USA, Irán a „eschatologická hra“: vízia Jian Xueqina a otázka nového poriadku

Čínsky analytik Jian Xueqin patrí medzi najdiskutovanejších komentátorov súčasnej geopolitiky. Vo svojich textoch a prednáškach tvrdí, že konflikty ako napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom nemožno pochopiť len cez klasickú geopolitiku. Podľa neho ide o oveľa hlbší proces – stret historických vzorcov, strategických záujmov a náboženských predstáv o „konci dejín“.

Konflikt, ktorý nedáva zmysel – pokiaľ nezmeníme optiku

Xueqin argumentuje, že z čisto realistického pohľadu by rozsiahly konflikt medzi USA a Iránom bol pre obe strany extrémne nákladný a riskantný. Irán má geografické, demografické a vojenské predpoklady na dlhodobý odpor, čo by mohlo viesť k vyčerpávajúcej vojne.

Napriek tomu sa konflikt vyvíja smerom k eskalácii. Prečo? Podľa Xueqina preto, že klasická geopolitika nedokáže vysvetliť všetky motivácie aktérov.

Zákon eschatologickej konvergencie

Kľúčovým konceptom jeho analýzy je tzv. „zákon eschatologickej konvergencie“. Ide o myšlienku, že rôzne náboženské tradície – židovské, kresťanské aj islamské – obsahujú predstavy o posledných časoch, ktoré sa v určitých bodoch prekrývajú.

Podľa Xueqina tieto predstavy nie sú len teoretické. Tvrdí, že aktívne ovplyvňujú politické rozhodnutia, najmä na Blízkom východe.

Keď sa tieto „náboženské scenáre“ začnú prekrývať, vzniká tlak na udalosti, ktoré by sa inak javili ako iracionálne.

Vojna ako proces bez návratu

Jedným z jeho hlavných tvrdení je, že vojny – najmä veľké geopolitické konflikty – majú vlastnú dynamiku. Keď sa raz začnú, je extrémne ťažké ich zastaviť bez zásadnej transformácie systému.

V prípade Iránu predpovedá dlhodobý konflikt opotrebovania, v ktorom by sa USA mohli dostať do podobnej situácie ako historické impériá, ktoré podcenili logistiku a odpor miestneho obyvateľstva.

Izrael ako kľúčový aktér

V Xueqinovej analýze zohráva zásadnú úlohu Izrael. Nie len ako regionálny hráč, ale ako centrum strategických a ideologických procesov.

Tvrdí, že izraelská politika je formovaná nielen bezpečnostnými záujmami, ale aj hlbšími historickými a náboženskými naratívmi, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie elít.

V tomto kontexte sa konflikt s Iránom javí ako súčasť širšieho zápasu o regionálnu dominanciu a budúci poriadok Blízkeho východu.

Pax Judaica: nový poriadok alebo interpretačný rámec?

Niektorí komentátori rozširujú túto analýzu o koncept tzv. „Pax Judaica“ – predstavu, že vzniká nový geopolitický poriadok, v ktorom má Izrael a jeho spojenci kľúčové postavenie.

V tomto pohľade by normalizačné dohody medzi Izraelom a arabskými štátmi, oslabenie Iránu a prepojenie technologických a finančných elít vytvárali základ nového systému moci.

Treba však zdôrazniť, že „Pax Judaica“ nie je oficiálny ani akademicky ustálený koncept, ale skôr analytická alebo polemická interpretácia vývoja. Jeho používanie je preto kontroverzné a vyžaduje opatrnosť.

Medzi analýzou a špekuláciou

Xueqinova práca kombinuje historické paralely, teóriu hier a náboženské štúdie. Práve táto kombinácia mu priniesla popularitu, ale aj kritiku.

Niektorí odborníci oceňujú jeho schopnosť prepájať rôzne oblasti. Iní upozorňujú, že jeho závery často prekračujú hranice overiteľných dôkazov a smerujú k špekulatívnym interpretáciám.

Svet na križovatke

Analýza Jian Xueqina ponúka alternatívny pohľad na globálne konflikty – ako na výsledok nielen politických a ekonomických faktorov, ale aj hlboko zakorenených ideí o budúcnosti sveta.

Či už jeho predpovede budú presné alebo nie, poukazujú na dôležitú skutočnosť: moderná geopolitika sa nedá vysvetliť len mapami a armádami. Čoraz viac ju formujú aj ideológie, vízie a predstavy o tom, ako má vyzerať konečný poriadok sveta.