Houston Stewart Chamberlain (1855 \u2013 1927) bol britsk\u00fd spisovate\u013e a publicista, ktor\u00fd v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota p\u00f4sobil v Nemecku. Presl\u00e1vil sa najm\u00e4 svoj\u00edm dielom \u201eZ\u00e1klady dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia\u201c (Die Grundlagen des neunzehnten Jahrhunderts, 1899), v ktorom rozvinul my\u0161lienky o rasovej hierarchii, \u201egerm\u00e1nskej\u201c nadradenosti a tzv. \u201e\u00e1rijskej rase\u201c. Chamberlain mal bl\u00edzke v\u00e4zby na nemeck\u00e9 nacionalistick\u00e9 kruhy a nesk\u00f4r sa stal ob\u013e\u00faben\u00fdm autorom nacistickej ideol\u00f3gie; Adolf Hitler ho osobne nav\u0161t\u00edvil a vyjadroval mu uznanie.<\/p>\n
Houston Stewart Chamberlain (1855 \u2013 1927) bol britsk\u00fd spisovate\u013e, publicista a esejista, ktor\u00fd v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota str\u00e1vil v Nemecku. V dejin\u00e1ch sa presl\u00e1vil najm\u00e4 ako autor rozsiahleho diela \u201eZ\u00e1klady dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia\u201c<\/em> (Die Grundlagen des neunzehnten Jahrhunderts<\/em>, 1899), v ktorom prezentoval my\u0161lienky o rasovej hierarchii, nadradenosti \u201egerm\u00e1nskej rasy\u201c a o existencii tzv. \u201e\u00e1rijskej rasy\u201c. Jeho n\u00e1zory patrili do pr\u00fadu pseudovedeck\u00fdch te\u00f3ri\u00ed, ktor\u00e9 boli popul\u00e1rne koncom 19. storo\u010dia, no dnes s\u00fa vedecky vyvr\u00e1ten\u00e9 a pova\u017eovan\u00e9 za ideologicky \u0161kodliv\u00e9.<\/p>\n Chamberlain sa narodil v anglickom Southsea do rodiny britsk\u00e9ho n\u00e1morn\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka. U\u017e od mladosti prejavoval z\u00e1ujem o pr\u00edrodu, kult\u00faru a hist\u00f3riu. Po pres\u0165ahovan\u00ed do Nemecka sa za\u010dal intenz\u00edvne venova\u0165 \u0161t\u00fadiu filozofie, hudby a politick\u00fdch ide\u00ed. Postupne si vybudoval kontakty v nemeck\u00fdch intelektu\u00e1lnych a umeleck\u00fdch kruhoch, pri\u010dom v\u00fdznamn\u00fd vplyv na jeho myslenie mala rodina skladate\u013ea Richarda Wagnera, ktorej sa stal bl\u00edzkym priate\u013eom a nesk\u00f4r aj \u010dlenom.<\/p>\n Jeho najzn\u00e1mej\u0161ie dielo, vydan\u00e9 v roku 1899, m\u00e1 vy\u0161e tis\u00edc str\u00e1n a sp\u00e1ja prvky hist\u00f3rie, filozofie a rasovej te\u00f3rie. Chamberlain v \u0148om opisuje eur\u00f3pske dejiny ako pr\u00edbeh formovan\u00fd najm\u00e4 \u201egerm\u00e1nskymi n\u00e1rodmi\u201c, ktor\u00e9 pova\u017eoval za nosite\u013eov kult\u00fary, poriadku a pokroku. Tvrdil, \u017ee germ\u00e1nska vetva je \u201enajnadanej\u0161ia\u201c zo v\u0161etk\u00fdch eur\u00f3pskych n\u00e1rodov a \u017ee patr\u00ed do \u0161ir\u0161ej skupiny \u201e\u00c1rijcov\u201c. Na druhej strane, ostro kritizoval in\u00e9 etnick\u00e9 skupiny, najm\u00e4 \u017didov, ktor\u00fdch vykres\u013eoval ako negat\u00edvny vplyv na eur\u00f3psku spolo\u010dnos\u0165.<\/p>\n Chamberlainova argument\u00e1cia bola postaven\u00e1 na dobov\u00fdch, no dnes u\u017e vedecky neudr\u017eate\u013en\u00fdch rasov\u00fdch te\u00f3ri\u00e1ch. Vyu\u017e\u00edval historick\u00e9 a kult\u00farne fakty selekt\u00edvne, aby podporil svoj ideologick\u00fd r\u00e1mec. Aj ke\u010f jeho text z\u00edskal v dobe vydania zna\u010dn\u00fa popularitu a bol prelo\u017een\u00fd do viacer\u00fdch jazykov, odborn\u00e1 obec u\u017e vtedy upozor\u0148ovala na jeho tenden\u010dnos\u0165 a nedostatok vedeckej presnosti.<\/p>\n Po vydan\u00ed sa kniha stala ob\u013e\u00faben\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm medzi nemeck\u00fdmi nacionalistami a postupne z\u00edskala v\u00fdznamn\u00e9 postavenie v ideovom z\u00e1klade nemeck\u00e9ho v\u00f6lkisch hnutia. Houston Stewart Chamberlain sa stal bl\u00edzkym priaznivcom pangermanizmu a otvorene podporoval my\u0161lienku, \u017ee Nemecko je predur\u010den\u00e9 vies\u0165 Eur\u00f3pu.<\/p>\n Jeho vplyv sa e\u0161te zn\u00e1sobil po n\u00e1stupe nacistickej strany, ke\u010f Adolf Hitler a jeho spolupracovn\u00edci pova\u017eovali Chamberlaina za jedn\u00e9ho z intelektu\u00e1lnych predchodcov nacizmu. Hitler ho osobne nav\u0161t\u00edvil a verejne vyjadril uznanie jeho pr\u00e1cam. V nacistickej propagande bola jeho kniha citovan\u00e1 ako potvrdenie \u201evedeck\u00fdch\u201c z\u00e1kladov rasovej politiky, hoci v skuto\u010dnosti i\u0161lo o pseudovedeck\u00e9 kon\u0161trukty.<\/p>\n Z dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu s\u00fa Chamberlainove n\u00e1zory jasn\u00fdm pr\u00edkladom toho, ako m\u00f4\u017eu by\u0165 historick\u00e9 a kult\u00farne fakty zneu\u017eit\u00e9 na podporu ideologick\u00fdch cie\u013eov. Modern\u00e1 antropol\u00f3gia, genetika a sociol\u00f3gia jeho rasov\u00e9 te\u00f3rie \u00faplne vyvr\u00e1tili. Napriek tomu m\u00e1 jeho dielo historick\u00fa hodnotu ako dokument dobov\u00e9ho myslenia a ako varovn\u00fd pr\u00edklad toho, ak\u00fd vplyv m\u00f4\u017eu ma\u0165 pseudovedeck\u00e9 te\u00f3rie na politiku a spolo\u010dnos\u0165.<\/p>\n Houston Stewart Chamberlain zost\u00e1va kontroverznou postavou dej\u00edn \u2013 na jednej strane v\u00fdznamn\u00fd intelektu\u00e1l svojej doby, na druhej strane autor ide\u00ed, ktor\u00e9 prispeli k legitimiz\u00e1cii totalitn\u00fdch re\u017eimov a rasovej diskrimin\u00e1cie. Jeho pr\u00edbeh a dielo ukazuj\u00fa, \u017ee kritick\u00e9 myslenie a vedeck\u00e1 overite\u013enos\u0165 tvrden\u00ed s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9, aby sa predi\u0161lo opakovaniu tragick\u00fdch kapitol dej\u00edn.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Houston Stewart Chamberlain (1855 \u2013 1927) bol britsk\u00fd spisovate\u013e a publicista, ktor\u00fd v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota p\u00f4sobil v Nemecku. Presl\u00e1vil sa najm\u00e4 svoj\u00edm dielom \u201eZ\u00e1klady dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia\u201c (Die Grundlagen des neunzehnten Jahrhunderts, 1899), v ktorom rozvinul my\u0161lienky o rasovej hierarchii, \u201egerm\u00e1nskej\u201c nadradenosti a tzv. \u201e\u00e1rijskej rase\u201c. Chamberlain mal bl\u00edzke v\u00e4zby na nemeck\u00e9 nacionalistick\u00e9 kruhy a nesk\u00f4r sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-30757","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30757","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=30757"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30757\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":30761,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/30757\/revisions\/30761"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=30757"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=30757"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=30757"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\u017divot a p\u00f4vod<\/h2>\n
Dielo \u201eZ\u00e1klady dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia\u201c<\/h2>\n
Vplyv na politiku a ideol\u00f3giu<\/h2>\n
Kritick\u00e9 hodnotenie dnes<\/h2>\n
Odkaz a pou\u010denie<\/h2>\n