Súmrak demokracie v praxi: Eštok, Szíjjarto, Orbán, Pegasus a ticho spojencov

Keď historička a novinárka Anne Applebaum vydala knihu Súmrak demokracie, mnohí ju čítali ako varovanie. Dnes ju možno čítať ako manuál. Nie preto, že by ho autorka napísala zámerne, ale preto, že realita v krajinách strednej Európy začala jej tézy nepríjemne presne napĺňať.

Ako sa teória Anne Applebaum o úpadku demokracie prelína s realitou sledovania Pegasusom v Maďarsku a reakciami politikov v regióne.

Jedným z hlavných príkladov v knihe je systém, ktorý vybudoval Viktor Orbán. Nie otvorená diktatúra, ale sofistikovaný model moci, ktorý si zachováva demokratické kulisy, no postupne likviduje ich obsah.

Nie tanky, ale dáta

Applebaum upozorňuje, že moderný autoritársky režim nepotrebuje brutálne represie. Stačí kontrola informácií, médií a elít. A práve tu vstupuje do hry nástroj – Pegasus.

Pegasus nie je len technologická hračka. Je to digitálna zbraň, ktorá umožňuje sledovať novinárov, právnikov či opozíciu bez ich vedomia. Telefón sa mení na špióna vo vrecku – číta správy, počúva hovory, sleduje pohyb.

V Maďarsku sa ukázalo, že tento nástroj bol použitý práve proti tým, ktorí mali kontrolovať moc – investigatívnym novinárom a kritikom vlády.

Szíjjártó: obchodník aj tieň

Do obrazu zapadá aj postava Pétera Szijjártóa, ministra zahraničných vecí, ktorý sa stal symbolom pragmatickej – alebo cynickej – politiky Budapešti.

Jeho kontakty s Ruskom, energetické dohody a paralelné politické väzby vyvolávajú otázky, či ide ešte o diplomaciu, alebo už o strategické prepojenie moci a biznisu.

Ticho, ktoré hovorí viac než slová

Keď sa škandál s Pegasusom prevalil, reakcie v regióne boli vlažné. Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok namiesto jasného odsúdenia sledovania novinárov kritizoval samotný únik informácií – konkrétne to, že sa na verejnosť dostal odpočúvaný telefonát Pétera Szijjártóa.

Tento postoj pôsobí ako obrátenie reality: problémom sa nestáva možné zneužitie moci či sledovanie, ale to, že sa o ňom verejnosť dozvedela.

V kontexte silných ekonomických väzieb – napríklad cez spoločnosť MOL – to vyvoláva otázky, či ide ešte o hodnotovú politiku, alebo o ochranu vzťahov a biznisu.

Elity, ktoré sa prispôsobia

Applebaum vo svojej knihe opisuje fenomén „zradných elít“ – ľudí, ktorí namiesto obrany demokratických hodnôt zvolia pohodlie, kariéru alebo prístup k moci.

Nie je to príbeh o jednom politikovi. Je to príbeh o systéme, v ktorom: