Z\u00e1hadn\u00e9 \u00famrtia tr\u00e9novan\u00fdch \u0161portovcov, ktor\u00ed nikdy nemali probl\u00e9my so srdcom, napr\u00edklad Florence Griffithov\u00e1-Joynerov\u00e1 zomrela. Poruchy srdcov\u00e9ho rytmu sp\u00f4soben\u00e9 mikrovlnn\u00fdmi technol\u00f3giami, elektifik\u00e1coiu Zeme. The Invisible Rainbow, A History of Electricity and Life.<\/p>\n
Florence Griffith Joynerov\u00e1, b\u00fdval\u00e1 olympijsk\u00e1 medailistka na dr\u00e1he, zomrela v sp\u00e1nku vo veku tridsa\u0165osem rokov, ke\u010f jej prestalo bi\u0165 srdce. V rovnakom jeseni zomrel kanadsk\u00fd hokejista St\u00e9phane Morin, dvadsa\u0165dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd, na n\u00e1hle zlyhanie srdca po\u010das nemeck\u00e9ho hokeja a zanechal po sebe man\u017eelku a novorodenca. <\/p>\n
Chad Silver, ktor\u00fd hr\u00e1val za \u0161vaj\u010diarsku n\u00e1rodn\u00fa hokejov\u00fa reprezent\u00e1ciu, tie\u017e dvadsa\u0165dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd, zomrel na infarkt. B\u00fdval\u00fd borec t\u00edmu Tampa Bay Buccaneers Dave Logan sa zr\u00fatil a zomrel z rovnak\u00e9ho d\u00f4vodu. Mal \u0161tyridsa\u0165dva. \u017diadny z t\u00fdchto nemal v anamn\u00e9ze srdcov\u00e9 choroby.<\/strong> <\/p>\n O desa\u0165ro\u010die nesk\u00f4r, v reakcii na narastaj\u00faci poplach medzi \u0161portovou komunitou, zalo\u017eila nad\u00e1cia Minneapolis Heart Institute Foundation n\u00e1rodn\u00fd register n\u00e1hlych \u00famrt\u00ed \u0161portovcov. Po preh\u013eadan\u00ed verejn\u00fdch z\u00e1znamov, spravodajsk\u00fdch spr\u00e1v, nemocni\u010dn\u00fdch arch\u00edvov a pitevn\u00fdch z\u00e1znamov nad\u00e1cia identifikovala 1049 americk\u00fdch \u0161portovcov v tridsiatich \u00f4smich s\u00fa\u0165a\u017en\u00fdch \u0161portoch, ktor\u00ed v rokoch 1980 a\u017e 2006 utrpeli n\u00e1hlu z\u00e1stavu srdca. <\/strong><\/p>\n \u00dadaje potvrdili to, \u010do u\u017e \u0161portov\u00e1 komunita vedela. V roku 1980 boli srdcov\u00e9 z\u00e1chvaty u mlad\u00fdch zriedkav\u00e9: v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch sa vyskytlo iba dev\u00e4\u0165 pr\u00edpadov. Po\u010det st\u00fapal postupne, ale rovnomerne a st\u00fapal pribli\u017ene o desa\u0165 percent ro\u010dne, a to a\u017e do roku 1996, ke\u010f sa po\u010det pr\u00edpadov smrte\u013enej z\u00e1stavy srdca u \u0161portovcov n\u00e1hle zdvojn\u00e1sobil. V tom roku ich bolo 64 a nasleduj\u00faci rok 66. V poslednom roku \u0161t\u00fadie zomrelo 76 \u013eud\u00ed, ke\u010f ich srdce upadlo, v\u00e4\u010d\u0161ina z nich bola mlad\u0161ia ako osemn\u00e1s\u0165 rokov. 1 Americk\u00e1 lek\u00e1rska komunita bola pri vysvet\u013eovan\u00ed na rozpakoch.<\/p>\n Ale v Eur\u00f3pe si niektor\u00ed lek\u00e1ri mysleli, \u017ee vedia odpove\u010f, a to nielen na ot\u00e1zku, pre\u010do to\u013eko s\u0155dc mlad\u00fdch \u0161portovcov u\u017e nem\u00f4\u017ee vydr\u017ea\u0165 n\u00e1mahu, ale aj na v\u0161eobecnej\u0161iu ot\u00e1zku, pre\u010do to\u013eko mlad\u00fdch \u013eud\u00ed pod\u013eahlo chorob\u00e1m z ktorej umierali iba star\u00ed \u013eudia. 9. okt\u00f3bra 2002 za\u010dalo zdru\u017eenie nemeck\u00fdch lek\u00e1rov \u0161pecializuj\u00facich sa na environment\u00e1lnu medic\u00ednu do obehu dokument po\u017eaduj\u00faci morat\u00f3rium na ant\u00e9ny a ve\u017ee pou\u017e\u00edvan\u00e9 na komunik\u00e1ciu prostredn\u00edctvom mobiln\u00fdch telef\u00f3nov. <\/p>\n Z\u00e1hadn\u00e1 smr\u0165 a \u010dast\u00e9 \u00famrtia tr\u00e9novan\u00fdch \u013eudi.<\/p>\n Elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie pod\u013ea nich sp\u00f4sobilo drastick\u00fd n\u00e1rast ak\u00fatnych aj chronick\u00fdch ochoren\u00ed, medzi ktor\u00fdmi boli v\u00fdrazn\u00e9 \u201eextr\u00e9mne v\u00fdkyvy krvn\u00e9ho tlaku\u201c, \u201eporuchy srdcov\u00e9ho rytmu\u201c a \u201einfarkty a m\u0155tvice medzi \u010doraz mlad\u0161ou popul\u00e1ciou\u201c. Tri tis\u00edce lek\u00e1rov podp\u00edsali tento dokument, ktor\u00fd dostal n\u00e1zov Freiburgerovo odvolanie pod\u013ea nemeck\u00e9ho mesta, v ktorom bol vypracovan\u00fd. Ich anal\u00fdza, ak je spr\u00e1vna, by mohla vysvetli\u0165 n\u00e1hle zdvojn\u00e1sobenie srdcov\u00fdch infarktov medzi americk\u00fdmi \u0161portovcami v roku 1996. <\/p>\n To bol rok, ke\u010f sa digit\u00e1lne mobiln\u00e9 telef\u00f3ny prv\u00fdkr\u00e1t za\u010dali pred\u00e1va\u0165 v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch a rok, kedy spolo\u010dnosti zaoberaj\u00face sa mobiln\u00fdmi telef\u00f3nmi za\u010dali stava\u0165 desa\u0165tis\u00edce bunkov\u00fdch ve\u017e\u00ed aby fungovali. <\/p>\n Pripom\u00edname, \u017ee Marconi, otec rozhlasu, mal desa\u0165 infarktov po tom, \u010do za\u010dal so zmenami vo svete, vr\u00e1tane tej, ktor\u00e1 ho zabila v mladom veku 63 rokov.<\/p><\/blockquote>\n \u201e\u00dazkostn\u00e1 porucha\u201c, ktor\u00e1 dnes prevl\u00e1da, je naj\u010dastej\u0161ie diagnostikovan\u00e1 pod\u013ea jej srdcov\u00fdch pr\u00edznakov. Mnoho \u013eud\u00ed trpiacich ak\u00fatnym \u201ez\u00e1chvatom \u00fazkosti\u201c m\u00e1 b\u00fa\u0161enie srdca, d\u00fdchavi\u010dnos\u0165 a boles\u0165 alebo tlak na hrudn\u00edku, ktor\u00e9 tak \u010dasto pripom\u00ednaj\u00fa skuto\u010dn\u00fd infarkt, \u017ee nemocni\u010dn\u00e9 pohotovosti nav\u0161tevuje viac pacientov u ktor\u00fdch sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee nemaj\u00fa ni\u010d viac ako \u201e\u00dazkosti\u201c ako u pacientov, u ktor\u00fdch sa preuk\u00e1\u017ee, \u017ee maj\u00fa nie\u010do zl\u00e9 na srdci.<\/p>\n A napriek tomu si z kapitoly 6 pripom\u00edname, \u017ee \u201e\u00fazkostn\u00e1 neur\u00f3za\u201c bola vyn\u00e1lezom Sigmunda Freuda, premenovan\u00e9ho na chorobu, ktor\u00e1 sa predt\u00fdm volala neurast\u00e9nia, ktor\u00e1 sa roz\u0161\u00edrila a\u017e koncom 19. storo\u010dia po vybudovan\u00ed prv\u00fdch elektrick\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch syst\u00e9mov. <\/p>\n Choroba z r\u00e1diov\u00fdch v\u013an, ktor\u00fa pop\u00edsali rusk\u00ed lek\u00e1ri v p\u00e4\u0165desiatych rokoch, zah\u0155\u0148a poruchy srdca ako v\u00fdrazn\u00fd rys. Nielen\u017ee som to v\u0161etko vedel, ale s\u00e1m tridsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov trp\u00edm b\u00fa\u0161en\u00edm srdca, neobvykl\u00fdm srdcov\u00fdm rytmom, d\u00fdchavi\u010dnos\u0165ou a boles\u0165ami na hrudn\u00edku, ktor\u00e9 s\u00favisia s vystaven\u00edm elektrine. Ke\u010f mi v\u0161ak moja priate\u013eka a kolegy\u0148a Jolie Andritzakisov\u00e1 navrhla, \u017ee samotn\u00e9 srdcov\u00e9 choroby sa v lek\u00e1rskej literat\u00fare objavili prv\u00fdkr\u00e1t na za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia a \u017ee by som o nich mala nap\u00edsa\u0165 kapitolu, zostala som prekvapen\u00e1. <\/p>\n Potom \u010fal\u0161\u00ed kolega, doktor Samuel Milham, e\u0161te viac kalil vody. Milham je M.D. a epidemiol\u00f3g, d\u00f4chodca z washingtonsk\u00e9ho ministerstva zdravotn\u00edctva. V roku 2010 nap\u00edsal \u010dl\u00e1nok, po ktorom nasledovala kr\u00e1tka kniha, ktor\u00e1 nazna\u010duje, \u017ee modern\u00e9 epid\u00e9mie srdcov\u00fdch chor\u00f4b, cukrovky a rakoviny s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou, ak nie celkom, sp\u00f4soben\u00e9 elektrinou. Na podporu t\u00fdchto tvrden\u00ed zahrnul sol\u00eddne \u0161tatistiky. Milham je epidemiol\u00f3g, vedec, ktor\u00fd dokazuje, \u017ee v\u00fdsledky z\u00edskan\u00e9 ostatn\u00fdmi v laborat\u00f3riu sa skuto\u010dne st\u00e1vaj\u00fa mas\u00e1m \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v skuto\u010dnom svete. <\/p>\n O Milhamovej pr\u00e1ci som sa prv\u00fdkr\u00e1t dozvedel v roku 1996, ke\u010f ma po\u017eiadali o pomoc pri vn\u00fatro\u0161t\u00e1tnom spore proti Feder\u00e1lnej komisii pre komunik\u00e1cie. St\u00e1le som \u017eil v Brooklyne a vedel som iba to, \u017ee telekomunika\u010dn\u00fd priemysel s\u013eubuje \u201ebezdr\u00f4tov\u00fa revol\u00faciu\u201c. Priemysel chcel da\u0165 mobiln\u00fd telef\u00f3n do r\u00fak ka\u017ed\u00e9mu Ameri\u010danovi.<\/p>\n V rozhlase a telev\u00edzii sa za\u010dali objavova\u0165 reklamy na nov\u00e9 telef\u00f3ny, ktor\u00e9 hovorili verejnosti, pre\u010do tak\u00e9 veci potrebuj\u00fa a \u017ee bud\u00fa vyr\u00e1ba\u0165 ide\u00e1lne viano\u010dn\u00e9 dar\u010deky. V\u00f4bec som netu\u0161il, ako radik\u00e1lne sa svet chyst\u00e1 zmeni\u0165.<\/p>\n Hor\u0161ie v\u0161ak bolo, \u017ee Kongres prijal v janu\u00e1ri z\u00e1kon, pod\u013ea ktor\u00e9ho je pre mest\u00e1 a \u0161t\u00e1ty nez\u00e1konn\u00e9 regulova\u0165 t\u00fato nov\u00fa technol\u00f3giu na z\u00e1klade zdravia. Prezident Clinton ju podp\u00edsal 8. febru\u00e1ra. Priemysel, v\u00fdbor FCC, kongres a prezident sa spoliehali na to, \u017ee n\u00e1m povedia, \u017ee by sme sa v\u0161etci mali c\u00edti\u0165 pohodlne, ke\u010f dr\u017e\u00edme zariadenia vyd\u00e1vaj\u00face mikrovlnn\u00e9 \u017eiarenie priamo na n\u00e1\u0161 mozog.<\/p>\n Bol zah\u00e1jen\u00fd obrovsk\u00fd biologick\u00fd experiment a my v\u0161etci sme boli nechtiac\u00e9 mor\u010dat\u00e1. Iba\u017ee v\u00fdsledok bol u\u017e zn\u00e1my. V\u00fdskum bol hotov\u00fd a vedci, ktor\u00ed ho robili, sa n\u00e1m sna\u017eili poveda\u0165, \u010do nov\u00e1 technol\u00f3gia urob\u00ed v mozgu pou\u017e\u00edvate\u013eov mobiln\u00fdch telef\u00f3nov a v srdciach a nervov\u00fdch syst\u00e9moch \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v bl\u00edzkosti bunkov\u00fdch ve\u017e\u00ed ktor\u00fdch jedn\u00e9ho d\u0148a \u010doskoro mali by\u0165 v\u0161etci.<\/p>\n Vo svojich ran\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch preuk\u00e1zal, \u017ee elektrik\u00e1ri, pracovn\u00edci v oblasti elektrick\u00e9ho vedenia, telef\u00f3nni link\u00e1ri, pracovn\u00edci v hlin\u00edku, oprav\u00e1ri rozhlasu a telev\u00edzie, zv\u00e1ra\u010di a amat\u00e9rski radisti t\u00ed, ktor\u00fdch pr\u00e1ca vystavovala elektrine alebo elektromagnetick\u00e9mu \u017eiareniu zomierali ove\u013ea \u010dastej\u0161ie ako oby\u010dajn\u00ed verejnosti z leuk\u00e9mie, lymf\u00f3mu a n\u00e1dorov mozgu.<\/p><\/blockquote>\n Vedel, \u017ee nov\u00e9 normy FCC nie s\u00fa dostato\u010dn\u00e9, a dal sa k dispoz\u00edcii ako konzultant t\u00fdm, ktor\u00ed ich nap\u00e1daj\u00fa pred s\u00fadom. <\/p>\n V posledn\u00fdch rokoch sa Milham zameral na sk\u00famanie \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00fdch \u0161tatist\u00edk.<\/p>\n Zistil, \u017ee nielen rakovina, ale zd\u00e1 sa, \u017ee aj cukrovka a srdcov\u00e9 choroby priamo s\u00favisia s bytovou elektrifik\u00e1ciou. Vidiecke spolo\u010denstv\u00e1, ktor\u00e9 nemali elektrinu, mali mal\u00e9 srdcov\u00e9 choroby a\u017e k\u00fdm neza\u010dala elektrick\u00e1 slu\u017eba. V skuto\u010dnosti v roku 1940 dedin\u010dania v elektrifikovan\u00fdch oblastiach krajiny n\u00e1hle zomierali na srdcov\u00e9 choroby \u0161tyrikr\u00e1t a\u017e p\u00e4\u0165kr\u00e1t \u010dastej\u0161ie ako t\u00ed, ktor\u00ed st\u00e1le \u017eili mimo dosahu elektriny. <\/p><\/blockquote>\n “Zd\u00e1 sa neuverite\u013en\u00e9, \u017ee rozdiely v \u00famrtnosti tohto rozsahu m\u00f4\u017eu by\u0165 nevysvetlite\u013en\u00e9 viac ako 70 rokov po ich prvom hl\u00e1sen\u00ed,” nap\u00edsal Milham. \u0160pekuloval, \u017ee na za\u010diatku dvadsiateho storo\u010dia nikto neh\u013eadal odpovede. Novodob\u00e1 epid\u00e9mia sa za\u010dala skuto\u010dne n\u00e1hle v 70. rokoch 19. storo\u010dia, s\u00fa\u010dasne s prv\u00fdm ve\u013ek\u00fdm roz\u0161\u00edren\u00edm telegrafn\u00fdch dr\u00f4tov. <\/p>\n D\u00f4kazy o tom, \u017ee srdcov\u00e9 choroby s\u00fa prim\u00e1rne sp\u00f4soben\u00e9 elektrinou, s\u00fa e\u0161te rozsiahlej\u0161ie, ako tu\u0161il Milham a je zn\u00e1my mechanizmus, ktor\u00fdm elektrina po\u0161kodzuje srdce.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Z\u00e1hadn\u00e9 \u00famrtia tr\u00e9novan\u00fdch \u0161portovcov, ktor\u00ed nikdy nemali probl\u00e9my so srdcom, napr\u00edklad Florence Griffithov\u00e1-Joynerov\u00e1 zomrela. Poruchy srdcov\u00e9ho rytmu sp\u00f4soben\u00e9 mikrovlnn\u00fdmi technol\u00f3giami, elektifik\u00e1coiu Zeme. The Invisible Rainbow, A History of Electricity and Life. Florence Griffith Joynerov\u00e1, b\u00fdval\u00e1 olympijsk\u00e1 medailistka na dr\u00e1he, zomrela v sp\u00e1nku vo veku tridsa\u0165osem rokov, ke\u010f jej prestalo bi\u0165 srdce. V rovnakom jeseni zomrel […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-9950","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-biohazard"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9950","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9950"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9950\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9950"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9950"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9950"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}