Bushova čínska politika a Skull and Bones

V januári 1990 publikoval Joseph Brewda v časopise The New Federalist článok s názvom „Bush’s China Policy: Skull and Bones“, v ktorom predstavil kontroverzný pohľad na americkú zahraničnú politiku voči Číne. Podľa jeho tvrdení zohrával významnú úlohu elitný spolok Skull and Bones, pôsobiaci na Yaleovej univerzite.

Brewda opisuje Skull and Bones ako uzavretú spoločnosť, ktorá každoročne prijíma len malý počet členov a je historicky prepojená s americkými elitami. Tvrdí, že tento spolok bol napojený na vplyvné rodiny v USA, ktoré mali dlhodobý ekonomický aj politický záujem o Čínu.

• George Bush, prvý diplomatický zástupca USA v Čínskej ľudovej republike v roku 1973, bol členom Skull and Bones. Rovnako ako jeho otec, brat, syn, strýko, synovec a niekoľko bratrancov a sesterníc.

• Winston Lord, veľvyslanec Reaganovho Bushovho úradu v Číne, bol členom. Rovnako ako jeho otec a niekoľko ďalších príbuzných.

• James Lilly, súčasný veľvyslanec v Číne, bol členom Skull and Bones, rovnako ako jeho brat.

• Okrem Carterovej administratívy bol každý veľvyslanec USA v Pekingu od Kissingerovej dohody s Mao Ce-tungom členom toho istého malého kultu na Yale.

Historické pozadie a obchodné väzby

Podľa Brewdu siaha pôvod týchto prepojení až do 19. storočia, keď niektoré americké a britské obchodné kruhy participovali na obchode s ópiom v Číne. Tvrdí, že zakladateľ Skull and Bones bol spätý s obchodnými aktivitami v tomto regióne a že tieto väzby pretrvali aj v nasledujúcich generáciách.

Autor zároveň poukazuje na to, že Yaleova univerzita mala historické spojenia s obchodnými záujmami Britského impéria, čo podľa neho vytváralo širší rámec pre pôsobenie amerických elít v Ázii.

Rodina Bushovcov a Čína

Kľúčovou postavou článku je George H. W. Bush, ktorý pôsobil ako americký diplomat v Číne v 70. rokoch. Brewda tvrdí, že Bush aj viacerí jeho príbuzní boli členmi Skull and Bones a že tento fakt mohol ovplyvniť jeho politické rozhodnutia.

Podľa týchto tvrdení nešlo o izolovaný prípad. Brewda uvádza, že viacerí americkí diplomati a ambasádori v Číne mali rovnaké členstvo, čo naznačuje existenciu širšej siete vplyvu.

Elity a zahraničná politika

Článok naznačuje, že americká politika voči Číne nebola formovaná len oficiálnymi štátnymi záujmami, ale aj neformálnymi väzbami medzi elitami. Brewda tvrdí, že tieto siete mohli ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa podpory alebo tolerancie čínskeho režimu.

Tieto tvrdenia však nie sú všeobecne akceptované historikmi a často sa objavujú najmä v alternatívnych alebo kritických publikáciách.

Text Josepha Brewdu predstavuje pohľad, ktorý spája tajné spolky, rodinné väzby a geopolitiku do jedného celku. Aj keď mnohé jeho tvrdenia zostávajú sporné, poukazuje na širšiu otázku – aký vplyv môžu mať neformálne siete elít na oficiálnu zahraničnú politiku štátov.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič