Keď sa štát rozhodne zaplatiť z verejných peňazí novú verziu hymny, človek by čakal, že tá hudba bude patriť všetkým. Že spojí, nie rozdelí. Ale nie v tejto krajine. Tu totiž autor novej hymny – Oskar Rózsa – sám verejne odkázal, že niektorým ľuďom „táto hymna nepatrí“.

A tým „niektorým“ myslel, samozrejme, tých nesprávnych. Inak zmýšľajúcich, politicky nekorektných. Politicky nevhodných. Ale dane od nich štát prijíma bez problémov.

Za naše peniaze, ale nie pre nás: hymna

A ešte ironickejšie je, že práve táto selektívna hymna bola zaplatená z daní aj tých, ktorým „nepatrí“.

Z verejného do súkromného: štát platí, umelec sa smeje

Akoby to nestačilo, Rózsa sa následne odprace do Anglicka – rovno za známym extrémistom Bombicom, ktorý bez hanby ukazuje znak „White Power“ na fotkách.
A kto mu ešte robí spoločnosť? Štátny tajomník ministerstva kultúry Lukáš Machala.
Spoločne si robia selfie, smejú sa do kamier – a vlastne aj všetkým občanom do očí.

Áno, do očí tým, ktorí zaplatili hymnu.
Tým, ktorých dôstojnosť sa tu vysmieva.
Tým, ktorí by ešte naivne verili, že kultúra má spájať – nie slúžiť ideológii.

Štátna hanba s podpisom Generálnej prokuratúry

A čo robí štát?
Mlčí.
Generálny prokurátor Žilinka mlčí – hoci keď niekto vyvesí dúhovú vlajku, vie sa ozvať do pár hodín. Keď ide o verejné peniaze, štátnu kultúru, verejné provokácie a kontakt s extrémistickými symbolmi, zrazu niet nikoho doma.

Iba doživotná renta pre generálneho prokurátora prejde parlamentom bez debaty ako odmena za jeho „odvahu“ mlčať vtedy, keď by mal konať.

Úvaha na záver pre nás nekorektných 🙂 Hymna pre niekoho, štát pre nich, účet pre nás
Ak sa za naše peniaze robí dielo, ktoré jasne ukazuje: „Toto nie je pre všetkých, iba pre vyvolených,“ a ešte si to oslavujú s extrémistami, tak to už dávno nie je kultúra, ale šašovský kabaret v réžii štátu.

A keď na to mlčia tí, ktorí majú konať – ministerstvo, vláda, generálny prokurátor – tak máme plné právo im povedať:
Robíte z nás blbcov a my vám to s radosťou nepovolíme.

Pre nás „nekorektných“ je jasné:

Nechoďte cestou potichu, kričte! Pretože keď mocní rozdávajú rentu, hymnu a štátne farby, my si len pozeráme, ako si hrajú so šachom – ale figurkami sme my sami.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič