{"id":656,"date":"2020-02-19T16:58:04","date_gmt":"2020-02-19T16:58:04","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=656"},"modified":"2020-02-19T16:58:04","modified_gmt":"2020-02-19T16:58:04","slug":"egyptske-artefakty-v-jaskyni-grand-canyon","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/egyptske-artefakty-v-jaskyni-grand-canyon\/","title":{"rendered":"Egyptsk\u00e9 artefakty v jaskyni Grand Canyon"},"content":{"rendered":"<p>Egyptsk\u00e9 artefakty v jaskyni Grand Canyon. Priheh o tom ako sa zaml\u010duje historia v\u00fdznamn\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami. Grand Canyon jasky\u0148a a G. E. Kinkaid ktor\u00fd pracoval tridsa\u0165 rokov pre Smithsonov in\u0161tit\u00fat. Ni\u017e\u0161ie s\u00fa \u00faryvky z jeho denn\u00edka o jeho \u00fadajn\u00fdch dobrodru\u017estv\u00e1ch v jaskyni Grand Canyon.<br \/>\n<br \/>\n<img decoding=\"async\" class=\"displayed\" src=\"\/image\/grandcanyon-cave.jpg\" alt=\"grandcanyon Egyptsk\u00e9 artefakty v jaskyni Grand Canyon cave\"\/><br \/>\n<br \/>\nViac ako sto st\u00f4p od vchodu je kr\u00ed\u017eov\u00e1 hala dlh\u00e1 nieko\u013eko sto metrov, v ktorej sa nach\u00e1dza modla alebo obraz boha \u013eudu so skr\u00ed\u017een\u00fdmi nohami, s lotosov\u00fdm kvetom alebo konvalinkou v ka\u017edej ruke. Obsadenie tv\u00e1re je orient\u00e1lne. Modla sa takmer podob\u00e1 Budhovi, hoci vedci si nie s\u00fa ist\u00ed, \u010do predstavuje n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 uctievanie.<br \/>\n<br \/>\n<img decoding=\"async\" class=\"displayed\" src=\"\/image\/grandcanyon-shrine.jpg\" alt=\"grandcanyon cave\"\/><br \/>\n<br \/>\nBer\u00fac do \u00favahy v\u0161etko, \u010do sa doteraz na\u0161lo, je mo\u017en\u00e9, \u017ee toto uctievanie sa najviac podob\u00e1 starovek\u00fdm tibetsk\u00fdm \u013eu\u010fom. Okolo tohto modly s\u00fa men\u0161ie obr\u00e1zky, niektor\u00e9 ve\u013emi kr\u00e1sne v podobe, in\u00e9 kriv\u00e9 a skreslen\u00e9 tvary, symbolick\u00e9, pravdepodobne dobra a zla. Existuj\u00fa dva ve\u013ek\u00e9 kaktusy s vy\u010dnievaj\u00facimi ramenami, jedna na ka\u017edej strane p\u00f3dia, na ktor\u00fa boh drepne.<br \/>\n<br \/>\nTo v\u0161etko je vyrez\u00e1van\u00e9 z tvrdej skaly pripom\u00ednaj\u00facej mramor. V opa\u010dnom rohu tejto kr\u00ed\u017eovej haly boli n\u00e1jden\u00e9 n\u00e1stroje v\u0161etk\u00fdch popisov, vyroben\u00e9 z medi. T\u00edto \u013eudia nepochybne poznali straten\u00e9 umenie tvrdnutia tohto kovu, ktor\u00fd bol po st\u00e1ro\u010dia vyh\u013ead\u00e1van\u00fd chemick\u00fdmi l\u00e1tkami bez v\u00fdsledku. Na lavi\u010dke, ktor\u00e1 obch\u00e1dzala pracov\u0148u, sa v tomto procese pravdepodobne pou\u017eilo nejak\u00e9 uhlie a in\u00fd materi\u00e1l. K dispoz\u00edcii je tie\u017e troska a podobn\u00e9 materi\u00e1ly ako matn\u00fd, \u010do ukazuje, \u017ee t\u00edto p\u00f4vodcovia r\u00fatili rudy, ale doteraz sa nezistili \u017eiadne stopy o tom, kde a ako sa to stalo, ani o p\u00f4vode rudy.<br \/>\n<br \/>\nMedzi \u010fal\u0161ie n\u00e1lezy patria v\u00e1zy alebo urny a \u0161\u00e1lky z medi a zlata, ktor\u00fdch dizajn je ve\u013emi umeleck\u00fd. Hrn\u010diarske pr\u00e1ce zah\u0155\u0148aj\u00fa smaltovan\u00e9 v\u00fdrobky a zasklen\u00e9 n\u00e1doby. \u010eal\u0161\u00ed priechod vedie k s\u00fdpkam, ak\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v orient\u00e1lnych chr\u00e1moch. Obsahuj\u00fa semen\u00e1 r\u00f4znych druhov. Jeden ve\u013emi ve\u013ek\u00fd sklad e\u0161te nebol zadan\u00fd, preto\u017ee je vysok\u00fd dvan\u00e1s\u0165 st\u00f4p a d\u00e1 sa k nemu dosta\u0165 len zhora. Na okraji sa rozkladaj\u00fa dva meden\u00e9 h\u00e1\u010diky, \u010do nazna\u010duje, \u017ee bol pripevnen\u00fd nejak\u00fd rebr\u00edk. Tieto s\u00fdpky s\u00fa zaoblen\u00e9, preto\u017ee materi\u00e1ly, z ktor\u00fdch s\u00fa vyroben\u00e9, s\u00fa pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru ve\u013emi tvrd\u00fdm cementom.<br \/>\n<br \/>\n<img decoding=\"async\" class=\"displayed\" src=\"\/image\/grandcanyon-diagram.jpg\" alt=\"grandcanyon cave mapa\" \/><br \/>\n<br \/>\nV tejto jaskyni sa tie\u017e nach\u00e1dza \u0161ed\u00fd kov, ktor\u00fd vedcov h\u00e1d\u017ee, preto\u017ee jej identita nebola stanoven\u00e1. To sa podob\u00e1 platine. V\u0161ade na podlahe s\u00fa zrete\u013ene rozmiestnen\u00e9 v\u00fdrazy \u201ema\u010dacie o\u010di\u201c, \u017elt\u00fd kame\u0148 bez ve\u013ekej hodnoty. Ka\u017ed\u00fd z nich je vyryt\u00fd hlavou malajsk\u00e9ho typu.<br \/>\n<br \/>\n<strong>Vyrez\u00e1van\u00e9 na v\u0161etk\u00fdch urn\u00e1ch, cez dvere a kamenn\u00e9 dosky, s\u00fa z\u00e1hadn\u00e9 hieroglyfy, k\u013e\u00fa\u010d, ku ktor\u00e9mu d\u00fafa Smithsonian Institute. Rytiny na tabletoch pravdepodobne s\u00favisia s n\u00e1bo\u017eenstvom \u013eud\u00ed. Podobn\u00e9 hieroglyfy sa na\u0161li v ju\u017enej Arizone. Medzi obr\u00e1zkami sa nach\u00e1dzaj\u00fa iba dve zvierat\u00e1, jedno z nich vyzer\u00e1 prehistoricky.<\/strong><br \/>\n<br \/>\nZ dlh\u00e9ho hlavn\u00e9ho priechodu bola objaven\u00e1 \u010fal\u0161ia mamut\u00e1 komora, z ktorej vy\u017earuje nieko\u013eko priechodov, napr\u00edklad l\u00fa\u010de kolesa. Objavilo sa nieko\u013eko stoviek miestnost\u00ed, ktor\u00e9 sa dostali priechodmi ved\u00facimi z hlavnej chodby, pri\u010dom jedna z nich bola presk\u00faman\u00e1 na 854 st\u00f4p a \u010fal\u0161\u00edch 634 st\u00f4p. Najnov\u0161ie n\u00e1lezy zah\u0155\u0148aj\u00fa \u010dl\u00e1nky, ktor\u00e9 nikdy neboli zn\u00e1me ako p\u00f4vodn\u00e9 v tejto krajine, a nepochybne mali svoj p\u00f4vod v orient\u00e1cii. Vojnov\u00e9 zbrane, meden\u00e9 n\u00e1stroje, ostr\u00e9 a tvrd\u00e9 ako oce\u013e nazna\u010duj\u00fa vysok\u00fd stav civiliz\u00e1cie, ktor\u00fd t\u00edto \u013eudia dosiahli. Hlavn\u00fd priechod je \u0161irok\u00fd asi 12 st\u00f4p a zu\u017euje sa na dev\u00e4\u0165 st\u00f4p smerom k \u010fal\u0161iemu koncu.<br \/>\n<br \/>\nAsi 57 st\u00f4p od vchodu sa prv\u00e9 bo\u010dn\u00e9 chodby odbo\u010duj\u00fa doprava a do\u013eava, pozd\u013a\u017e ktor\u00fdch s\u00fa na oboch stran\u00e1ch nieko\u013eko miestnost\u00ed o ve\u013ekosti be\u017en\u00fdch ob\u00fdvac\u00edch izieb dnes, hoci niektor\u00e9 maj\u00fa \u0161tvorcov\u00fd rozmer 30 x 40 st\u00f4p.<br \/>\nVstupuj\u00fa do nich ov\u00e1lne dvere a s\u00fa odvetr\u00e1van\u00e9 okr\u00fahlymi vzduchov\u00fdmi priestormi cez steny do priechodov. Hr\u00fabka stien je asi \u0161es\u0165 st\u00f4p. Priechody s\u00fa dl\u00e1ten\u00e9 alebo vyrezan\u00e9 tak rovno, ako by ich mohol postavi\u0165 technik. Stropy mnoh\u00fdch miestnost\u00ed sa zbiehaj\u00fa do centra. Bo\u010dn\u00e9 chodby pri vstupe prebiehaj\u00fa pod ostr\u00fdm uhlom od hlavnej haly, ale smerom dozadu postupne dosahuj\u00fa prav\u00fd uhol v smere.<br \/>\n<br \/>\nHrobka alebo krypta, v ktorej boli n\u00e1jden\u00e9 m\u00famie, je jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kom\u00f4r, steny sa naklonili dozadu pod uhlom asi 35 stup\u0148ov. Na t\u00fdchto \u00farovniach s\u00fa m\u00famie, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00e1 zaber\u00e1 samostatn\u00fa vyrez\u00e1van\u00fa policu. Na \u010dele ka\u017ed\u00e9ho je mal\u00e1 lavica, na ktorej sa nach\u00e1dzaj\u00fa meden\u00e9 \u0161\u00e1lky a k\u00fasky rozbit\u00fdch me\u010dov. Niektor\u00e9 z m\u00fami\u00ed s\u00fa pokryt\u00e9 \u00edlom a v\u0161etky s\u00fa zabalen\u00e9 do k\u00f4ry. Urny alebo \u0161\u00e1lky na ni\u017e\u0161\u00edch \u00farovniach s\u00fa surov\u00e9, zatia\u013e \u010do pri dosiahnut\u00ed vy\u0161\u0161\u00edch pol\u00edc s\u00fa urny jemnej\u0161ie, \u010do ukazuje neskor\u0161iu etapu civiliz\u00e1cie. Je potrebn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee v\u0161etky doteraz presk\u00faman\u00e9 m\u00famie sa uk\u00e1zali ako mu\u017ei, pri\u010dom tu nie s\u00fa pochovan\u00e9 \u017eiadne deti ani \u017eeny. To vedie k presved\u010deniu, \u017ee t\u00e1to vonkaj\u0161ia \u010das\u0165 bola kas\u00e1rnami bojovn\u00edkov.<br \/>\n<br \/>\nMedzi objavmi neboli n\u00e1jden\u00e9 \u017eiadne kosti zvierat, \u017eiadne ko\u017ee, \u017eiadne oble\u010denie, \u017eiadne podstielky. Mnoh\u00e9 z izieb s\u00fa hol\u00e9, ale pre vodn\u00e9 plavidl\u00e1. Jedna miestnos\u0165, asi 40 x 700 st\u00f4p, bola pravdepodobne hlavnou jed\u00e1l\u0148ou, tu sa nach\u00e1dzaj\u00fa n\u00e1doby na varenie. To, \u010do t\u00edto \u013eudia \u017eili, je probl\u00e9m, hoci sa predpoklad\u00e1, \u017ee v zime pri\u0161li na juh a chovali sa v dolin\u00e1ch av lete sa vracali sp\u00e4\u0165 na sever. V jaskyniach mohlo pohodlne \u017ei\u0165 viac ako 50 000 \u013eud\u00ed.<br \/>\n<br \/>\n<img decoding=\"async\" class=\"cento\" src=\"\/image\/grandcanyon-heiroglyphics.jpg\" alt=\"grandcanyon cave hieroglify\" \/><br \/>\n<br \/>\nJedna te\u00f3ria je, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00e9 indick\u00e9 kmene n\u00e1jden\u00e9 v Arizone s\u00fa potomkami nevoln\u00edkov alebo otrokov \u013eud\u00ed, ktor\u00ed ob\u00fdvali jasky\u0148u. Bezpochyby ve\u013ea tis\u00edc rokov pred kres\u0165anskou \u00e9rou tu \u017eili \u013eudia, ktor\u00ed dosiahli vysok\u00fd stupe\u0148 civiliz\u00e1cie. Chronol\u00f3gia \u013eudskej hist\u00f3rie je pln\u00e1 medzier. Jedna vec, o ktorej som nehovoril, m\u00f4\u017ee by\u0165 predmetom z\u00e1ujmu. Existuje jedna komora priechodu, ktor\u00e1 nie je vetran\u00e1, a ke\u010f sme sa k nej pribl\u00ed\u017eili, zasiahla n\u00e1s smrte\u013en\u00e1 nepr\u00edjemn\u00e1 v\u00f4\u0148a.<br \/>\n<br \/>\n Niektor\u00ed hovoria \u017ee s\u00fa tam hady, ale in\u00ed si myslia, \u017ee m\u00f4\u017eu obsahova\u0165 smrtiaci plyn alebo chemik\u00e1lie pou\u017e\u00edvan\u00e9 star\u00fdmi \u013eu\u010fmi. Nie s\u00fa po\u010du\u0165 \u017eiadne zvuky, ale rovnako c\u00edtia aj hady. Cel\u00e1 podzemn\u00e1 in\u0161tal\u00e1cia d\u00e1va stra\u0161ideln\u00e9 nervy. Ponur\u00fd pocit, \u017ee temnota je \u010diernej\u0161ia. Predstavivos\u0165 sa m\u00f4\u017ee odrazi\u0165 v dohadoch a bezbo\u017en\u00fdch snoch sp\u00e4\u0165 cez veky, ktor\u00e9 uplynuli, k\u00fdm sa myse\u013e vo vesm\u00edre z\u00e1vratne val\u00ed.<br \/>\n<br \/>\nAsi naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edm potla\u010den\u00edm v\u0161etk\u00e9ho je vykopanie egyptskej hrobky samotn\u00fdm Smithsonian in\u0161tit\u00fatom v Arizone. Dlh\u00fd \u00favodn\u00fd pr\u00edbeh Phoenix Gazette z 5. apr\u00edla 1909 poskytol ve\u013emi podrobn\u00fa spr\u00e1vu o objaven\u00ed a vykopan\u00ed skaln\u00e9ho trezoru exped\u00edciou vedenou profesorom  A. Jordanom zo Smithsonian. Smithsonian v\u0161ak tvrd\u00ed, \u017ee nem\u00e1 absol\u00fatne \u017eiadne vedomosti o objave alebo jeho objavite\u013eoch.<br \/>\n<br \/>\nWorld Explorers Club sa rozhodol skontrolova\u0165 tento pr\u00edbeh tak, \u017ee zavolal Smithsonian  vo Washingtone, D.C.,  Po kr\u00e1tkom rozhovore s oper\u00e1torom sme boli preveden\u00ed k archeol\u00f3govi Smithsonian  person\u00e1lu a po telef\u00f3ne sa ozval \u017eensk\u00fd hlas a identifikovala sa. Povedal som jej, \u017ee som sk\u00famal pr\u00edbeh z \u010dl\u00e1nku z Phoenixu z roku 1909 o tom, \u017ee Smithsonian  in\u0161tit\u00facia vykop\u00e1vala skaln\u00e9 klenby vo Ve\u013ekom ka\u0148one, kde sa objavili egyptsk\u00e9 artefakty, a \u010di mi Smithsonian  in\u0161tit\u00facia mohla poskytn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie o tejto t\u00e9me.<br \/>\n<br \/>\n<strong>Povedala: \u201ePrv\u00e1 vec, ktor\u00fa v\u00e1m m\u00f4\u017eem poveda\u0165, predt\u00fdm, ako p\u00f4jdeme \u010falej, je, \u017ee v Severnej a Ju\u017enej Amerike sa nikdy nena\u0161li \u017eiadne egyptsk\u00e9 artefakty. Preto v\u00e1m m\u00f4\u017eem poveda\u0165, \u017ee Smithsonov in\u0161tit\u00fat nebol nikdy zapojen\u00fd  pri ak\u00fdchko\u013evek tak\u00fdchto vykop\u00e1vkach.  <\/strong><br \/>\n<br \/>\n<img decoding=\"async\" class=\"displayed\" src=\"\/image\/grandcanyon-news.jpg\" alt=\"grandcanyon cave mapa\" \/><br \/>\n<br \/>\nBola celkom n\u00e1pomocn\u00e1 a slu\u0161n\u00e1, ale nakoniec ni\u010d nevedela. Ani ona, ani nikto in\u00fd, s k\u00fdm som hovoril, nemohli n\u00e1js\u0165 \u017eiadny z\u00e1znam o objave, ani G.E. Kinkaida a profesor S.A. Jordana. Aj ke\u010f nie je mo\u017en\u00e9 po\u010d\u00edta\u0165 s t\u00fdm, \u017ee cel\u00fd pr\u00edbeh je komplikovan\u00fdm novin\u00e1rskym podvodom, skuto\u010dnos\u0165, \u017ee bol na titulnej strane a bol pomenovan\u00fd prest\u00ed\u017enou Smithsonian  in\u0161tit\u00faciou a poskytol ve\u013emi podrobn\u00fd pr\u00edbeh, ktor\u00fd pokra\u010doval na nieko\u013ek\u00fdch stran\u00e1ch, jeho d\u00f4veryhodnos\u0165.<br \/>\n<br \/>\nJe predstava, \u017ee starovek\u00ed Egyp\u0165ania pri\u0161li do oblasti Arizony v d\u00e1vnej minulosti, tak\u00e1 nevhodn\u00e1 a nezmyseln\u00e1, \u017ee ju treba zakry\u0165? Mo\u017eno sa Smithsonianova in\u0161tit\u00facia viac zauj\u00edma o zachovanie s\u00fa\u010dasn\u00e9ho stavu ako otriasanie \u010dlnom s \u00fa\u017easn\u00fdmi nov\u00fdmi objavmi, ktor\u00e9 prevr\u00e1tili predt\u00fdm akceptovan\u00e9 akademick\u00e9 u\u010denia.<br \/>\n<br \/>\n<strong>Historik a lingvista Carl Hart, editor programu Word Explorer, potom z\u00edskal turistick\u00fa mapu Ve\u013ek\u00e9ho ka\u0148onu z kn\u00edhkupectva v Chicagu. Ke\u010f sme sa po mape prehnali, prekvapilo n\u00e1s, \u017ee ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 oblasti na severnej strane ka\u0148onu m\u00e1 egyptsk\u00e9 n\u00e1zvy. Oblas\u0165 okolo dev\u00e4\u0165desiatich \u0161tyroch m\u00ed\u013eov\u00fdch z\u00e1tok a trinsk\u00fdch z\u00e1tok mala oblasti   a skaln\u00e9 \u00fatvary s n\u00e1zvami ako Ve\u017ea sady, Ve\u017ea Ra, Chr\u00e1m Horus, Chr\u00e1m Osiris a Chr\u00e1m Isis.<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Egyptsk\u00e9 artefakty v jaskyni Grand Canyon. Priheh o tom ako sa zaml\u010duje historia v\u00fdznamn\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami. Grand Canyon jasky\u0148a a G. E. Kinkaid ktor\u00fd pracoval tridsa\u0165 rokov pre Smithsonov in\u0161tit\u00fat. Ni\u017e\u0161ie s\u00fa \u00faryvky z jeho denn\u00edka o jeho \u00fadajn\u00fdch dobrodru\u017estv\u00e1ch v jaskyni Grand Canyon. Viac ako sto st\u00f4p od vchodu je kr\u00ed\u017eov\u00e1 hala dlh\u00e1 nieko\u013eko sto [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-656","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/656","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=656"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/656\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=656"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=656"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=656"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}