{"id":414,"date":"2020-02-14T16:06:25","date_gmt":"2020-02-14T16:06:25","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=414"},"modified":"2020-02-14T16:06:25","modified_gmt":"2020-02-14T16:06:25","slug":"heart-jack-historia-raneho-stredoveku-je-vymyslom-z-doby-renesancie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/heart-jack-historia-raneho-stredoveku-je-vymyslom-z-doby-renesancie\/","title":{"rendered":"Heart Jack hist\u00f3ria rann\u00e9ho stredoveku je v\u00fdmyslom z doby renesancie"},"content":{"rendered":"<p>Jack Heart &#038; Orage hist\u00f3ria rann\u00e9ho stredoveku je v\u00fdmyslom z doby renesancie je v\u00fdmyslom z doby renesancie. Nemeck\u00fd s\u00fakromn\u00fd docent Robert Baldauf sp\u00edsal v rokoch 1902-1903 svoju pr\u00e1cu &#8220;Hist\u00f3ria und Kritik&#8221;, v ktorej iba filologick\u00fdmi argumenty dokazoval, \u017ee nielen starovek\u00e1 hist\u00f3ria, ale dokonca aj hist\u00f3ria ran\u00e9ho stredoveku je v\u00fdmyslom z doby renesancie a nasleduj\u00facich storo\u010d\u00ed.  <\/p>\n<p><strong>Anatolij Timofejevi\u010d Fomenko, jeho dielo a ako ho popisal Jack Heart<\/strong><\/p>\n<blockquote><p><strong>13.3. Until the XVIII century, the Latin letters \u201cI\u201d or \u201cJ\u201d \u2013 i.e. the first letters of the name of Jesus \u2013 were still used in several European regions to denote \u201cone\u201d in recording of dates<\/strong><\/p><\/blockquote>\n<p><strong>V\u00fdzna\u010dn\u00fd anglick\u00fd vedec Edwin Johnson (1842-1901), autor mno\u017estva pozoruhodn\u00fdch kritick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed o starovek\u00e9 a stredovek\u00e9 hist\u00f3riu, predlo\u017eil p\u00e1r z\u00e1va\u017en\u00fdch a kritick\u00fdch pozn\u00e1mok t\u00fdkaj\u00facich sa  Scaligerov-P\u00e9tauovy chronol\u00f3gia. Z\u00e1ver jeho &#8220;mnohoro\u010dn\u00e9ho chronologick\u00e9ho b\u00e1dania mo\u017eno formulova\u0165 takto:&#8221; Gr\u00e9kom a Rimanom sme na \u010dasovej osi bli\u017e\u0161ie, ne\u017e ako n\u00e1m to hovoria chronologick\u00e9 tabu\u013eky. &#8220;Zakon\u010dil to v\u00fdzvou&#8221; k rev\u00edzii cel\u00e9ho kon\u0161truktu starovek\u00e9 a stredovek\u00e9 chronol\u00f3gia &#8220;!<\/strong><\/p>\n<p>Isaac Newton tie\u017e patril medzi prominentn\u00e9 kritiky Scaligerov-P\u00e9tauovy chronol\u00f3gia. Hoci bol potomkom r\u00ed\u0161e, nikdy do on\u00fdch dvoch storo\u010d\u00ed po Kristovi nezabrusoval d\u00e1vaj\u00fac prednos\u0165 starovek\u00e9mu Egyptu a Gr\u00e9cku, kde mal pocit, \u017ee by sa letopo\u010dty mali posun\u00fa\u0165 aspo\u0148 o tri st\u00e1ro\u010dia. V Egypte nach\u00e1dzal nes\u00falad minim\u00e1lne v poriadku dvoch tis\u00edce rokov. Newton nazna\u010doval, \u017ee t\u00e1to udalos\u0165 by mala nies\u0165 d\u00e1tum \u010faleko bli\u017e\u0161i, zhruba 946 p\u0159.n.l.<\/strong><\/p>\n<p>V\u00f4bec najviac \u0161k\u00f4d na Scaligerov-P\u00e9tauov\u011b chronol\u00f3giu nap\u00e1chal v\u00fdzna\u010dn\u00fd rusk\u00fd vedec Anatolij Timofejevi\u010d Fomenko.<strong> Stru\u010dne povedan\u00e9, Fomenko je matematik, ktor\u00e9ho schopnos\u0165ou je majstrovsky vl\u00e1dnu\u0165 svojim remeslom v praktick\u00fdch rie\u0161eniach, ktor\u00fd nem\u00e1 sebe rovn\u00e9ho zrejme od \u010dias samotn\u00e9ho Johna von Neumanna.<\/strong> Vyu\u017e\u00edva svojho matematick\u00e9ho umu k tomu, aby jasne uk\u00e1zal, ako boli sfal\u0161ovan\u00e9 najospevovanej\u0161\u00edch &#8220;starovek\u00e9&#8221; z\u00e1znamy zatmenie mesiaca, z\u00e1kladn\u00e1 opora akademick\u00fdch argumentov namieren\u00fdch proti Heriberto Illigovi.<\/p>\n<p>Fomenko sa o\u0161kl\u00edb\u00e1 na cel\u00fa ideu &#8220;stredoveku&#8221; a sarkasticky poukazuje na to, \u017ee na: &#8220;&#8230; ve\u013ek\u00e9 v\u00fddobytky, starovek\u00e1 astron\u00f3mia, te\u00f3ria zatmenia, v\u00fdpo\u010dty efemer\u00edd at\u010f. je nutn\u00e9 \u00faplne zabudn\u00fa\u0165. <strong>A sl\u00e1vny Kosmas Indikopleust\u00e9s, ktor\u00fd \u00fadajne \u017eil v 6. storo\u010d\u00ed a sk\u00famal pohyby slnka a hviezd, poctivo veril, \u017ee vesm\u00edr je skrinka, v ktorej strede sa nach\u00e1dza ploch\u00e1 Zeme obm\u00fdvan\u00e1 oce\u00e1nom a podopret\u00e1 horou Ararat.<\/strong> Neh\u013eadiac na to je veko skrinky husto pokryt\u00e9 hviezdnymi klincami. V ich rohoch s\u00fa \u0161tyri anjeli rozdm\u00fdch\u00e1vaj\u00edc\u00ed vietor. Toto je \u00farove\u0148 vedeckej kosmografie v stredoveku &#8230; &#8221;<\/p>\n<p><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" src=\"https:\/\/extraslovensko.sk\/image\/kosmas.jpg\" alt=\"A more detailed sketch of Cosmas\u2019 pattern of the universe, Codex Sinaiticus graecus 1186, fol. 69r, 11th cnetury, probably from Cappadocia, now at St. Katherine's monastery, Sinai\" width=\"300\" height=\"268\" class=\"alignnone size-medium wp-image-421\" \/><\/p>\n<p>Fomenko sa sna\u017e\u00ed by\u0165 hlasom rozumu, je osamel\u00fdm akademick\u00fdm disidentom, ktor\u00fd upozor\u0148uje na lo\u017e v Aschov\u011b experimentu (paradigmy). Pragmaticky zd\u00f4vod\u0148uje, ako je nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by bolo v\u0161etko poznanie z antiky proste zabudnut\u00e9, u\u010den\u00e1 pojednanie ukryt\u00e1 po tis\u00edcro\u010dia v kl\u00e1\u0161toroch, zatia\u013e \u010do by sa \u013eudstvo v\u00e1\u013ealo v blate ako v dobe kamennej, a potom zrazu sa v renesancii zase vynor\u00ed, ke\u010f sa nau\u010dilo zabudnut\u00e9 . Fomenko vtipkuje: &#8220;Bol pre to ve\u013emi prost\u00fd d\u00f4vod &#8211; t\u00e1to&#8221; tis\u00edcka rokov navy\u0161e &#8220;nikdy neexistovala.&#8221; Upozor\u0148uje na &#8220;zauj\u00edmav\u00e9 paralely v udalostiach rovnako ako vo \u0161tatistike, ktor\u00e9 stoto\u017e\u0148uj\u00fa klasick\u00fa tr\u00f3jsku vojnu, ku ktorej malo d\u00f4js\u0165 okolo roku 1200 pr . nl, s g\u00f3tskou vojnou v 6. stl. n.l., ktor\u00e1 z\u00farila v Taliansku a Novom R\u00edme, rovnako ako s talianskou vojnou v storo\u010d\u00ed trin\u00e1stom. &#8221;<\/p>\n<p>Fomenko potom pokra\u010duje \u010falej a hovor\u00ed, \u017ee t\u00fdchto osobitn\u00fdch paralel medzi starovek\u00fdmi a stredovek\u00fdmi udalos\u0165ami, ktor\u00e9 vyzdvihuje, si v\u0161imol tie\u017e kultov\u00fd nemeck\u00fd stredovek\u00fd historik Ferdinand Gregorovius v dev\u00e4tn\u00e1stom storo\u010d\u00ed. Gregorovius sa k nim vo svojom diele opakovane vracia, len\u017ee je rozpa\u010dito vysvet\u013euje ako &#8220;z\u00e1kon ve\u010dn\u00e9ho n\u00e1vratu &#8230;&#8221;  najv\u00fdre\u010dnej\u0161\u00edch je okamih, ke\u010f &#8220;Gregorovius p\u00ed\u0161e, \u017ee, u\u017e od \u00fapadku g\u00f3tskeho \u0161t\u00e1tu viedla starovek\u00e1 g\u00f3tskou vl\u00e1da k absol\u00fatnej skaze. Z\u00e1kony, monumenty, a dokonca aj historick\u00e9 spomienky upadli do zabudnutia.&#8221; <\/p>\n<p>Pokra\u010duj\u00face vojna s byzantskou r\u00ed\u0161ou o taliansky polostrov trvala takmer dvadsa\u0165 rokov a skon\u010dila por\u00e1\u017ekou G\u00f3tov v roku 554 n.l. a Eur\u00f3pa sa prepadla do stredoveku. Aspo\u0148 to tak tvrdia tradi\u010dn\u00e9 hist\u00f3rie. Pravdou v\u0161ak je, \u017ee vojnou, ktor\u00e1 naozaj zmenila Eur\u00f3pu nav\u017edy, bola t\u00e1 medzi rodom Stauf, spolo\u010dne s ich spojencami naz\u00fdvan\u00fdmi ghibellini,   a p\u00e1pe\u017eom a jeho spojenci, naz\u00fdvan\u00fdmi guelfov\u00e9, ktor\u00e1 z\u00farila na talianskom polostrove hore a dole cel\u00fa prv\u00fa polovicu trin\u00e1steho storo\u010dia. Skon\u010dila v\u00ed\u0165azstvom p\u00e1pe\u017ea, aristokracia na to v\u0161ak nikdy nezabudla.<\/p>\n<p>&#8220;E\u0161te dlho potom pretrv\u00e1vala v \u00fastach horkos\u0165 talianskych a nemeck\u00fdch ghibellin\u016f podporuj\u00facich rod Stauf. Pod rozvratn\u00fdm doh\u013eadom Vatik\u00e1nu malo Nemecko a Taliansko zosta\u0165 zbierkou s\u00faperiacich feud\u00e1lnych \u0161t\u00e1tov stovky rokov &#8230; &#8221;<\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"\/image\/history-fiction-fomenko.jpg\" alt=\"Anatoly T. Fomenko\nHistory: Fiction or Science?\" \/><\/p>\n<p>Fomenko ver\u00ed, \u017ee ako g\u00f3tskou vojna, tak i tr\u00f3jska vojna s\u00fa metafory pre vojnu medzi p\u00e1pe\u017esk\u00fdm tr\u00f3nom a rodom Stauf. Uzatv\u00e1ra to slovami: &#8220;Obrysy glob\u00e1lna chronol\u00f3gia Eur\u00f3py vznikli v \u0161estn\u00e1stom a sedemn\u00e1stom storo\u010d\u00ed v dielach J. Scaligero a D. Petavia [Denis Peta].&#8221;<strong> T\u00edto dareb\u00e1ci jednoducho z Talianska preniesli udalosti jeden\u00e1steho, dvan\u00e1steho a trin\u00e1steho storo\u010dia a skop\u00edrovali ich do &#8220;troch chronologick\u00fdch zmien pred 330, 1050 a 1800 rokmi.&#8221;  Potom pri\u0161lo kres\u0165anstvo so svojimi vlastn\u00fdmi zvykmi a rozvrstvilo hist\u00f3rii sp\u00e4\u0165 a\u017e do \u010dias tr\u00f3jskej vojny. Jedin\u00fdm probl\u00e9mom jest, \u017ee ni\u010d z toho nie je pravda.<\/strong><\/p>\n<p><strong>&#8220;Nevieme ni\u010d o udalostiach, ktor\u00e9 sa odohrali do desiateho storo\u010dia n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu &#8230;&#8221;<\/strong><\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/extraslovensko.sk\/image\/246.jpg\" alt=\"Starobyl\u00e1 miniat\u00fara zobrazuj\u00faci, antick\u00e9ho 'Archimeda ako stredovek\u00e9ho vedca. Vatik\u00e1n, Biblioteca Apostolica Vaticana\"\/><\/p>\n<p>&#8220;Starobyl\u00e1 miniat\u00fara zobrazuj\u00faci, antick\u00e9ho &#8216;Archimeda ako stredovek\u00e9ho vedca. Vatik\u00e1n, Biblioteca Apostolica Vaticana<\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/extraslovensko.sk\/image\/247.jpg\" alt=\"Starobyl\u00e1 miniat\u00fara \u00fadajne datovan\u00e1 do p\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia zobrazuj\u00faci , Antick\u00e9ho Cicera a \u010fal\u0161ie, antick\u00e9 postavy\"\/><\/p>\n<p>&#8220;Starobyl\u00e1 miniat\u00fara \u00fadajne datovan\u00e1 do p\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia zobrazuj\u00faci , Antick\u00e9ho &#8216;Cicera a \u010fal\u0161ie, antick\u00e9&#8217; postavy v typicky stredovekom usporiadan\u00ed. Modern\u00e9 koment\u00e1r hovor\u00ed:, Lelius (v\u013eavo), Ennius a Scaevola (uprostred); Cicera vid\u00edme pri p\u00edsan\u00ed trakt\u00e1tu O priate\u013estva. &#8216;<\/p>\n<p>Archimedov g\u00e9nius, Cicerova erud\u00edcia, sl\u00e1va a ok\u00e1zalos\u0165 R\u00edma, intelektu\u00e1lne a vojnov\u00e9 trad\u00edcie starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka, nehovoriac o sodomiu, to v\u0161etko jest v\u00fdplodom hor\u00fa\u010dkovit\u00e9 predstavivosti \u00edrskych mn\u00edchov \u017eij\u00facich v celib\u00e1te. <strong>&#8220;Alexander Ve\u013ek\u00fd&#8221; je vymodelovan\u00fd pod\u013ea Ota III., Je to Sas, nie Gr\u00e9k. Oto dobyl z\u00e1padn\u00fd svet pred mil\u00e9niom, nie dva a pol tis\u00edc rokmi. Bolo mu dvadsa\u0165jeden, ke\u010f zomrel na bojisku. Odv\u00e1\u017eny mlad\u00fd sask\u00fd kr\u00e1\u013e jednoducho namas\u00edroval na taliansky polostrov, ktor\u00fd bol u\u017e d\u00e1vno vydan\u00fd napospas barbarstvo bojovn\u00edckej chasy okupa\u010dn\u00fa rad star\u00fdch ru\u00edn umiestnen\u00fdch v jeho strede. Potom nariadil chazarsk\u00fdm pis\u00e1rom, aby sp\u00edsali sl\u00e1vnu minulos\u0165 t\u00fdchto ru\u00edn, ktor\u00e9 mali nazva\u0165 R\u00edmom pod\u013ea dvoj\u010diat vl\u010dica. Zmie\u0161ali trad\u00edcia starovekej \u0161koly myst\u00e9ri\u00ed zo zabudnut\u00fdch \u010dias s nov\u0161\u00edmi gnostick\u00fdmi, ktor\u00e9 u\u017e postihli Eur\u00f3pu tak\u00fdmi hnutiami, ako boli katari. Z takej populistickej formuly syntetizoval kres\u0165ansk\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. <\/strong> A nad touto chimerick\u00e1 nov\u00fa &#8220;vierou&#8221; ustanovil Oto svojho dvadsa\u0165triro\u010dn\u00e9ho bratranca; mystika menom Bruno, ktor\u00fd v\u0161ak mal by\u0165 \u010doskoro zn\u00e1my bud\u00facu gener\u00e1ciu ako Gregor &#8220;V.&#8221;, Pontifex maximus, \u010do znamen\u00e1 [stavite\u013e] mosta medzi \u010dlovekom a Bohom. Odteraz bolo Bohu dovolen\u00e9 hovori\u0165 len skrze pontifa.<\/p>\n<p>S t\u00fdmto nov\u00fdm hybridn\u00fdm n\u00e1bo\u017eenstvom pri\u0161iel nov\u00fd boh vymodelovan\u00fd pod\u013ea star\u00fdch legiend o Wodan. Dali mu meno Je\u017ei\u0161 Kristus. Julius Caesar, velik\u00e1n, ku ktor\u00e9mu vzhliadali v\u0161etci kr\u00e1li, bol v skuto\u010dnosti Je\u017ei\u0161 Kristus s me\u010dom, vyn\u00e1lez vyn\u00e1lezu. <strong>Francesco Carotta mal pravdu len napoly. R\u00edmske \u017eeleznej l\u00e9gie, nepoddajn\u00ed mu\u017ei z d\u00f4b minul\u00fdch, o ktor\u00fdch nach\u00e1dzame tak m\u00e1lo archeologick\u00fdch \u010di antropologick\u00fdch d\u00f4kazov, vybojovali svoje pr\u00edzra\u010dnej bitky kr\u00e1tkymi me\u010dmi. Sasi dostali svoje meno pod\u013ea kr\u00e1tkeho me\u010da \u010di d\u00fdky, seax (sax, scramasax), ktor\u00fd nosili v\u0161etci mu\u017ei tohto n\u00e1roda k vyrie\u0161eniu svojich h\u00e1dok.<\/strong><\/p>\n<p>Potom bolo pod\u013ea tohto nov\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva zriaden\u00e9 bo\u017esk\u00e9 pr\u00e1vo kr\u00e1\u013eov vl\u00e1dnu\u0165 z v\u00f4le bo\u017eej, do cel\u00e9ho zn\u00e1meho sveta boli vyslan\u00e9 eur\u00f3pskej arm\u00e1dy pod pl\u00e1\u0161tikom kri\u017eiakov, aby vymazali v\u0161etky stopy toho, \u010d\u00edm z\u00e1padn\u00fd \u010dlovek kedysi bol. Potom pri\u0161la inkviz\u00edcie. Ke\u010f sa nesk\u00f4r poriadne zato\u010dilo s farebn\u00fdmi rasami, dostalo sa tomu eufemistick\u00e9ho n\u00e1zvu kolonializmus. Tradi\u010dne mn\u00ed\u0161ska latinsk\u00e1 Taliansko svetu nevl\u00e1dze a ani nikdy nevl\u00e1dla. Tradi\u010dne vojnov\u00e1 Anglosask\u00e1 Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia \u00e1no, a prakticky v\u017edy to tak bolo &#8230;<\/p>\n<p><strong>\u010ealeko na severe na zamrznutom ostrove &#8220;na v\u00fdsln\u00ed&#8221; polno\u010dn\u00e9ho slnka, mimo dosahu krvav\u00e9 inkviz\u00edcie, g\u00f3tskou trad\u00edcie &#8220;nespadli do zabudnutia&#8221;. Island bol pod\u013ea historick\u00fdch z\u00e1znamov os\u00eddlen\u00fd na konci deviateho storo\u010dia. Je to miesto, kde v priebehu jeden\u00e1steho, dvan\u00e1steho a trin\u00e1steho storo\u010dia vzniklo nesmierne mno\u017estvo p\u00edsomn\u00fdch pamiatok najvy\u0161\u0161ej kvality. <\/strong>Bola tu komunita umelcov a disidentov prchnuv\u0161\u00edch vo svojej dobe pred nov\u00fdm svetov\u00fdm poriadkom, \u010do je \u010faleko lep\u0161\u00ed vysvetlenie ne\u017e to akademick\u00e9, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa kme\u0148ov\u00ed vodcovia sna\u017eili zauja\u0165 a pobavi\u0165 svoje klany po\u010das prest\u00e1vok na oddych od lovu tresiek a zab\u00edjan\u00ed ml\u00e1\u010fat tule\u0148ov &#8230; <strong>Islandsk\u00fd \u013eud bol hr\u00f4zu nah\u00e1\u0148aj\u00facimi bojovn\u00edkmi, vo svojej dobe v\u0161ak tie\u017e patril medzi najvzdelanej\u0161\u00ed na Z\u00e1pade, &#8220;odtia\u013e boli dvormi v N\u00f3rsku, \u0160v\u00e9dsku, D\u00e1nsku, Anglicku a Nemecku z\u00e1sobovan\u00e9 skaldi, aby na ne spievali chv\u00e1lu.&#8221;  <\/strong><\/p>\n<p>Skaldovia boli b\u00e1snici, ktor\u00ed zve\u010dnili kr\u00e1\u013ea a ve\u013ek\u00e9 skutky z d\u00f4b d\u00e1vno minul\u00fdch, dlho zabudnut\u00fdch alebo vyml\u00e1cen\u00fdch z popul\u00e1cie na pevnine. V s\u00e1gach skaldi s\u00fa spom\u00ednan\u00fd star\u00ed bohovia. Mo\u017eno v\u00f4bec najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm z t\u00fdchto skaldi bol Snorri Sturluson. On a &#8220;Olaf Hvitaskald predstavuj\u00fa dve men\u00e1, ktor\u00fdm je v\u0161eobecne pripisovan\u00e9 autorstvo Mlad\u0161\u00ed Eddy&#8221;.  Existuj\u00fa dve Eddy. Mlad\u0161\u00ed Edda poch\u00e1dza zo za\u010diatku trin\u00e1steho storo\u010dia a je nap\u00edsan\u00e1 v pr\u00f3ze, a preto sa naz\u00fdva Prozaick\u00e1 Edda. Star\u0161ie alebo B\u00e1snick\u00e1 Edda je zbierkou b\u00e1sn\u00ed, niektor\u00fdch len v \u00faryvkoch, recitovan\u00fdch v hodovn\u00fdch sie\u0148ach a z provou dlh\u00fdch vikingsk\u00fdch lod\u00ed v dob\u00e1ch d\u00e1vno zabudnut\u00fdch. Naz\u00fdva sa B\u00e1snick\u00e1 Edda.<\/p>\n<p>Akademicky akceptovan\u00fdm faktom je, \u017ee je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 archeologicky datova\u0165 veci z prv\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia. Dr. Fomenko svoju z\u00e1le\u017eitos\u0165 dokazuje \u00fa\u017easn\u00fdm sp\u00f4sobom v sedemdielnej knihe. M\u00e1me v\u0161etky d\u00f4vody sa domnieva\u0165, \u017ee Ilias a Odysea m\u00f4\u017eu by\u0165 pr\u00e1ve tak podvrhom ako Biblia. Gr\u00e9cka a r\u00edmska mytol\u00f3gia by mohla nasledova\u0165 jej pr\u00edklad. Z\u00e1padn\u00e9 \u010dlovek dostal po hlave pir\u00e1tskou vlajkou a postihla ho amn\u00e9zia. Jedinou spomienku, ktor\u00fa si m\u00f4\u017ee by\u0165 ist\u00fd, predstavuj\u00fa s\u00e1gy. V prozaick\u00fd Edde s\u00fa tri d\u00f4le\u017eit\u00e9 pergamenovej manuskripty. &#8220;Codex Wormianus&#8221; je datovan\u00fd do polovice \u0161trn\u00e1steho storo\u010dia a obsahuje vydanie &#8220;prozaick\u00fd Eddy&#8221; spolu s jedinou verziou &#8220;Piesne o R\u00edgovi&#8221; (R\u00edgs\u00feula). Zjavn\u00fdm zmyslom s\u00e1gy je vysvetli\u0165, odkia\u013e poch\u00e1dzaj\u00fa \u010dernosi a belosi. &#8220;Codex Upsaliensis&#8221; sa datuje do prelomu \u0161trn\u00e1steho storo\u010dia a nach\u00e1dza sa v \u0148om aj &#8220;Prozaick\u00e1 Edda&#8221;. &#8220;Codex Regius&#8221; (GKS 2365 4\u00ba) je najv\u00fdznamnej\u0161ou. Bol vypracovan\u00fd v trin\u00e1stom storo\u010d\u00ed a p\u00f4vodne pozost\u00e1val z p\u00e4\u0165desiatich troch list\u00edn; osem z nich sa stratilo. Ide o jedin\u00fd zdroj v\u00e4\u010d\u0161iny zachovan\u00fdch Poem. Prv\u00fdkr\u00e1t sa objavil v roku 1643, ke\u010f ho islandsk\u00fd luter\u00e1nsky biskup odovzdal darom kr\u00e1\u013eovi d\u00e1nskemu.<\/p>\n<p>Preto\u017ee bol pova\u017eovan\u00fd za pr\u00edli\u0161 vz\u00e1cny, ne\u017e aby bol riskovan\u00fd leteck\u00fd prevoz, bol roku 1971 dopraven\u00fd na Island na lodi s vojensk\u00fdm sprievodom. \u010eal\u0161\u00edm manuskripty z &#8220;prozaick\u00fd Eddy&#8221; je &#8220;Codex Regius&#8221; (GKS 2367 4\u00ba). Tvor\u00ed ho 55 str\u00e1nok z jemn\u00e9ho pergamenu datovan\u00fdch do za\u010diatku \u0161trn\u00e1steho storo\u010dia. Bol s\u00fa\u010das\u0165ou toho ist\u00e9ho daru islandsk\u00e9ho luter\u00e1nskeho biskupa kr\u00e1\u013eovi d\u00e1nskemu. <strong>Na Island sa vr\u00e1til roku 1985. &#8220;Prozaick\u00e1 Edda&#8221; obsahuje vlastn\u00fa verziu Apokalypsy.<\/strong> Vo svetle diela dr. Fomenka nie je poch\u00fdb o tom, \u017ee je star\u0161\u00ed ako v\u00fdhra\u017en\u00fdch kres\u0165ansk\u00e1 fantasie koreniace v z\u00e1\u0161ti, ktor\u00fa &#8220;Kniha Zjavenie&#8221; jest. P\u00f4vodn\u00fd zakon\u010denie tohto pr\u00edbehu je \u010faleko pochm\u00farnej\u0161ia, ne\u017e nako\u013eko je nen\u00e1vistn\u00e1. Je to koniec nap\u00edsan\u00fd toliko pre t\u00fdch siln\u00e9. Naz\u00fdva sa &#8220;Ragnar\u00f6k&#8221;.<\/p>\n<p><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.databazeknih.cz\/images_books\/31_\/31409\/big_edda-a-saga-o-ynglinzich-EvC-31409.jpg\" alt=\"Prozaick\u00e1 Edda\" obsahuje vlastn\u00fa verziu Apokalypsy, Edda a S\u00e1ga o Ynglinz\u00edch\" \/><\/p>\n<div class=\"texty\">Snorri Sturluson (1178 \/ 9-1241) spracoval severskou mytol\u00f3giu, zn\u00e1mu tie\u017e z tzv. Star\u0161ie alebo B\u00e1snick\u00e9 Eddy, do svojho druhu u\u010debnice b\u00e1snickej tvorby. Jeho Edda obsahuje zhrnutie eddick\u00e9 l\u00e1tky (pod n\u00e1zvom Gylffiho pobl\u00e1znen\u00fd), pou\u010denie o pr\u00e1ci s ust\u00e1len\u00fdmi metaforami, typick\u00fdmi pre stredovek\u00fa po\u00e9ziu (O jazyku b\u00e1snickom), a v z\u00e1sade technick\u00fd Vypo\u010d\u00edtacie meter (do tohto prekladu nezahrnut\u00fd, preto\u017ee v podstate neprevodite\u013en\u00fd). Gylfiho pobl\u00e1znen\u00fd, \u0165a\u017eisko Snorriho Eddy, je v\u0161ak popri Star\u0161\u00ed Eddy jedin\u00fdm p\u00edsomn\u00fdm spracovan\u00edm eddick\u00e9 mytol\u00f3gie, a preto Snorriho pr\u00e1ce \u010faleko presahuje jeho p\u00f4vodn\u00fd z\u00e1mer, ktor\u00fdm bolo znovuo\u017eivenie skaldsk\u00e9 po\u00e9zie. <strong>Vo Snorriho spracovanie s\u00fa mytol\u00f3gie, predstavy o podobe, vzniku a v\u00fdvoji sveta, Pante\u00f3n aj b\u00e1je o bohoch a bohyniach vylo\u017een\u00e9 systematicky ako odpovede na ot\u00e1zky fikt\u00edvneho kr\u00e1\u013ea Gylfiho, ktor\u00fd sa pre poznanie o bo\u017estv\u00e1ch a ich moci vyprav\u00ed a\u017e do ich s\u00eddla, do \u00c1sgardu.<\/strong><\/div>\n<p>&#8220;Zn\u00e1mkou kvality dobrej knihy je to, \u017ee m\u00f4\u017eete v skuto\u010dnosti nav\u0161t\u00edvi\u0165 miesta, o ktor\u00fdch sa v nej hovor\u00ed. Eddy teraz vyu\u017e\u00edvaj\u00fa archeol\u00f3govia ako mapy, aby na\u0161li star\u00e9 os\u00eddlenia &#8220;. Orage<\/p>\n<p>\u201eHammer of the gods will drive our ships to new land.<br \/>\nTo fight the hordes and sing, and cry.<br \/>\nValhalla, I am coming.<br \/>\nAlways sweep with, with threshing oar.<br \/>\nOur only goal will be the western shore.<br \/>\nAh, ah.<br \/>\nWe come from the land of the ice and snow,<br \/>\nFrom the midnight sun where the hot springs flow.<br \/>\nHow soft your fields so green. Can whisper tales of gore.<br \/>\nOf how we calmed the tides of war. We are your overlords.\u201c<\/p>\n<p><strong>Led Zeppelin: The Immigrant Song<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Jack Heart &#038; Orage hist\u00f3ria rann\u00e9ho stredoveku je v\u00fdmyslom z doby renesancie je v\u00fdmyslom z doby renesancie. Nemeck\u00fd s\u00fakromn\u00fd docent Robert Baldauf sp\u00edsal v rokoch 1902-1903 svoju pr\u00e1cu &#8220;Hist\u00f3ria und Kritik&#8221;, v ktorej iba filologick\u00fdmi argumenty dokazoval, \u017ee nielen starovek\u00e1 hist\u00f3ria, ale dokonca aj hist\u00f3ria ran\u00e9ho stredoveku je v\u00fdmyslom z doby renesancie a nasleduj\u00facich storo\u010d\u00ed. [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-414","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/414","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=414"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/414\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=414"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=414"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=414"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}