Nezávislá justícia je základným pilierom právneho štátu. Politici o nej často hovoria – no ešte častejšie podľa nej konajú len vtedy, keď im to vyhovuje. Slovensko nie je výnimkou. Ukazuje sa, že nezávislosť súdov a vyšetrovateľov sa uctieva, len kým nepríde „nesprávny“ rozsudok alebo obvinenie. Ako politici instrumentalizujú justíciu – keď rozhodne proti nim, je to „zmanipulované“, no keď rozhodne v ich prospech, je to „víťazstvo spravodlivosti“.

Nezávislá justícia? Len keď rozhoduje v náš prospech

Keď rozhodnutie nepomáha, je to sprisahanie

Počas posledných rokov sa viacerí vysokopostavení politici ocitli pod drobnohľadom vyšetrovateľov. Známa kauza Očistec rozkrývala korupčnú sieť, v ktorej figurovali bývalí funkcionári polície, SIS či vysokopostavení úradníci. Keď začali padať mená ako Tibor Gašpar, Norbert Bödör alebo Dušan Kováčik, zazneli z politických kruhov ostré slová o „politickej objednávke“, „policajnom prevrate“ či „zneužití právomoci“.

Zvlášť nahlas kričali tí, ktorým sa obvinenia priblížili nebezpečne blízko. Zrazu boli vyšetrovatelia „čurillovská mafia“, súdy zmanipulované a celý systém „zhnitý“. Namiesto obhajoby právneho štátu sme počúvali útoky na vyšetrovateľov, prokurátorov a dokonca aj sudcov.

Ale keď rozhodne v náš prospech…

Zaujímavý obrat nastáva vtedy, keď súd rozhodne v prospech politika. Zrazu už nie je nič zmanipulované – naopak, prichádza „víťazstvo pravdy“, „očistenie mena“ a „dôkaz, že všetko bolo vymyslené“. Závisí len na výsledku: ak súd vyhovuje, je nezávislý; ak nie, je skorumpovaný. Tento pokrytecký prístup podkopáva dôveru verejnosti v spravodlivosť. Ako má bežný občan veriť systému, keď politici ohýbajú pravidlá podľa vlastnej potreby?

Prípad Susko a otázka zásahov

Aktuálne sa pod drobnohľad dostal aj minister spravodlivosti Boris Susko, keď sa objavili informácie o jeho údajnom zasahovaní do personálnych rozhodnutí na súdoch. Podľa niektorých výpovedí mal zasahovať do výberu predsedov súdov, čo vzbudilo otázky o politizácii justície – práve zo strany rezortu, ktorý má na nezávislosť dohliadať. Minister všetko poprel, no zatiaľ nepresvedčil.

Podobné praktiky síce nie sú nové, no ich cynické ospravedlňovanie je čoraz hlasnejšie. Justícia je „zmanipulovaná“ – ale len keď sa vyšetrovanie týka našich ľudí. Ak sa zameria na opozíciu, hovoríme o „očiste spoločnosti“. Tento dvojaký meter sa stáva normou.

Súčasní lídri čoraz častejšie vystupujú ako samozvaní sudcovia. Vopred hodnotia vyšetrovania, rozhodnutia súdov, dokonca aj verdikty, ktoré ešte len prídu. Základná zásada právneho štátu – prezumpcia neviny a nestrannosť – im nestojí za reč, keď ide o politický boj. Nehovoriac o tom, že dlhodobým útočením na vyšetrovacie zložky oslabujú morálku a zastrašujú čestných sudcov aj prokurátorov

Kto bude veriť spravodlivosti?

Ak justícia slúži len tým, ktorí práve vládnu, tak už nie je nezávislá – je len nástrojom moci. Problém nie je v jednotlivých verdiktoch, ale v tom, že ich hodnotíme podľa politických záujmov. Dnes sa volá po nezávislosti, zajtra sa tá istá nezávislosť očierňuje. Výsledkom je, že občan nevie, komu veriť.

A to je pre právny štát omnoho nebezpečnejšie ako ktorýkoľvek verdikt.

Úvaha na záver: Justícia ako zrkadlo, nie ako kladivo

V skutočne fungujúcej demokracii má byť justícia zrkadlom spoločnosti – nezaujatým, neosobným a nepolitickým. No u nás sa z nej stáva kladivo, ktoré politici berú do ruky len vtedy, keď chcú niekoho „udrieť“. Na jednej strane sa bijú do pŕs, že bránia suverenitu a princípy právneho štátu, no zároveň tie isté princípy zneužívajú na vlastnú ochranu.

Ak budeme naďalej prijímať dvojaký meter – že „naši“ sú vždy nevinní a „tí druhí“ vždy vinní – riskujeme, že sa právny štát zmení na karikatúru. Nie kvôli chybným rozsudkom, ale kvôli zničenej dôvere. Lebo keď ľudia prestanú veriť, že spravodlivosť platí pre všetkých rovnako, začne platiť iba sila. A tam, kde rozhoduje sila, prestáva byť miesto pre spravodlivosť.

Gravel bicykel Kross Esker 5.0 28" - model 2026