{"id":862,"date":"2020-02-24T18:51:13","date_gmt":"2020-02-24T18:51:13","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=862"},"modified":"2020-02-24T18:51:13","modified_gmt":"2020-02-24T18:51:13","slug":"slnecna-sustave-sa-prehrieva","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/slnecna-sustave-sa-prehrieva\/","title":{"rendered":"Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava sa prehrieva"},"content":{"rendered":"

Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava sa prehrieva. Jedn\u00fdm z probl\u00e9mov, ktor\u00fdm v\u0161etci \u010del\u00edme, je glob\u00e1lne varovanie. Nov\u00e9 \u00fadaje odborn\u00edkov NASA vypl\u00fdvaj\u00face zo satelitnej fotografie ukazuj\u00fa, \u017ee gr\u00f3nske \u013eadov\u00e9 pokr\u00fdvky sa topia dvakr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ie, ako sa p\u00f4vodne o\u010dak\u00e1valo. V ned\u00e1vnom dokumente uverejnenom v septembri minul\u00e9ho roka v\u0161ak vedci odhalili nov\u00e9 v\u00fdsledky, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa ove\u013ea men\u0161\u00ed vplyv CO2 na zmenu podnebia. Presk\u00famali svoj model a ozn\u00e1mili, \u017ee ich predch\u00e1dzaj\u00faci odhad dopadu CO2 bol nadhodnoten\u00fd o 50%, \u010do znamen\u00e1, \u017ee rozpo\u010det na emisie je teraz 2 a\u017e 3-kr\u00e1t vy\u0161\u0161\u00ed, ako bolo ozn\u00e1men\u00e9, \u010d\u00edm sa dosiahla realizovate\u013enos\u0165 Par\u00ed\u017eskej dohody.
\n
\nUvo\u013e\u0148ovanie mili\u00e1rd ton plynov do atmosf\u00e9ry samozrejme ovplyvn\u00ed cel\u00fd rad syst\u00e9mov biosf\u00e9ry, \u010do povedie k zv\u00fd\u0161en\u00e9mu okysleniu vody, ako aj k zv\u00fd\u0161eniu mno\u017estva plynov v atmosf\u00e9re, ktor\u00e9 absorbuj\u00fa slne\u010dn\u00e9 \u017eiarenie a ved\u00fa k zv\u00fd\u0161eniu tepl\u00f4t. Glob\u00e1lne teploty ovplyv\u0148uj\u00fa aj \u010fal\u0161ie faktory, vr\u00e1tane polohy Zeme vo vz\u0165ahu k Slnku, ktor\u00e1 sa men\u00ed po\u010das dlh\u00fdch periodick\u00fdch cyklov – Milankovitch cyklov – ako aj aktivity samotn\u00e9ho Slnka.
\n
\nAko vysvetlil Nassim Haramein v roku 2005,<\/strong> pri zvy\u0161ovan\u00ed aktivity slne\u010dn\u00fdch \u0161kv\u0155n sa zvy\u0161uje aj \u00farove\u0148 \u017eiarenia: “Preto by zv\u00fd\u0161enie aktivity slne\u010dn\u00fdch \u0161kv\u0155n malo za n\u00e1sledok zv\u00fd\u0161enie \u017eiarenia v celej na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastave. Ke\u010f\u017ee Slnko predstavuje 99,8% hmotnosti na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy, aj nieko\u013eko stup\u0148ov\u00e1 zmena v slne\u010dnom \u017eiaren\u00ed by mala ve\u013ek\u00e9 n\u00e1sledky na celkov\u00fa teplotu Zeme a jej poveternostn\u00e9 vzorce. Zv\u00fd\u0161enie sily slne\u010dn\u00fdch erupci\u00ed, ktor\u00e9 bolo pozorovan\u00e9 v posledn\u00fdch nieko\u013ek\u00fdch rokoch, ako napr\u00edklad rekordn\u00e1 slne\u010dn\u00e1 erupcia v novembri 2003, premieta do na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy vysoko ionizovan\u00e9 plazmatick\u00e9 \u010dastice, ktor\u00e9 sa nakoniec zachytia v magnetick\u00fdch link\u00e1ch na\u0161ej Zeme a transportuj\u00fa sa. ku p\u00f3lom geomagnetick\u00e9 v\u00edry. S\u00fa zahrievan\u00edm atmosf\u00e9ry a \u013eadov\u00fdch uz\u00e1verov, \u010do vedie k zr\u00fdchlen\u00e9mu roztaveniu \u013eadov\u00fdch pl\u00e1tov”.<\/p>\n

\u010co sa deje v slne\u010dnej s\u00fastave, Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava sa prehrieva.? <\/strong>
\n
\nPo \u0161t\u00fadiu zemskej kl\u00edmy u\u017e nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed je zn\u00e1me, \u017ee priamymi d\u00f4sledkami r\u00fdchlej zmeny kl\u00edmy m\u00f4\u017eu by\u0165: glob\u00e1lny n\u00e1rast teploty, zmen\u0161uj\u00face sa \u013eadov\u00e9 \u0161t\u00edty, \u013eadovcov\u00fd \u00fastup, n\u00e1rast extr\u00e9mnych udalost\u00ed, \u010fal\u0161ie vlny hor\u00fa\u010dav a silnej\u0161ie hurik\u00e1ny. A mnoho t\u00fdchto zmien je mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 na plan\u00e9tach na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy. V\u010faka sond\u00e1m vyslan\u00fdm v posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach za\u010d\u00edname ma\u0165 dobr\u00fa predstavu o tom, ak\u00e9 je po\u010dasie na na\u0161ich susedn\u00fdch plan\u00e9tach. A po\u010dasie na t\u00fdchto plan\u00e9tach je dos\u0165 zauj\u00edmav\u00e9, s v\u00fdnimkou Merk\u00fara. V podstate bez atmosf\u00e9ry sa zmeny po\u010dasia Merk\u00fara nezobrazuj\u00fa ako b\u00farky v atmosf\u00e9re, ale iba ako ve\u013ek\u00e9 v\u00fdkyvy povrchovej teploty. Po\u010das posledn\u00fdch rokov astron\u00f3movia pozorovali niektor\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 zmeny, pokia\u013e ide o \u010dinnosti super b\u00farok, siln\u00e9 vetry a dokonca aj topenie \u013eadu.
\n
\nV Nept\u00fane boli v auguste 2017 spozorovan\u00e9 tak\u00e9 zvl\u00e1\u0161tne b\u00farky, ak\u00e9 boli na Zemi, \u010do vyvol\u00e1va ot\u00e1zky o ich formovan\u00ed a pretrv\u00e1van\u00ed . Ur\u00e1n, takzvan\u00e1 \u201enudn\u00e1 plan\u00e9ta\u201c, nie je v\u00f4bec pokojn\u00fd. Pod jeho pokojnou modrou tv\u00e1rou sa odohr\u00e1va skuto\u010dne divok\u00e9 po\u010dasie. V roku 2014 astron\u00f3movia z Berkeley hl\u00e1sili rekordn\u00fa b\u00farkov\u00fa aktivitu. \"Neptun\"<\/p>\n

Nept\u00fan<\/p>\n

\nV roku 2011 boli na Saturne zaznamenan\u00e9 \u010fal\u0161ie udalosti t\u00fdkaj\u00face sa b\u00farky. Jedna z nich bola tak\u00e1 siln\u00e1, \u017ee sa tiahla po celej plan\u00e9te. Pokia\u013e ide o Jupitera, vo ve\u013ekej \u010dervenej \u0161kvrne sa vyskytli niektor\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 zmeny. Cassini-Huygens spusten\u00fd v roku 1997 pre\u0161iel okolo Jupitera a zhroma\u017edil z neho \u00fadaje v rokoch 2000 a 2001. Tieto merania n\u00e1m odhalili, \u017ee Jupiter emituje o 67% viac \u017eiarenia, ako dost\u00e1va zo Slnka. O tomto vn\u00fatornom zdroji tepla sa predpoklad\u00e1, \u017ee riadi ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 po\u010dasia Jupitera vr\u00e1tane pravdepodobne Ve\u013ekej \u010dervenej \u0161kvrny. Po rokoch relat\u00edvnej stability sa v\u0161ak Ve\u013ek\u00e1 \u010derven\u00e1 \u0161kvrna r\u00fdchlo men\u00ed. Hubbleov pozorovanie uk\u00e1zalo v roku 2012 nov\u00fa vlnov\u00fa \u0161trukt\u00faru v oblasti cyklonu a anticykl\u00f3nu. Je zrejm\u00e9, \u017ee atmosf\u00e9ra Jupitera sa pohybuje a Ve\u013ek\u00e1 \u010derven\u00e1 \u0161kvrna sa vyv\u00edja .<\/strong>
\n
\nPozorovania tie\u017e ukazuj\u00fa, \u017ee \u013eadov\u00e9 \u010diapky sa topia, ale nielen na Zemi, na Marse . V roku 2005 \u00fadaje z prieskumov NASA Mars Global Surveyor a Odyssey odhalili, \u017ee \u201e\u013eadov\u00e9 \u010diapky\u201c oxidu uhli\u010dit\u00e9ho v bl\u00edzkosti ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu Marsu klesali u\u017e tri roky v rade. A nakoniec, na Venu\u0161i, v j\u00fani 2013, najpodrobnej\u0161\u00ed z\u00e1znam obla\u010dn\u00e9ho pohybu zaznamenan\u00fd ESA Venus Express odhalil, \u017ee vetra plan\u00e9ty sa za posledn\u00fdch \u0161es\u0165 rokov neust\u00e1le zr\u00fdch\u013euje.
\n
\"Saturn\"<\/p>\n

Saturn<\/p>\n

\nPosledn\u00fd v\u00fdskum uk\u00e1zal spojenie medzi vysokor\u00fdchlostn\u00fdmi slne\u010dn\u00fdmi pr\u00fadmi vetra a v\u00fdbu\u0161n\u00fdmi extratropick\u00fdmi cykl\u00f3nmi. Vedec poznamenal, \u017ee v\u00fdbu\u0161n\u00e9 extratropick\u00e9 cykl\u00f3ny sa zvy\u010dajne vyskytuj\u00fa po pr\u00edchode vysokor\u00fdchlostn\u00fdch slne\u010dn\u00fdch pr\u00fadov vetra. Okrem toho uk\u00e1zali, \u017ee auror\u00e1lne gravita\u010dn\u00e9 vlny m\u00f4\u017eu hra\u0165 \u00falohu pri uvo\u013e\u0148ovan\u00ed nestabil\u00edt ved\u00facich k b\u00farkam. Od roku 2008 mnoh\u00e9 \u0161t\u00fadie poukazuj\u00fa na vplyv slne\u010dn\u00e9ho vetra na extratropick\u00e9 cykl\u00f3ny a na spojenie sprostredkovan\u00e9 vlnami atmosf\u00e9rickej gravit\u00e1cie. A modul\u00e1cia slne\u010dn\u00e9ho vetra korelovala s glob\u00e1lnou aktivitou tropick\u00e9ho cykl\u00f3nu.
\n
\nTento rok vedci tie\u017e preuk\u00e1zali vplyv geomagnetick\u00e9ho po\u013ea na v\u00fdvoj extratropick\u00fdch cykl\u00f3nov. A \u010do je e\u0161te prekvapivej\u0161ie, zd\u00e1 sa, \u017ee kozmick\u00e9 \u017eiarenie s\u00favis\u00ed s dlhodob\u00fdmi v\u00fdkyvmi glob\u00e1lnej teploty. Rusk\u00fd t\u00edm uk\u00e1zal, \u017ee ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 klimatick\u00fdch zmien mo\u017eno vysvetli\u0165 mechanizmom p\u00f4sobenia slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia a kozmick\u00e9ho \u017eiarenia. Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi v\u0161ak nebolo jasn\u00e9, ako by kozmick\u00e9 l\u00fa\u010de mohli ma\u0165 tak\u00fd vplyv na na\u0161u zemsk\u00fa kl\u00edmu. V skuto\u010dnosti b\u00fdvaj\u00fa kozmick\u00e9 l\u00fa\u010de oby\u010dajne zriedkavo ovplyvnen\u00e9 odklonen\u00edm geomagnetick\u00e9ho po\u013ea Zeme.
\n
\nKe\u010f v\u0161ak cez bari\u00e9ru prech\u00e1dzaj\u00fa kozmick\u00e9 l\u00fa\u010de, tieto \u010dastice s vysokou energiou prich\u00e1dzaj\u00face v\u00e4\u010d\u0161inou zvonka na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy sa dostan\u00fa na Zem a vytvoria pol\u00e1rne svetl\u00e1, zn\u00e1me tie\u017e ako Aurora Borealis. Zd\u00e1 sa v\u0161ak, \u017ee Zem prij\u00edma ove\u013ea viac energie prich\u00e1dzaj\u00facej z vesm\u00edru v d\u00f4sledku in\u00e9ho mechanizmu naz\u00fdvan\u00e9ho magnetick\u00e9 op\u00e4tovn\u00e9 spojenie<\/strong>. Tento jav predstavuje zni\u010denie a preskupenie magnetick\u00fdch pol\u00ed v plazme. \u010casto sa vyskytuje, ke\u010f sa zr\u00e1\u017eaj\u00fa plazmy nes\u00face opa\u010dne smerovan\u00e9 po\u013en\u00e9 l\u00ednie. V na\u0161om pr\u00edpade sa zd\u00e1, \u017ee magnetick\u00e9 op\u00e4tovn\u00e9 spojenie je schopn\u00e9 presmerova\u0165 ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 energie obsiahnutej v slne\u010dnej erupcii alebo kozmickej plazme priamo na plan\u00e9tu . Tento energetick\u00fd vstup by mohol vysvetli\u0165, ako sa vyskytuje \u010das\u0165 prenosu energie z kozmick\u00e9ho \u017eiarenia a slne\u010dnej aktivity.
\n
\n\"magnetc
\n
\nS poklesom slne\u010dnej aktivity str\u00e1ca aj magnetick\u00e9 pole na\u0161ej energie. T\u00e1to heliosf\u00e9ra n\u00e1s chr\u00e1ni a vytv\u00e1ra obrovsk\u00fa bublinu, ktor\u00e1 obklopuje a chr\u00e1ni na\u0161u slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu pred \u0161kodliv\u00fdmi galaktick\u00fdmi kozmick\u00fdmi l\u00fa\u010dmi. Tieto vysokoenergetick\u00e9 \u010dastice sa prepl\u00e1vaj\u00fa vesm\u00edrom . V\u010faka tomu, \u017ee Voyagers 1 op\u00fa\u0161\u0165a slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu, m\u00e1me teraz dobr\u00fa v\u00edziu a jej tieniaci \u00fa\u010dinok. Zd\u00e1 sa, \u017ee je nevyhnutnou ochranou pre n\u00e1\u0161 r\u00fdchly pohyb po celom vesm\u00edre. Ale so slab\u0161ou heliosf\u00e9rou bude Zem viac a viac vydr\u017ea\u0165 kozmick\u00e9 l\u00fa\u010de.<\/strong>
\n
\n\"magnetc
\n
V\u0161etky tieto veci boli zverejnen\u00e9 u\u017e v roku 1986 v jednej vedeckej pr\u00e1ci!<\/strong>
\nPlanetophysical state of the Earth and Life by Dr. Alexey N. Dmitriev<\/a>
\nZem r\u00fdchlo str\u00e1ca dva svoje pr\u00edrodn\u00e9 magnetick\u00e9 \u0161t\u00edty, ochranu pred kozmick\u00fdmi l\u00fa\u010dmi. Ale v skuto\u010dnosti m\u00e1 Zem u\u017e tri magnetick\u00e9 \u0161t\u00edty ve\u013emi dlho, tret\u00edm je miestny Cloud. V skuto\u010dnosti na\u0161a slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava plavila cez miestny medzihviezdny oblak s ve\u013emi n\u00edzkou hustotou, regi\u00f3n s priemerom asi 30 sveteln\u00fdch rokov. Tento ionizovan\u00fd Cloud svojim zlo\u017een\u00edm p\u00f4sobil ako magnetick\u00fd \u0161t\u00edt pred v\u0161etk\u00fdmi \u0165a\u017ek\u00fdmi ionizovan\u00fdmi \u010dasticami prich\u00e1dzaj\u00facimi z vesm\u00edru. T\u00e1to tretia ochrana Zeme je v\u0161ak takmer pre\u010d. Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava sa pohybuje v oblasti oblaku s ni\u017e\u0161ou hustotou a u\u017e sme za\u010dali vidie\u0165 \u00fa\u010dinok z h\u013eadiska absorpcie kozmick\u00e9ho \u017eiarenia. Aj ke\u010f je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 predpoveda\u0165 kl\u00edmu a teplotu v dlhom rozsahu, m\u00f4\u017eeme predpoklada\u0165, \u017ee extr\u00e9mne meteorologick\u00e9 udalosti by sa mohli v bl\u00edzkej bud\u00facnosti vyskytn\u00fa\u0165 \u010dastej\u0161ie.<\/p>\n

V roku 2017 po\u010detn\u00e9 spr\u00e1vy preuk\u00e1zali narastaj\u00faci vplyv kozmick\u00e9ho \u017eiarenia v kontexte s prehlbuj\u00facim sa “slne\u010dn\u00fdm minimom”. Jeho jav je umocnen\u00fd slabn\u00facim zemsk\u00fdm magnetick\u00fdm po\u013eom. To je ilustrovan\u00e9 zv\u00fd\u0161en\u00edm r\u00fdchlosti jeho pohybu v poslednom desa\u0165ro\u010d\u00ed<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava sa prehrieva. Jedn\u00fdm z probl\u00e9mov, ktor\u00fdm v\u0161etci \u010del\u00edme, je glob\u00e1lne varovanie. Nov\u00e9 \u00fadaje odborn\u00edkov NASA vypl\u00fdvaj\u00face zo satelitnej fotografie ukazuj\u00fa, \u017ee gr\u00f3nske \u013eadov\u00e9 pokr\u00fdvky sa topia dvakr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ie, ako sa p\u00f4vodne o\u010dak\u00e1valo. V ned\u00e1vnom dokumente uverejnenom v septembri minul\u00e9ho roka v\u0161ak vedci odhalili nov\u00e9 v\u00fdsledky, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa ove\u013ea men\u0161\u00ed vplyv CO2 na zmenu […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-862","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-exo-news"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/862","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=862"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/862\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=862"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=862"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=862"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}