{"id":31184,"date":"2026-01-22T17:37:08","date_gmt":"2026-01-22T17:37:08","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=31184"},"modified":"2026-01-22T17:38:40","modified_gmt":"2026-01-22T17:38:40","slug":"najvplyvnejsia-nastenna-mapa-britskych-kolonii-v-severnej-amerike","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/najvplyvnejsia-nastenna-mapa-britskych-kolonii-v-severnej-amerike\/","title":{"rendered":"Najvplyvnej\u0161ia n\u00e1stenn\u00e1 mapa britsk\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed v Severnej Amerike"},"content":{"rendered":"<p>V prvej polovici 18. storo\u010dia, ke\u010f sa eur\u00f3pske mocnosti s\u00fa\u0165a\u017eili o kontrolu nad Nov\u00fdm svetom, vznikla jedna z najmonument\u00e1lnej\u0161\u00edch kartografick\u00fdch pr\u00e1c: **A Map of the British Empire in America with the French and Spanish Settlements adjacent thereto** od Henryho Popplea. T\u00e1to obrovsk\u00e1 20-listov\u00e1 n\u00e1stenn\u00e1 mapa z roku 1733 (s indexov\u00fdm listom a reed\u00edciami okolo 1739) je v\u0161eobecne pova\u017eovan\u00e1 za najvplyvnej\u0161iu mapu Severnej Ameriky v tomto obdob\u00ed. <\/p>\n<h1>Henry Popple \u2013 A Map of the British Empire in America (1733\/1739)<br \/>Najvplyvnej\u0161ia n\u00e1stenn\u00e1 mapa britsk\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed v Severnej Amerike<\/h1>\n<p>Ako prv\u00e1 ve\u013ekoplo\u0161n\u00e1 mapa detailne zobrazila britsk\u00e9 kol\u00f3nie, pomenovala v\u0161etk\u00fdch trin\u00e1s\u0165 p\u00f4vodn\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed a ako jedna z prv\u00fdch uk\u00e1zala nov\u00fa kol\u00f3niu Georgia. Sl\u00fa\u017eila ako n\u00e1stroj diplomacie, propagandy a obchodu v \u010dase rast\u00faceho konfliktu s Franc\u00fazskom a \u0160panielskom.<\/p>\n<h2>Henry Popple a vznik mapy<\/h2>\n<p>Henry Popple (1695\u20131743) bol \u00faradn\u00edkom na Board of Trade and Plantations (Rada pre obchod a plant\u00e1\u017ee) v Lond\u00fdne, kde mal pr\u00edstup k ofici\u00e1lnym z\u00e1znamom, rukopisn\u00fdm prieskumom a spr\u00e1vam z kol\u00f3ni\u00ed. Na mape pracoval sedem rokov, investoval viac ako 1000 libier a venoval ju kr\u00e1\u013eovnej Karol\u00edne (\u201eTo the Queen&#8217;s Most Excellent Majesty\u201c). Mapu rytali William Henry Toms a R. W. Seale, s dekorat\u00edvnymi prvkami od C. Lempriera a B. Barona.<\/p>\n<p>Popple vydal mapu v roku 1733 (hoci ozn\u00e1menie pri\u0161lo u\u017e v 1731), no komer\u010dne sa neujala kv\u00f4li vysokej cene (4 guiney) a ve\u013ekosti. Po Poppleovej smrti v roku 1743 (alebo sk\u00f4r v 1739) predal zost\u00e1vaj\u00face z\u00e1soby a tla\u010diarensk\u00e9 platne partnerstvu S. Harding &#038; W. H. Toms, ktor\u00ed ju zn\u00ed\u017eili na 1,5 guiney v listoch. To zv\u00fd\u0161ilo predaj najm\u00e4 po\u010das Vojny o Jenkinsovo ucho (1739\u20131748) medzi Brit\u00e1niou a \u0160panielskom v Karibiku.<\/p>\n<p><img decoding=\"async\" class=\"cento\" src=\"\/image\/Popple-America-Septentrionale-1733.jpg\" alt=\"Najvplyvnej\u0161ia n\u00e1stenn\u00e1 mapa britsk\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed v Severnej Amerike\" \/><\/p>\n<h3>Form\u00e1t a \u0161trukt\u00fara \u2013 20-listov\u00e1 n\u00e1stenn\u00e1 mapa<\/h3>\n<p>Mapa meria pribli\u017ene 8 st\u00f4p \u0161tvorcov\u00fdch (cca 240 \u00d7 230 cm), sklad\u00e1 sa z 20 listov mediorytiny (copperplate engraving). Pred\u00e1vala sa v r\u00f4znych form\u00e1toch: ako ve\u013ek\u00e1 n\u00e1stenn\u00e1 mapa (pasted on cloth and rollers), viazan\u00e1 ako atlas alebo v listoch. Okrem hlavnej mapy existoval samostatn\u00fd indexov\u00fd list (key sheet alebo reduction) \u2013 jednolistov\u00e1 verzia (cca 50 \u00d7 49 cm) s mrie\u017ekou 1\u201320 pre orient\u00e1ciu v plnej verzii. Indexov\u00fd list z obdobia 1739\u20131740 (tret\u00ed stav z deviatich) obsahuje imprint Harding &#038; Toms a dodato\u010dn\u00e9 men\u00e1 platn\u00ed.<\/p>\n<h2>Geografick\u00e9 pokrytie a k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 prvky<\/h2>\n<p>Mapa zobrazuje Severn\u00fa Ameriku od Newfoundlandu po Mexick\u00fd z\u00e1liv a Karibik, vr\u00e1tane severn\u00e9ho pobre\u017eia Ju\u017enej Ameriky a v\u0161etk\u00fdch karibsk\u00fdch ostrovov. Britsk\u00e9 \u00fazemia s\u00fa ozna\u010den\u00e9 ru\u017eovou\/\u010dervenou farbou, franc\u00fazske modrou, \u0161panielske \u017eltou \u2013 farby sa \u010dasto aplikovali ru\u010dne (outline color s wash). Hranice britsk\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed siahaj\u00fa optimisticky \u010faleko na z\u00e1pad (a\u017e po Rio Grande) a juh, \u010d\u00edm sa kontrastuj\u00fa s franc\u00fazskymi a \u0161panielskymi n\u00e1rokmi.<\/p>\n<p>Mapa ako prv\u00e1 pomenovala v\u0161etk\u00fdch trin\u00e1s\u0165 p\u00f4vodn\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed (vr\u00e1tane Georgie, zalo\u017eenej v 1732) a detailne uk\u00e1zala v\u00fdchodn\u00e9 pobre\u017eie, Ve\u013ek\u00e9 jazer\u00e1, rieku Mississippi a vn\u00fatrozemie. Obsahuje:<\/p>\n<ul>\n<li>18 insetov a pl\u00e1nov: ostrovy Bermuda a Barbados, pr\u00edstavy Boston, New York, Charleston, Havana, Kingston (Jamajka), \u0161panielske Cartagena a Porto Bello.<\/li>\n<li>Perspekt\u00edvne poh\u013eady (prospective views): Niagarsk\u00e9 vodop\u00e1dy (horn\u00fd \u013eav\u00fd inset), Mexico City, Quebec, New York z pr\u00edstavu.<\/li>\n<li>Detailn\u00e9 rieky, indi\u00e1nske kmene, pevnosti, obchodn\u00e9 cesty a osady.<\/li>\n<\/ul>\n<h3>Politick\u00fd a diplomatick\u00fd v\u00fdznam<\/h3>\n<p>Mapa vznikla ako reakcia na franc\u00fazske expanzie a mapy ako de l\u2019Isleova \u201eLouisiana\u201c (1718). Popple pou\u017eil ofici\u00e1lne z\u00e1znamy Board of Trade na posilnenie britsk\u00fdch n\u00e1rokov \u2013 hranice kol\u00f3ni\u00ed s\u00fa pretiahnut\u00e9 \u010faleko na z\u00e1pad, aby sa zabr\u00e1nilo franc\u00fazskemu uzavretiu. Sl\u00fa\u017eila v diplomatick\u00fdch rokovaniach, pom\u00e1hala obchodn\u00edkom a plant\u00e1\u017enikom vidie\u0165 \u201esvoje\u201c \u00fazemia a podporovala britsk\u00fa expanziu. V \u010dase rivality s Franc\u00fazskom (ktor\u00e1 vyvrcholila Franc\u00fazsko-indi\u00e1nskou vojnou 1754\u20131763) bola propagandistick\u00fdm n\u00e1strojom imp\u00e9ria.<\/p>\n<h2>Rarita, stav a dedi\u010dstvo<\/h2>\n<p>P\u00f4vodn\u00e9 vydania s\u00fa extr\u00e9mne vz\u00e1cne \u2013 m\u00e1lo sa tla\u010dilo kv\u00f4li cene a ve\u013ekosti. Indexov\u00e9 listy (ako ten z 1739) s\u00fa dostupnej\u0161ie a sl\u00fa\u017eili ako praktick\u00fd sprievodca k viazan\u00fdm atlasom. Pr\u00edklad z Boston Rare Maps (1739 index sheet) je v excelentnom stave: pravdepodobne skor\u00e9 outline farby s neskor\u0161\u00edmi wash, mierne zne\u010distenie okrajov, kruhov\u00e9 zafarbenie v Niagarskom insete (mo\u017eno od pe\u010diatky na verso). Cena tak\u00fdchto exempl\u00e1rov sa pohybuje okolo 9500 USD.<\/p>\n<p>Mapa ovplyvnila neskor\u0161\u00edch kartografov \u2013 kop\u00edrovali ju Covens &#038; Mortier (1740, 6-listov\u00e1 redukcia), nesk\u00f4r sa objavili facsimile a modern\u00e9 reprinty. Zostala \u0161tandardom Severnej Ameriky nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed, k\u00fdm ju nenahradili presnej\u0161ie mapy z obdobia po Sedemro\u010dnej vojne (1763).<\/p>\n<h2> Monument koloni\u00e1lnej kartografie<\/h2>\n<p>Henry Poppleova **A Map of the British Empire in America** z roku 1733 (s reed\u00edciami 1739 a \u010falej) nie je len geografick\u00fdm dielom \u2013 je vizu\u00e1lnym vyhl\u00e1sen\u00edm britskej moci v Novom svete. Ako najv\u00e4\u010d\u0161ia a najdetailnej\u0161ia mapa svojej doby uk\u00e1zala britsk\u00e9 kol\u00f3nie v plnej sl\u00e1ve, kontrastuj\u00fac ich s franc\u00fazskymi a \u0161panielskymi \u00fazemiami. S dekorat\u00edvnymi poh\u013eadmi, insetmi a odv\u00e1\u017enymi hranicami pomohla formova\u0165 vn\u00edmanie Ameriky v Eur\u00f3pe a podporila imperi\u00e1lne amb\u00edcie Brit\u00e1nie. Dnes patr\u00ed k najcennej\u0161\u00edm a najvplyvnej\u0161\u00edm kartografick\u00fdm pamiatkam koloni\u00e1lnej \u00e9ry \u2013 symbolu, ako mapa dok\u00e1zala by\u0165 mocnej\u0161ou zbra\u0148ou ne\u017e arm\u00e1da.<\/p>\n<p>Ak v\u00e1s fascinuj\u00fa star\u00e9 mapy Severnej Ameriky, Poppleova pr\u00e1ca je vrcholom ranonovovekej kartografie britsk\u00e9ho imp\u00e9ria.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V prvej polovici 18. storo\u010dia, ke\u010f sa eur\u00f3pske mocnosti s\u00fa\u0165a\u017eili o kontrolu nad Nov\u00fdm svetom, vznikla jedna z najmonument\u00e1lnej\u0161\u00edch kartografick\u00fdch pr\u00e1c: **A Map of the British Empire in America with the French and Spanish Settlements adjacent thereto** od Henryho Popplea. T\u00e1to obrovsk\u00e1 20-listov\u00e1 n\u00e1stenn\u00e1 mapa z roku 1733 (s indexov\u00fdm listom a reed\u00edciami okolo 1739) [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-31184","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31184","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=31184"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31184\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":31187,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/31184\/revisions\/31187"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=31184"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=31184"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=31184"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}