Palestína po roku 70 n. l.: rímska provincia a diaspóra

Po zničení Jeruzalema v roku 70 n. l. Rimania úplne reorganizovali územie bývalého Judského kráľovstva. Izraeliti stratili politickú autonómiu a oblasť sa stala priamou rímskou provinciou.

Provincia Judea

Rimania vytvorili provinciu Judea (latinsky Iudaea), ktorá zahŕňala historické územie Judska. Hlavným mestom sa stala Cesarie Maritima pri pobreží, namiesto zničeného Jeruzalema. Provincia bola spravovaná rímskymi guvernérami s vojenskou a civilnou mocou.

Aelia Capitolina

Jeruzalem bol premenovaný na Aelia Capitolina a Rimania zakázali Židom vstup do mesta, okrem niekoľkých sviatkov. Do mesta osadili rímskych veteránov. Tento krok mal symbolický význam – potlačiť židovskú národnú identitu a predísť budúcim povstaniam.

Rozšírenie provincie a administratívne zmeny

Okrem Judei Rimania rozdelili okolité oblasti na menšie administratívne jednotky, napríklad:

Samaria – historická oblasť severne od Judei
Idumea – oblasť historických Edomitov

Týmto spôsobom Rimania lepšie kontrolovali región a zabraňovali vzburám.

Bar Kochbova vzbura a premena provincie

V rokoch 132–135 n. l. vypuklo v Palestíne židovské povstanie pod vedením Šimona Bar Kochbu. Po krvavom potlačení vzbury Rimania premenovali provinciu na Sýria Palestina (*Syria Palaestina*), aby potlačili židovskú identitu a rozptýlili preživších Izraelitov.

Židovská diaspóra po roku 70 n. l.

Po zničení Jeruzalema a po Bar Kochbovej vzbure sa Izraeliti rozptýlili po celom Stredomorí, do Ríma, Egypta, Sýrie, Babylónie a neskôr aj do Európy a Severnej Afriky. Komunity si udržiavali náboženskú a kultúrnu identitu prostredníctvom synagóg, štúdia Tóry a zachovávania tradícií. Politická kontrola nad územím už bola výlučne v rukách Rimanov.

Politický a kultúrny stav

Židovské kráľovstvo zaniklo, existovala len rímska správa provincie.
Jeruzalem bol zničený, mesto premenované na Aelia Capitolina.
Izraeliti prežívali v diaspóre, zachovávali náboženstvo a kultúru.
Rímska nadvláda a administratívne rozdelenie zabezpečili stabilitu a potlačili vzbury.

Po roku 70 n. l. sa Palestína stala rímskou provinciou s centrom mimo Jeruzalema a Izraeliti prežili ako rozptýlená komunita. Politická autonómia bola stratená, ale náboženská a kultúrna kontinuita umožnila prežiť židovskú identitu počas nasledujúcich storočí, až po vznik moderného štátu Izrael v 20. storočí.