola zotro\u010den\u00e1 \u017eena, ktor\u00e1 patrila Jeffersonovi. Narodila sa na plant\u00e1\u017ei v Virg\u00ednii ako dc\u00e9ra Elizabeth (Betty) Hemingsovej, zotro\u010denej \u017eeny, a Johna Waylesa, bieleho plant\u00e1\u017enika a Jeffersonovho svokra. To znamen\u00e1, \u017ee Sally bola nevlastnou sestrou Jeffersonovej man\u017eelky Marthy Waylesovej Skeltonovej, ktor\u00e1 zomrela v roku 1782. Sally bola tri \u0161tvrtiny biela (tzv. kvadroonka) a pod\u013ea dobov\u00fdch svedectiev mala svetl\u00fa ple\u0165 a dlh\u00e9 rovn\u00e9 vlasy, \u010do ju odli\u0161ovalo od v\u00e4\u010d\u0161iny zotro\u010den\u00fdch \u013eud\u00ed africk\u00e9ho p\u00f4vodu.<\/p>\n
Po smrti Johna Waylesa v roku 1773 zdedila Martha a nesk\u00f4r Jefferson, rodinu Hemingsovcov vr\u00e1tane Sally. Ke\u010f mala Sally 14 rokov, sprev\u00e1dzala Jeffersonovu dc\u00e9ru Mariu do Par\u00ed\u017ea, kde Jefferson p\u00f4sobil ako americk\u00fd vyslanec. V Par\u00ed\u017ei, kde otroctvo nebolo leg\u00e1lne, bola Sally form\u00e1lne slobodn\u00e1 a dost\u00e1vala plat ako sl\u00fa\u017eka. Pr\u00e1ve tu, v roku 1787 sa pod\u013ea historikov pravdepodobne za\u010dal jej int\u00edmny vz\u0165ah s Jeffersonom, ktor\u00fd mal vtedy 44 rokov.<\/p>\n
Prv\u00e9 verejn\u00e9 obvinenia o Jeffersonovom vz\u0165ahu so Sally Hemingsovou priniesol v septembri 1802 novin\u00e1r James T. Callender v richmondskom denn\u00edku The Recorder. Callender, b\u00fdval\u00fd Jeffersonov spojenec, ktor\u00fd sa stal jeho kritikom, nap\u00edsal: \u201eJe dobre zn\u00e1me, \u017ee prezident u\u017e nieko\u013eko rokov dr\u017e\u00ed ako svoju konkub\u00ednu jednu zo svojich otrok\u00fd\u0148. Vol\u00e1 sa Sally.\u201c Tieto tvrdenia boli v tom \u010dase pova\u017eovan\u00e9 za politicky motivovan\u00e9 ohov\u00e1ranie zo strany federalistov, Jeffersonov\u00fdch odporcov, a Jefferson ich nikdy verejne nekomentoval.<\/p>\n
Po\u010das 19. a v\u00e4\u010d\u0161iny 20. storo\u010dia historici preva\u017ene odmietali tieto obvinenia ako nepodlo\u017een\u00e9. Jeffersonovi obhajcovia, vr\u00e1tane jeho rodiny, tvrdili, \u017ee otcom det\u00ed Sally Hemingsovej boli jeho synovci Peter alebo Samuel Carr. Tento n\u00e1zor prevl\u00e1dal, k\u00fdm v roku 1998 t\u00edm genetikov pod veden\u00edm Dr. Eugena Fostera neuskuto\u010dnil DNA testy. <\/p>\n
Anal\u00fdza Y-chromoz\u00f3mov mu\u017esk\u00fdch potomkov Jeffersonovho str\u00fdka Fielda Jeffersona a Estona Hemingsa uk\u00e1zala genetick\u00fa zhodu, \u010d\u00edm sa potvrdilo, \u017ee Jefferson bol s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou otcom Estona, a pravdepodobne aj ostatn\u00fdch det\u00ed Sally.<\/p>\n
Okrem DNA d\u00f4kazov podporuj\u00fa Jeffersonovu vinu aj \u010fal\u0161ie fakty: narodenie det\u00ed Sally v\u017edy kore\u0161pondovalo s obdobiami, ke\u010f bol Jefferson pr\u00edtomn\u00fd na Monticello, a jej deti boli jedin\u00fdmi zotro\u010den\u00fdmi osobami, ktor\u00e9 Jefferson oslobodil \u2013 bu\u010f po\u010das svojho \u017eivota (Beverly a Harriet II odi\u0161li v roku 1822), alebo vo svojom z\u00e1vete (Madison a Eston boli osloboden\u00ed v roku 1826). Sally samotn\u00e1 nebola form\u00e1lne osloboden\u00e1, ale Jeffersonova dc\u00e9ra Martha jej po jeho smrti v roku 1826 dovolila od\u00eds\u0165 z Monticello ako slobodnej \u017eene.<\/p>\n
Af\u00e9ra Jeffersona s Hemingsovou mala dlhodob\u00fd vplyv na jeho historick\u00fd obraz. Po\u010das 19. storo\u010dia ju vyu\u017e\u00edvali abolicionisti na kritiku otroctva a britsk\u00ed autori na spochybnenie americkej demokracie. V 20. storo\u010d\u00ed sa stala symbolom rasovej hypocrisy americk\u00fdch zakladate\u013eov. Dnes je Jefferson vn\u00edman\u00fd ambivalentne: ako vizion\u00e1r slobody, ale aj ako \u010dlovek, ktor\u00fd zlyhal v uplat\u0148ovan\u00ed vlastn\u00fdch ide\u00e1lov.<\/p>\n
Sally Hemingsov\u00e1 a jej deti pre\u017eili r\u00f4zne osudy. Beverly a Harriet II odi\u0161li z Monticello a za\u010dlenili sa do bielej spolo\u010dnosti, zatia\u013e \u010do Madison a Eston \u017eili ako slobodn\u00ed \u013eudia zmie\u0161an\u00e9ho p\u00f4vodu v Ohiu. Ich potomkovia dodnes udr\u017eiavaj\u00fa rodinn\u00fa trad\u00edciu o Jeffersonovom otcovstve, \u010do bolo potvrden\u00e9 aj DNA testami.<\/p>\n
Vraj rodina, pilier spolo\u010dnosti \ud83d\ude42<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Thomas Jefferson bol autor Deklar\u00e1cie nez\u00e1vislosti ale v pozadi bolo af\u00e9ry sexu\u00e1lne af\u00e9ry mulatkami. Jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch predstavite\u013eov americk\u00fdch zakladate\u013eov, je historickou postavou, ktorej \u017eivot a odkaz s\u00fa dodnes predmetom intenz\u00edvnych diskusi\u00ed. Jednou z najkontroverznej\u0161\u00edch kapitol jeho \u017eivota je jeho vz\u0165ah so Sally Hemingsovou, zotro\u010denou \u017eenou zmie\u0161an\u00e9ho p\u00f4vodu (tzv. mulatkou), a ot\u00e1zka, \u010di s \u0148ou […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-30485","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30485","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=30485"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30485\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":30487,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30485\/revisions\/30487"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=30485"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=30485"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=30485"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}