Solidárny príspevok z rafinérií na Slovensku: Kto ho zaviedol
kto ho zmiernil a prečo Slovnaft platil minimum

Aktuálny stav k marcu 2026: Jedna z najdiskutovanejších daní posledných rokov – solidárny príspevok z činností v ropnom, plynárenskom a rafinérskom sektore – vznikla ako reakcia na vojnu na Ukrajine a explóziu cien energií. Na Slovensku ju zaviedla vláda Eduarda Hegera koncom roku 2022, neskôr ju novelizovali a v praxi pod vládou Roberta Fica sa stala skôr symbolom ako reálnym zdrojom peňazí do štátneho rozpočtu.

Slovnaft za rok 2022 odviedol stovky miliónov eur, ale v nasledujúcich rokoch platil len zlomky – alebo takmer nič. Prečo? A kto za to môže?

Európsky základ: Nariadenie Rady EÚ 2022/1854

Všetko začalo v Bruseli. V októbri 2022 prijala Rada Európskej únie nariadenie č. 2022/1854 o núdzovom zásahu na riešenie vysokých cien energií. Cieľom bolo zdaniť „nadmerné zisky“ firiem v sektore fosílnych palív, ktoré vznikli vďaka vojne a nie vďaka ich vlastnej práci. Každý členský štát mal povinnosť zaviesť dočasný solidárny príspevok (windfall tax) za roky 2022 a 2023. Sadzba mala byť minimálne 33 % z nadmerných ziskov (zisk nad 20 % priemeru rokov 2018–2021).

Slovensko išlo ďalej. Namiesto minimálnej sadzby zaviedlo 55 % (neskôr sa hovorilo aj o 70 %). Podmienka: firma musela mať aspoň 75 % obratu z ropy, plynu, uhlia alebo rafinácie a zároveň nadmerný zisk. Presne tento mechanizmus sa stal kľúčom, prečo sa Slovnaft v neskorších rokoch „legálne“ vyhol platbe.

Zavedenie na Slovensku: Vláda Eduarda Hegera (december 2022)

Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií schválil parlament 22. decembra 2022. Bola to ešte vláda Eduarda Hegera (OĽaNO, SaS, Za ľudí, Sme rodina), v ktorej bol ministrom financií Igor Matovič. Zákon bol prijatý rýchlo, ako súčasť balíka opatrení proti energetickej kríze.

Účinnosť od 1. januára 2023 spätne za rok 2022. Sadzba 55 % z nadmerného zisku. Očakávalo sa, že najväčším platcom bude práve Slovnaft – jediná rafinéria na Slovensku. Štát plánoval získať stovky miliónov eur na kompenzácie pre domácnosti a firmy. V decembri 2022 poslanci ešte novelizovali zákon (zákon č. 124/2023 Z. z. z mája 2023), aby upresnili výpočet a predĺžili pôsobnosť aj na rok 2023.

Rok 2022: Rekordná platba Slovnaftu – 516 až 520 miliónov eur

Za rok 2022 Slovnaft odviedol podľa vlastnej výročnej správy takmer 520 miliónov eur (presne 519,769 mil. € podľa IFRS). Bola to najväčšia jednorazová daňová platba v histórii slovenských firiem. Štátny rozpočet na tom zarobil výrazne – v súhrnnej výročnej správe MF SR za rok 2023 sa uvádza príspevok 416 mil. € (zostatok po úpravách).

Prečo tak vysoká suma? Lacná ruská ropa cez Družbu + vysoké ceny palív na pumpách = obrovské marže. Slovnaft sám priznal, že „väčšinu ziskov z roku 2022 odviedol štátu ako solidárny príspevok“.

Rok 2023: Prvá veľká zmena pod vládou Roberta Fica – Slovnaft platí minimum

V októbri 2023 nastúpila vláda Roberta Fica (SMER-SD, Hlas, SNS). Novely zákona z roku 2023 (zákon 530/2023 Z. z.) ešte platili, ale Slovnaft začal argumentovať, že nespĺňa podmienku EÚ – 75 % obratu z ruskej ropy alebo nadmerných ziskov z nej. V júli 2024 firma oficiálne oznámila: za rok 2023 solidárny príspevok nezaplatí (resp. len 1,9 mil. € ako doplatok za 2022).

Štát počítal s 354 miliónmi eur (neskôr sa hovorilo o 472 miliónoch). Nedostal takmer nič. Ministerstvo financií to akceptovalo – žiadne súdne spory, žiadne nútenie. Fico vláda namiesto tvrdého vymáhania radšej rokovala so Slovnaftom o iných veciach (pôžičky zo strategických zásob ropy v 2026).

Rok 2024: Platba 55,6 milióna eur – opäť minimum

Podľa výročnej správy Slovnaftu za rok 2024 firma zaplatila solidárny príspevok vo výške 55,672 milióna eur. Ide o výrazný pokles oproti 2022, ale predsa len viac ako v roku 2023. Celkovo na daniach z príjmov (vrátane solidárneho) odviedla firma vyše 140 miliónov eur.

Prečo platil? Pravdepodobne preto, že v roku 2024 už nešlo o čistý „extra zisk z vojny“, ale o bežné hospodárenie. Zároveň prebiehali diskusie o predĺžení dane na rok 2025 – návrh poslancov (dôvodová správa z roku 2024) hovoril o predĺžení, aby sa financovali kompenzácie energetickej krízy. Nakoniec sa však predĺženie neuskutočnilo v plnej miere.

Prečo sa Slovnaft vyhol dani? Legálne diery a politická vôľa

Kľúčová podmienka EÚ: nadmerný zisk musel vzniknúť z činností, kde aspoň 75 % obratu pochádza z ropy/plynu/uhlia. Slovnaft argumentoval, že po roku 2022 už väčšinu ropy nakupoval inak (neruskú cez Adria), marže klesli a podmienka nie je splnená. Ministerstvo financií to akceptovalo bez odporu.

Pod Ficom sa daň stala skôr politickým nástrojom ako reálnym zdrojom. Namiesto vymáhania stoviek miliónov štát radšej požičiaval Slovnaftu strategické zásoby ropy v kríze 2026 – aby rafinéria bežala a ceny palív neleteli ešte vyššie.

Porovnanie s Maďarskom: Tam MOL platil oveľa viac

V Maďarsku zaviedli windfall tax na MOL už v 2022 s sadzbou až 95 % z nadmerných ziskov + dodatočnú daň z tržieb. MOL odviedol miliardy forintov (stovky miliónov eur). Maďarský štát (ktorý má podiel v MOL) tieto peniaze použil na dotácie lacných palív pre domácich.

Na Slovensku sme boli „miernejší“. Heger zaviedol daň, Fico ju nepredĺžil tvrdo. Výsledok: dividendy zisku idú do Budapešti, ale mimoriadna daň ostala minimálna.

Dopad na štátny rozpočet a občanov

V roku 2022 daň pomohla pokryť kompenzácie energií. V nasledujúcich rokoch štát prišiel o stovky miliónov, ktoré sa mali použiť na sociálne dávky, zníženie daní alebo investície. Namiesto toho v roku 2026 štát požičiava svoje ropné rezervy Slovnaftu – paradoxne pomáha tej istej firme, ktorá mimoriadnu daň neplatí.

Občania to cítia na pumpách: vyššie ceny palív + pocit, že „veľké firmy zarábajú, štát nedostáva“. Opozícia (Heger, Matovič) obviňovala Fica z mäkkosti voči MOL-u. Fico naopak tvrdil, že tvrdá daň by ohrozila dodávky palív.

Aktuálny stav v roku 2026: Daň fakticky zrušená

Európske nariadenie 2022/1854 už nevyžaduje predĺženie. Slovensko ho nepredĺžilo. Solidárny príspevok sa už nevzťahuje na nové obdobia. V kríze s Družbou a vysokými cenami ropy (2026) vláda Roberta Fica uprednostnila dohody so Slovnaftom (samoregulácia cien, pôžičky zásob) pred novou mimoriadnou daňou.

Slovnaft v ročnej správe za 2024 otvorene píše: solidárny príspevok je už len minulosťou, ktorá ovplyvnila zisky v minulých rokoch.

Na záver: Klasický slovenský paradox

Solidárny príspevok zaviedla vláda Eduarda Hegera ako „daň pre vojnových ziskuchtivcov“. Pod Robertom Ficom sa stal minimálnou záťažou pre Slovnaft. Firma zaplatila raz obrovskú sumu, potom sa legálne vyhla a dnes štát namiesto vyberania daní požičiava svoje ropné rezervy tej istej rafinérii.

Otázka zostáva: Keď rafinéria patrí maďarskému MOL-u, dividendy idú von a mimoriadna daň sa nevyberá – kto vlastne profituje z „slovenskej“ rafinérie? A prečo štát v núdzi pomáha súkromnej firme svojimi rezervami namiesto toho, aby ju zdanil?

Slovenské paradoxy pokračujú. Solidárny príspevok bol jednou z mála daní, ktorá mala priniesť spravodlivosť. V praxi sa stala symbolom toho, ako veľké firmy dokážu nájsť diery a politici ich nechajú otvorené.

Zdroje: Zákon 519/2022 Z.z., novely 124/2023 a 530/2023 Z.z., výročné správy Slovnaftu za 2023 a 2024, dôvodové správy NR SR, články Denník N, SME, Pravda, Aktuality.sk (2023–2025), súhrnná výročná správa MF SR za rok 2023. Údaje k marcu 2026.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič