Havária B-52 pri Thule Air Base 1968
Jeden z najhorších jadrových incidentov studenej vojny

21. januára 1968 sa odohrala jedna z najvážnejších jadrových nehôd studenej vojny: americký bombardér B-52G Stratofortress havaroval na morskom ľade v North Star Bay neďaleko Thule Air Base v Grónsku. Lietadlo nieslo štyri termonukleárne bomby B28FI s výkonom 1,1 megatón každá. Incident, známy ako „Thule accident“ alebo „Broken Arrow“, spôsobil rádioaktívnu kontamináciu plutóniom na ploche niekoľkých kilometrov štvorcových.

Priebeh letu a nehoda

B-52G (volací znak HOBO 28) z 380th Strategic Aerospace Wing odštartoval z Plattsburgh AFB v New Yorku na rutinnú misiu „Chrome Dome“ – nepretržitú vzdušnú jadrovú pohotovosť nad Arktídou. Misia mala monitorovať bezpečnosť Thule a Baffin Bay proti sovietskym hrozbám.

O 6 hodín neskôr, okolo 15:00 EST, sa v kabíne objavil dym – zapálil sa matrac v navigačnej časti. Požiar sa rýchlo rozšíril, zničil elektrické systémy. Posádka (7 členov pod vedením kapitána Johna Hauga) sa pokúsila núdzovo pristáť na Thule, ale oheň bol nekontrolovateľný. V 15:22 posádka vyskočila padákmi. Šesť členov prežilo s ľahkými zraneniami, jeden (kapitán Leonard Svitenko) zahynul pri pokuse o únik (nemal katapultovacie sedadlo).

Bezposádkové lietadlo pokračovalo severne, otočilo sa o 180° a o 15:39 narazilo na ľad v North Star Bay asi 12 km západne od základne. Dopad v uhle 20° vytvoril 50-metrovú brázdu. Konvenčné výbušniny vo všetkých štyroch bombách explodovali, roztrhli jadrové hlavice a rozptýlili plutónium, urán, amerícium a trítium. Nehoda nespôsobila jadrovú explóziu (bezpečnostné mechanizmy fungovali), ale fungovala ako „špinavá bomba“.

Rozsah kontaminácie a okamžitá reakcia

Explózia rozmetala rádioaktívny materiál na ploche okolo 7–8 km². Horúce palivo roztopilo ľad na viacerých miestach, plutónium preniklo do vody a sedimentov. Kontaminácia sa rozšírila až 20 km od miesta (vrátane oblasti Narsaarsuk). Celkovo sa uvoľnilo okolo 10 TBq plutónia-239.

Do hodín aktivovali Strategic Air Command tím na katastrofy. Operácia „Crested Ice“ (január–apríl 1968) zahŕňala vyše 700 špecialistov z USA a Dánska + 1200 miestnych pracovníkov. Použili prenosné scintilačné počítače na mapovanie radiácie. Odstránili 237 000 kubických stôp kontaminovaného snehu, ľadu a troskov – naložili do prepravných kontajnerov a odviezli loďami do USA (napr. do Savannah River Site). Náklady: 9,4 milióna USD. Odhad: odstránili 90 % plutónia.

Politické a environmentálne dôsledky

Dánsko (ktoré má politiku bez jadrových zbraní) protestovalo. V Dánsku vypukli masívne demonštrácie proti USA a Thule. Incident urýchlil koniec operácie Chrome Dome – minister obrany McNamara nariadil stiahnutie jadrových zbraní z lietadiel na pohotovosti. Lety boli neskôr úplne zastavené.

V 90. rokoch a 2000-tych rokoch dánske štúdie (Projekt Thule-2003, Thule-2007) potvrdili zvýšené hladiny plutónia v sedimentoch, riasach a morských organizmoch až 17 km od miesta. Jedna z hlavných kontroverzií: sekundárna časť jednej bomby (pravdepodobne tritiový rezervoár) sa nenašla – zmizla pod ľadom alebo v mori.

Dánsko a USA uzavreli tajnú dohodu, že Dánsko toleruje jadrové prelety v núdzi.

Dedičstvo incidentu

Havária viedla k prísnejším bezpečnostným protokolom pre jadrové zbrane. V Grónsku a Dánsku posilnila odpor voči americkej vojenskej prítomnosti. Dnes sa Pituffik Space Base zameriava na vesmír a obranu bez jadrových zbraní na palube. Incident zostáva symbolom rizík studenej vojny v Arktíde.