Koľko by Slovensko teoreticky „zaplatilo“ Hydro/Slovalco
v daňových úľavách a kompenzáciách?

Problém slovenského hlinikárskeho závodu Slovalco v Žiari nad Hronom je dnes často zhrnutý do jednej vety: vysoké ceny elektriny a emisných povoleniek robia výrobu primárneho hliníka v Európe neekonomickú. Firma, ktorú väčšinovo vlastní nórska spoločnosť Norsk Hydro, nakoniec úplne zastavila primárnu výrobu práve kvôli zlým ekonomickým podmienkam.

Ak by sa vláda rozhodla pomôcť cez daňové úľavy, energetické kompenzácie či iné stimuly, koľko by to **teoreticky stálo daňových poplatníkov**? Pozrime sa na to systémovo a číselne, hoci presné vstupy veľmi závisia od konkrétnych pravidiel EÚ a rokovaní s Hydro.

1. Odhad nákladov na výrobu primárneho hliníka

Primárna výroba hliníka v Európe je extrémne náročná na energiu: hlinikáreň potrebuje približne 14 MWh elektriny na jednu tonu hliníka. Energia pritom dnes tvorí približne 30–40 % výrobných nákladov.

Podľa analýz aj priemerné náklady z ETS (emisných povoleniek) vychádzajú:

• emisné náklady asociované s elektrinou môžu byť približne 600–700 € na tonu hliníka, len za nepriamy CO₂ pass-through z ETS, ak cena povolenky je približne 70 €/t CO₂, čo pri spotrebe 14 MWh vedie k ~0,63 tCO₂/MWh.
• samotná energia + ETS tak môže byť rádovo > 1 000 € na tonu hliníka.

Ak by závod Slovalco vyrábal napríklad 100 000 ton hliníka ročne (veľká časť z jeho pôvodnej kapacity), len energetické a emisné náklady by sa teoreticky mohli pohybovať medzi 100 000 000 € až 150 000 000 € ročne v závislosti od cien elektriny a ETS.

2. Ako by štát mohol pomôcť bez priamej dotácie

Priame dotácie by boli považované za zakázanú štátnu pomoc podľa pravidiel EÚ, takže vláda by zrejme použila:

• daňové úľavy a odpočty
• kompenzácie za vysoké ceny elektriny
• úľavy z emisných nákladov (indirect ETS compensation)
• garantované dlhodobé kontrakty na elektrinu so zníženou cenou

Takéto stimuly sa nedajú zhrnúť jedným presným číslom, ale vieme ich odhadnúť približne takto:

• Energetické kompenzácie: ak by štát znížil skutočne efektívnu cenu elektriny pre Slovalco napríklad na úroveň, ktorá by znížila rozdiel v výrobnej náročnosti o ~50 €/MWh, pri 14 MWh/t a 100 000 t by to bolo ~70 000 000 € ročne.
• Kompenzácie ETS: ak by štát prebral napríklad polovicu nepriamych ETS nákladov (~300 € na tonu), pre 100 000 t to predstavuje ~30 000 000 € ročne.
• Daňové úľavy: zníženie dane z príjmu právnických osôb alebo odpisov investícií môže znamenať ďalších 10–30 mil. € ročne v úľavách, ak by sa znížila efektívna daňová sadzba o 5–10 % z významnej ziskovej bázy.

3. Súčet teoretických „nákladov“ pre štát

Ak by slovenská vláda poskytla všetky tieto stimuly spoločne:

• Energetické kompenzácie: 70 mil. €
• ETS kompenzácie: 30 mil. €
• Daňové úľavy: 10–30 mil. €

➡️ **Celkový odhad podpory by mohol byť ~110 mil. € až ~130–140 mil. € ročne** pre obnovenie priemernej prevádzky výroby 100 000 t hliníka ročne.
Toto je však iba hrubý odhad, nie presný záväzok — finálne čísla by záviseli od konkrétnych rokovaní, cien elektriny, ETS a trhovej ceny hliníka.

4. Čo to znamená pre štátny rozpočet

Takéto stimuly by neboli explicitné priame platby v hotovosti, ale skôr **„skryté náklady daňového systému“** alebo kompenzácie, ktoré by reálne znížili firemné náklady Hydro/Slovalca. Daňový poplatník by tak **neplnil priamo účet Hydro**, ale zaplatil by to cez:

• nižšie daňové príjmy pre štát
• financovanie kompenzácií z rozpočtu
• politické záväzky v oblasti energetiky a ETS

Pri takom rozsahu by to znamenalo pre Slovensko možný výdavok **>100 mil. € ročne**, čo by bolo významné najmä vzhľadom na veľkosť našej ekonomiky.
Takéto opatrenia by museli byť notifikované a schválené Európskou komisiou pod pravidlami štátnej pomoci EÚ.

Hydro/Slovalco nezačal svoju výrobu v Žiari len preto, že sa im „zaplatiť nechce“. Hlavnou prekážkou sú **neudržateľné náklady na energiu a emisné povolenky**, ktoré Európska únia nezmiernila dostatočne, aby bola výroba konkurencieschopná.

Ak by Slovensko chcelo pomôcť obnoviť výrobu cez stimuly ako daňové úľavy a kompenzácie, reálne by to mohlo stáť **stovky miliónov eur ročne** – ale nie ako priame dotácie, skôr ako **skrytá podpora cez daňový a energetický systém**.

Takéto riešenie by však muselo byť starostlivo navrhnuté, aby bolo v súlade s EÚ pravidlami a ekonomicky zmysluplné.

Prečo Fico nemôže prikázať Hydro obnoviť výrobu

1️⃣ Hydro je súkromná zahraničná firma
Norsk Hydro je akciová spoločnosť sídlo má v Nórsku podlieha:

nórskemu právu
pravidlám akcionárov
rozhodnutiam predstavenstva

➡️ Slovenský premiér jej nemá čo „prikazovať“
Ani Fico, ani nikto iný.

---

Gravel bicykel Kross Esker 5.0 28" - model 2026