\n
Baalbeck v Libanone bolo jedn\u00fdm z prv\u00fdch miest ich kol\u00f3ni\u00ed na Zemi. Ich svet je obrovsk\u00fd a rovnako tak aj pr\u00e1ca p\u00e1na de Lafayette. Napr\u00edklad, ak ste nezak\u00fapili v\u0161etky jeho knihy alebo ak ste neklasifikovali nekategorizovali predmet, ktor\u00fd v\u00e1s zauj\u00edma, je nemo\u017en\u00e9 ma\u0165 priamy a \u013eahk\u00fd pr\u00edstup k predmetu alebo t\u00e9me, ktor\u00e1 v\u00e1s zauj\u00edma. <\/p>\n
\u0160es\u0165 legend\u00e1rnych st\u013apov Baalbeku.<\/p>\n
Kde by ste na\u0161li \u010dl\u00e1nok o ich \u017eivote na ich plan\u00e9te? Genetick\u00fd v\u00fdtvor \u013eudskej rasy? Ako vytvorili n\u00e1bo\u017eenstvo na Zemi? Stanovi\u0161te \u0160ed\u00fdch Greys? Habit\u00e1t hybridnej rasy? Chronol\u00f3gia na Zemi?<\/p>\n<\/div>\n
![\"Baalbek](\"\/image\/six-legendary-columns-of-Baalbek.jpg\")
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n
Ba\u02bflabak je jedno z najstar\u0161\u00edch libanonsk\u00fdch miest a jedno z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch r\u00edmskych miest na Bl\u00edzkom v\u00fdchode. Historia pred 450 000 rokmi, mo\u017eno o nie\u010do dlh\u0161ie. V tom \u010dase vytvorili \u013eud\u00ed. V helenistick\u00fdch dob\u00e1ch bol naz\u00fdvan\u00fd Heliopolis \u201eMesto slnka\u201c, ako je zn\u00e1me dodnes, ozna\u010dovan\u00fd ako gr\u00e9cky boh slnka \u201eHelios\u201c. O mieste sa hovorilo v starovek\u00fdch eposoch, textoch a tabu\u013ek\u00e1ch sumersk\u00fdch, babylonsk\u00fdch, as\u00fdrskych, akkadsk\u00fdch, chaldejsk\u00fdch, chetitsk\u00fdch a perzsk\u00fdch.<\/p>\n Bol domovom naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edch ru\u00edn a chr\u00e1mov R\u00edmskej r\u00ed\u0161e. Jeho gigantick\u00e1 akropola predstavila jeden z ve\u013emi jedine\u010dn\u00fdch a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch projektov koncipovan\u00fdch v hist\u00f3rii svetovej architekt\u00fary. Okrem toho m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00e1penec na svete: 21,5 m dlh\u00fd (takmer 65 st\u00f4p) a 4,8 m \u0161irok\u00fd (takmer 13 st\u00f4p). Turisti z cel\u00e9ho sveta s\u00fa ohromen\u00ed zvy\u0161kami chr\u00e1mov, ktor\u00fdch stavba trvala sto rokov.<\/p>\n Najzn\u00e1mej\u0161ie s\u00fa tieto:<\/strong><\/p>\n 1 – Jupiterov chr\u00e1m: Heliopolitanusa nebol nikdy \u00faplne dokon\u010den\u00fd. Dnes tu zostalo iba \u0161es\u0165 gigantick\u00fdch st\u013apov.<\/p>\n 2 – Bacchusov chr\u00e1m: Je dobre zachovan\u00fd. Je obklopen\u00fd 42 st\u013apmi.<\/p>\n 3 – Venu\u0161in chr\u00e1m: Mimo akropoly stoj\u00ed kruhov\u00fd Venu\u0161in chr\u00e1m.<\/p>\n 4 – Merk\u00farov chr\u00e1m.<\/p>\n S\u00eddlo bohov, biblick\u00fdch osobnost\u00ed a D\u017einnov (Jinn) <\/p>\n Arabi verili, \u017ee bol prestavan\u00fd legend\u00e1rnym Nimrodom, ktor\u00fd kedysi vl\u00e1dol tejto oblasti Fen\u00edcie (dne\u0161n\u00fd modern\u00fd Libanon). Pod\u013ea staroarabsk\u00e9ho rukopisu poslal Nimrod tri mesiace po potope flotilu obrov, aby s\u00eddlo prestavali. \u010eal\u0161\u00ed arabsk\u00fd m\u00fdtus n\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee Nimrod sa vzb\u00faril proti svojmu Bohu a rozhodol sa postavi\u0165 tam Babylonsk\u00fa ve\u017eu. Pod\u013ea tretej legendy Kain, syn Adama, ho postavil ako svoje posledn\u00e9 \u00fato\u010disko po tom, \u010do mu jeho Boh Jahve dal kliatbu.<\/p>\n \nZna\u010dka svastiky na jednom zo st\u013apov chr\u00e1mu Jupitera sp\u00e1jaj\u00faca stavite\u013eov chr\u00e1mu, prv\u00fdch obyvate\u013eov s ezoterick\u00fdmi p\u00e1nmi Tibetu a mimozemsk\u00fdmi bohmi Indie (hinduisti a budhizmus). Pred tis\u00edckami rokov a d\u00e1vno predt\u00fdm, ako Sumeri zalo\u017eili svoje kr\u00e1\u013eovstvo v Iraku a komunikovali s nimi, a pred mnoh\u00fdmi storo\u010diami predt\u00fdm, ako sa \u013eudsk\u00e1 rasa v ktorejko\u013evek oblasti sveta dozvedela o Bohu alebo bohoch.\n<\/p>\n<\/div>\n Pod\u013ea jeho eminencie Estfana Doweihiho, libanonsk\u00e9ho patriarchu: “Trad\u00edcia tvrd\u00ed, \u017ee pevnos\u0165 je najstar\u0161ou budovou na svete. Kain, syn Adama, ju postavil v roku 133 stvorenia po\u010das z\u00e1chvatu z\u00e1chvatu.” bl\u00e1zniv\u00e9ho \u0161ialenstva. Dal mu meno svojho syna Enocha a os\u00eddlil ho gigantmi, ktor\u00ed boli za ich nepr\u00e1vosti potrestan\u00ed potopou. Pod\u013ea ulemskej literat\u00fary ja jedn\u00fdm z najstar\u0161\u00edch biotopov na zemi, ktor\u00fd vybudovali prv\u00ed Feni\u010dania a Anunnaki po\u010das svojho prv\u00e9ho a druh\u00e9ho prist\u00e1tia na Zemi.<\/strong><\/p>\n Z\u00e1klad\u0148a Jupiterovho chr\u00e1mu sa naz\u00fdva Trilithon a je postaven\u00e1 z troch 1200-tonov\u00fdch v\u00e1pencov\u00fdch megalitick\u00fdch kame\u0148ov. Legenda hovor\u00ed, \u017ee chr\u00e1m postavila flotila obrov, ktor\u00fa poslal Nimrod. Starod\u00e1vna arabsk\u00e1 b\u00e1jka n\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee chr\u00e1m postavil Afrit kr\u00e1\u013ea \u0160alam\u00fana<\/strong>. Moslimsk\u00fd tureck\u00fd dobyvate\u013e Tamerlane drancoval a zni\u010dil s\u00eddlo a nieko\u013eko r\u00edmskych f\u00e9nicko anunnaksk\u00fdch chr\u00e1mov a olt\u00e1rov.<\/p>\n Sidlo bolo p\u00f4vodn\u00fdm vesm\u00edrnym stredom ich misie na Zemi. Dnes je \u0161tartovac\u00ed most\u00edk pre mimozemsk\u00e9 vesm\u00edrne lode st\u00e1le vidite\u013en\u00fd ne\u010faleko Jupiterovho chr\u00e1mu. <\/p>\n Nesk\u00f4r v hist\u00f3rii sa stal v\u00fdznamn\u00fdm okultizmom a lie\u010debn\u00fdm strediskom, ktor\u00e9 nav\u0161tevovalo mnoho kr\u00e1\u013eov a cis\u00e1rov. R\u00edmsky cis\u00e1r Augustus, pri\u0165ahovan\u00fd svojou kr\u00e1sou a nadprirodzen\u00fdmi vlastnos\u0165ami, urobil zp s\u00eddla r\u00edmsku kol\u00f3niu a sv\u00e4ty\u0148u ve\u013ek\u00fdch ve\u0161tcov. R\u00edmsky cis\u00e1r Traian sa v skuto\u010dnosti radil s ospevovanou ve\u0161tbou odtia\u013e. Bohu\u017eia\u013e, v roku 748 nl. moslimsk\u00fdmi Arabmi tot\u00e1lne zni\u010den\u00fd a zdecimovan\u00fd.<\/p>\n V roku 1400 nl. moslimsk\u00fd tureck\u00fd dobyvate\u013e Tamerlan vyplienil a zni\u010dil s\u00eddlo a nieko\u013eko chr\u00e1mov a olt\u00e1rov. V roku 1 759 n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu ve\u013ek\u00e9 zemetrasenie zdecimovalo zvy\u0161n\u00e9 ruiny a takmer v\u0161etko, \u010do zostalo z pamiatok. Na Zemi je jedno miesto, ktor\u00e9 Ulema pova\u017euje za kone\u010dn\u00fd \u201etermin\u00e1l\u201c ak\u00fdsi Ba’ab \/br\u00e1nu\/, z ktor\u00e9ho \u010dlovek vstupuje do fyzickej dimenzie alebo z nej vystupuje. <\/p>\n prist\u00e1li “bohovia” v Baalbeku a odhalili svojim obyvate\u013eom mnoho tajomstiev vr\u00e1tane teleport\u00e1cie, psychick\u00fdch uzdraven\u00ed a bo\u017eskej podstaty najvy\u0161\u0161\u00edch bytost\u00ed (bohov, tvorcov).<\/p><\/blockquote>\n Ssl\u00fa\u017eilo ako prist\u00e1vacie a \u0161tartovacie stanovi\u0161te. Existuje dodnes. <\/p>\n Legend\u00e1rny Gilgame\u0161 nav\u0161t\u00edvil Baalbek a uctieval ho tam. Uctieval vy\u0161\u0161\u00edch bohov.<\/p>\n Pre\u010do tam i\u0161iel? \u010co \u010dakal, \u017ee n\u00e1jde?<\/p>\n Gilgame\u0161 d\u00fafal, \u017ee z\u00edska nesmrte\u013enos\u0165 a mimoriadne nadprirodzen\u00e9 sily od bohov, ktor\u00ed tam \u017eili. Bohovia prijali Gilgame\u0161a a povedali mu, \u017ee je vstupom na druh\u00fd svet do prvotnej sf\u00e9ry, ktor\u00e1 stvorila Zem a \u013eudsk\u00fa rasu. Bohovia nasmerovali Gilgame\u0161a na tajn\u00fd nebesk\u00fd Ba’ab jeho predkov z toho Ba’abu (v\u00fdchodu) by sa Gilgame\u0161 mohol mihnut\u00edm oka dosta\u0165 do A\u0161tari.<\/p>\n Bohovia tie\u017e povedali Gilgame\u0161ovi, \u017ee akon\u00e1hle vst\u00fapi na Ba’ab, stane sa nesmrte\u013en\u00fdm, ale mal by pokra\u010dova\u0165 v ceste do A\u0161tari (Nibiru), a Gilgame\u0161 to urobil. A Gilgame\u0161 sa sp\u00fdtal bohov: \u201eVezme ma Ba’ab priamo do Ashtari, tak\u017ee by som dosiahol nesmrte\u013enos\u0165?\u201c a bohovia odpovedali: \u201eNakoniec, ale najsk\u00f4r si mus\u00ed\u0161 urobi\u0165 kr\u00e1tku zast\u00e1vku pri prameni nesmrte\u013enosti v Al Arz (c\u00e9drov\u00fd strom), posv\u00e4tnej oblasti tvojich predkov, Anunnaki …\u201c<\/p>\n A Gilgame\u0161 sa znovu sp\u00fdtal: \u201eKde je Al Arz?\u201c A bohovia odpovedali: \u201eNe\u010faleko odtia\u013eto … je to najvy\u0161\u0161ia a najmocnej\u0161ia hora vo Fen\u00edcii, kde s\u00fa va\u0161i predkovia zasadil c\u00e9drov\u00e9 stromy … a na vrchole h\u00f4r na chv\u00ed\u013eu pristanete, kde si vy\u010dist\u00ed\u0161 my\u0161lienky a myse\u013e … a bude\u0161 sa prech\u00e1dza\u0165 popod kon\u00e1re c\u00e9drov\u00fdch stromov … a kr\u00e1tko potom budete pokra\u010dova\u0165 v ceste do Ashtari … a nesmrte\u013enos\u0165 budete ma\u0165 … <\/p>\n Al Arz je horsk\u00e1 oblas\u0165 v Libanone, kde rast\u00fa biblick\u00e9 c\u00e9drov\u00e9 stromy; tie ist\u00e9 stromy, ktor\u00e9 pou\u017eil Tyrsk\u00fd kr\u00e1\u013e Hiram na stavbu \u0160alam\u00fanovho chr\u00e1mu, a kr\u00e1\u013e Tut An’k Alnoon na zdobenie jeho pal\u00e1cov. Noemov \u010dln bol tie\u017e postaven\u00fd z f\u00e9nick\u00fdch arzsk\u00fdch stromov.<\/p>\n Al Arz znamen\u00e1 v arab\u010dine a f\u00e9nike c\u00e9drov\u00e9 stromy. Je odvoden\u00fd z jazyka \u201eAn’k\u201c. Sumeri verili, \u017ee s\u00fa to sv\u00e4t\u00e9 mest\u00e1, kde nesmrte\u013enos\u0165 \u017eije ako maskovan\u00ed bohovia na plan\u00e9te Zem. Preto Gilgame\u0161 cestoval do t\u00fdchto dvoch star\u00fdch miest.<\/p>\n Kres\u0165ansk\u00ed Libanonci tvrdia, \u017ee ho postavili Feni\u010dania. Moslimsk\u00ed Libanonci maj\u00fa te\u00f3riu, ktor\u00e1 tvrd\u00ed, \u017ee ju vytvorili Djinn a Afrit. <\/strong>Niektor\u00ed d\u00f4le\u017eit\u00ed okultn\u00ed vodcovia tvrdia, \u017ee ho dal postavi\u0165 Adam po tom, ako ho vyhodili z raja. No … \u201c<\/p>\n \u201eA Ulema, \u010do si myslia?\u201c Sp\u00fdtal som sa s vedom\u00edm, \u017ee to je te\u00f3ria, ktorej budem d\u00f4verova\u0165.<\/p>\n O tom Djinn, Duchovia, Afrit alebo Ifrit v nasleduj\u00facom \u010dl\u00e1nku o podzemenej jaskyni Afrit, do ktor\u00e9j sa vch\u00e1dza po skalou Hajarat Al Houblah, to bude nie\u010do!! \ud83d\ude42<\/p>\n<\/div>\n Baalbek je starod\u00e1vne s\u00eddlo Anunnaki, autor Maximillien de Lafayette. Nap\u00edsal viac ako 70 kn\u00edh o tejto mimozemskej civiliz\u00e1cii, vr\u00e1tane \u0161es\u0165dielnej encyklop\u00e9dickej sady. In\u00fdmi slovami, na t\u00fato t\u00e9mu nap\u00edsal viac ako 30 000 str\u00e1n. Pre mnoh\u00fdch \u010ditate\u013eov je jeho pr\u00e1ca ohromuj\u00faca. V d\u00f4sledku toho sa ve\u013ea t\u00e9m a d\u00f4le\u017eit\u00fdch t\u00e9m stratilo v obrovskej miere inform\u00e1ci\u00ed a […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4],"tags":[],"class_list":["post-8211","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-anunnaki"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8211","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8211"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8211\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8211"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8211"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8211"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nMiesto ur\u010dite nemus\u00edme predstavova\u0165 ako nie\u010do nezn\u00e1me, ale v t\u00fdchto \u010dl\u00e1nkoch uvediem in\u00e9 inform\u00e1cie ako s\u00fa dostupn\u00e9 na Internete. N\u00e1zov legend\u00e1rneho mesta v Libanone. Baalbiki bol n\u00e1zov mesta v as\u00fdr\u010dine a akkad\u010dine. Mnoho historikov ver\u00ed, \u017ee sa datuje pred 4 000 rokmi pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom, ke\u010f Kana\u00e1nci postavili chr\u00e1m na uctievanie \u201eBaala\u201c semitsk\u00e9ho boha hromov a b\u00farok. Skuto\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria v\u0161ak siaha pred 7 000 rokov pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom<\/strong><\/p>\n
\n![\"Swastika](\"\/image\/Baalbek-swastikas.jpg\")
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n
\nBaalbek, kame\u0148 Tehotnej \u017eeny, Hajarat Al Houblah v Libanone<\/h2>\n
![\"Hajarat](\"\/image\/hyrat.jpg\")
<\/p>\n
\n![\"Djinn](\"\/image\/Kitab_al-Bulhan-ifrit.jpg\")
<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n
\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"