Neexistuje žiadny známy chemický proces, ktorý by okamžite z čistej vody urobil víno. Víno je chemicky zložitá látka (etanol, kyseliny, fenoly, cukry, aromatické zlúčeniny) a jeho vznik vyžaduje fermentáciu hroznového cukru kvasinkami, čo trvá dni až týždne, nie sekundy.

VIP Cyrilometodejci Fica premenili vodu na víno

Zo štyroch kanonických evanjelií Nového zákona (Marek, Matúš, Lukáš a Ján) je Jánovo evanjelium z pohľadu historickej kritiky považované za najmenej historické a najviac teologicky konštruované. Neznamená to, že by išlo o „loď plnú klamstiev“, ale že jeho cieľom nebolo zaznamenať udalosti tak, ako sa reálne stali, ale sprostredkovať určitý teologický a filozofický obraz Ježiša. Moderná biblistika sa v tomto bode zhoduje naprieč veriacimi aj neveriacimi odborníkmi.

1. Čas vzniku a odstup od udalostí

Jedným z najzásadnejších problémov historickosti Jánovho evanjelia je jeho neskorý vznik. Väčšina odborníkov ho datuje približne do rokov 90–100 n. l., teda najmenej 60 rokov po Ježišovej smrti. Pre porovnanie, Marekovo evanjelium vzniklo okolo roku 70 n. l. a je považované za najstarší text.

Takýto časový odstup znamená, že autor Jána nemohol byť priamym očitým svedkom udalostí. Text vznikal v prostredí rozvinutej kresťanskej komunity, kde sa Ježišova postava už dlhé desaťročia teologicky interpretovala, idealizovala a prispôsobovala potrebám viery. Historické jadro sa tým prirodzene rozplýva.

2. Úplne odlišný obraz Ježiša

V synoptických evanjeliách (Marek, Matúš, Lukáš) vystupuje Ježiš ako putujúci kazateľ, ktorý hovorí v podobenstvách, odpovedá na otázky a často sa vyhýba priamym tvrdeniam o svojej identite. V Jánovom evanjeliu je obraz radikálne iný.

Ježiš v Jánovi:

hovorí dlhé filozofické monológy,
otvorene tvrdí, že je „svetlo sveta“ a „chlieb života“,
identifikuje sa s božskou existenciou („Ja som“),
nepoužíva podobenstvá typické pre synoptiká.

Takýto Ježiš pôsobí skôr ako teologická konštrukcia než historická postava z 1. storočia Palestíny. Väčšina historikov sa zhoduje, že tento štýl reči je skôr hlasom autora než reálnym prejavom Ježiša.

3. Teologický jazyk namiesto historického rozprávania

Jánovo evanjelium je presiaknuté symbolikou a filozofickým jazykom. Už úvod („Na počiatku bolo Slovo“) je jasne ovplyvnený helenistickou filozofiou, najmä pojmom logos, ktorý pochádza zo stoickej a platonickej tradície, nie zo židovského vidieckeho prostredia Galiley.

Historické texty zvyčajne zaznamenávajú udalosti, osoby a kontext. Ján namiesto toho systematicky buduje teologické obrazy: svetlo vs. tma, pravda vs. lož, hore vs. dole, duch vs. telo. Takýto dualizmus je typický pre neskoršie náboženské myslenie, nie pre autentické spomienky svedkov.

4. Nezrovnalosti s ostatnými evanjeliami

Jánovo evanjelium sa v mnohých kľúčových bodoch nezhoduje so synoptickými evanjeliami:

Ježišovo pôsobenie trvá tri roky namiesto jedného,
očistenie chrámu je na začiatku, nie na konci,
Posledná večera nie je paschálnym jedlom,
Ježiš zomiera v čase zabíjania veľkonočných baránkov.

Tieto rozdiely nemožno vysvetliť len „iným uhlom pohľadu“. Sú zjavne výsledkom teologickej úpravy príbehu, aby Ježiš zapadol do symbolickej roly obetného baránka. Historická presnosť ustupuje symbolike.

5. Zázraky ako „znamenia“

V Jánovi sa zázraky nenazývajú zázrakmi, ale „znamenia“. Ich cieľom nie je opísať nadprirodné udalosti, ale dokázať autorovu tézu o Ježišovej božskosti. Premena vody na víno, uzdravenie slepého či vzkriesenie Lazára sú literárne nástroje, nie historické správy.

Zvlášť príbeh o Lazárovi je problematický: ide o najväčší Ježišov zázrak, ktorý však nepozná žiadne iné evanjelium. Ak by sa niečo také skutočne stalo, bolo by nepochopiteľné, že by ho ostatní autori úplne ignorovali.

6. Komunitný pôvod textu

Mnohí odborníci sa domnievajú, že Jánovo evanjelium nebolo napísané jedným autorom, ale vznikalo postupne v rámci tzv. jánovskej komunity. Text bol redigovaný, dopĺňaný a upravovaný podľa potrieb skupiny, ktorá sa postupne vzďaľovala od židovských koreňov a dostávala sa do konfliktu so synagógami.

To vysvetľuje aj ostrý tón voči „Židom“, ktorý v texte často vystupuje. Nejde o historický opis Ježišových konfliktov, ale o neskorší odraz sporov medzi komunitami konca 1. storočia.

7. Záver: teológia namiesto histórie

Jánovo evanjelium je literárne silné, filozoficky bohaté a teologicky prepracované dielo. Práve tieto vlastnosti z neho však robia najmenej historický text zo všetkých štyroch evanjelií. Je to skôr vyznanie viery než záznam udalostí.

Ak chceme pochopiť historického Ježiša, Ján je posledným miestom, kde by sme ho mali hľadať. Ak však chceme pochopiť, ako sa z putujúceho kazateľa stal božský Logos, potom je Jánovo evanjelium kľúčovým dokumentom: na oblovanie Ficooviec 6. januára. Sliač Do toho, zrušíme zmluvu s USA: ))