Dunkerský duch a zrod Churchillovej vojny proti nacistickému Nemecku
Po dramatických udalostiach júna 1940, keď nemecké vojská vytlačili britské sily z kontinentálnej Európy, zavládla v Británii hlboká skľúčenosť. Tento stav však netrval dlho. Evakuácia Britského expedičného zboru z Dunkerku síce predstavovala vojenskú porážku, no zároveň sa premenila na symbol prežitia a nádeje.
Viac než 300 000 zachránených vojakov vyvolalo v spoločnosti vlnu úľavy. Spolu s tým prišlo aj tvrdé uvedomenie reality – Británia zostala sama, bez spojencov, odkázaná len na vlastné zdroje, odhodlanie a silu svojho impéria.
Zrod „dunkerckého ducha“
Práve v tomto období sa začal formovať takzvaný dunkercký duch. Nahradil pasivitu a váhavosť predchádzajúcich mesiacov, ktoré boli známe ako „falošná vojna“. Myšlienky na kompromis s agresorom postupne mizli a britská spoločnosť sa zjednotila v odhodlaní pokračovať v boji.
Británia bola rozhodnutá neustúpiť a nepripustiť nemeckú dominanciu nad Európou. Strach sa začal meniť na odhodlanie a obranné postoje postupne ustupovali agresívnejšiemu prístupu.
Churchillova vízia: žiadne kompromisy
Premiér Winston Churchill zosobňoval túto novú náladu. Odmietal akékoľvek ústupky voči režimu Adolfa Hitlera a bol presvedčený, že politika kompromisov z predchádzajúcich rokov len posilnila agresiu nacistického Nemecka.
Podľa Churchilla nemohol existovať skutočný mier, kým nebude národný socializmus úplne porazený. Krátko po Dunkerku zaslal svojim vojenským veliteľom memorandum, v ktorom vyzval na opustenie čisto obranného myslenia. Varoval, že práve takýto prístup viedol k pádu Francúzska.
„Obranný spôsob myslenia, ktorý zničil Francúzov, nesmie zničiť našu iniciatívu.“
Churchill požadoval aktívne operácie proti nemeckým silám a zdôrazňoval potrebu zasahovať nepriateľa aj na okupovaných územiach.
Zrod komandových jednotiek
Kľúčový impulz prišiel od podplukovníka Dudleyho Clarka, ktorý navrhol vytvoriť malé, mobilné jednotky schopné rýchlych a nečakaných útokov. Inšpiroval sa historickými skúsenosťami, najmä búrskou vojnou, kde nepravidelné jednotky dokázali efektívne viazať početne silnejšie armády.
Churchill tento návrh okamžite podporil. Clarke dostal povolenie vytvoriť špeciálne jednotky, ktoré by podnikali prepadové operácie cez Lamanšský prieliv. Základom sa stali tzv. nezávislé roty, zložené z dobrovoľníkov vycvičených na rýchle a flexibilné bojové akcie.
Prvé útoky a ich význam
Už v priebehu niekoľkých týždňov bola zorganizovaná prvá operácia proti nemeckým pozíciám pri francúzskom pobreží neďaleko Boulogne. Samotný útok nepriniesol výrazný vojenský úspech a trpel nedostatkom prípravy aj vybavenia.
Napriek tomu mal obrovský psychologický význam. Ukázal, že Británia sa nevzdáva a je schopná zasiahnuť nepriateľa aj mimo vlastného územia. Morálka obyvateľstva výrazne vzrástla.
Vznik „commandos“
Z týchto skromných začiatkov sa postupne vyvinula koncepcia špeciálnych jednotiek určených na operácie za nepriateľskými líniami. Clarkeho označenie „kommando“ bolo prevzaté a upravené do anglickej podoby „commando“.
Tento pojem sa stal synonymom pre elitné jednotky vykonávajúce odvážne nájazdy, sabotážne operácie a špeciálne misie, ktoré zohrali významnú úlohu v ďalšom priebehu vojny.