Atentát Juraja Cintulu na premiéra Roberta Fica v Handlovej v máji 2024 vyvolal veľkú polemiku nielen politickú, ale aj právnu. Pôvodne bol skutok kvalifikovaný ako **pokus o úkladnú vraždu**, neskôr ho generálny prokurátor Maroš Žilinka prekvalifikoval na **obzvlášť závažný zločin teroristického útoku** (§ 419 Trestného zákona). Špecializovaný trestný súd v októbri 2025 Cintulu uznal vinným z terorizmu a odsúdil ho na 21 rokov väzenia. Mnohí právnici a komentátori túto kvalifikáciu označujú za spornú až účelovú.

Je kvalifikácia atentátu Juraja Cintulu ako teroristický čin správna, alebo ide o právne naťahovanie?

Aktuálne právne znenie – § 419 Trestného zákona

Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v § 419 definuje teroristický útok takto:

„Kto v úmysle vážne zastrašiť obyvateľstvo, vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné, politické, hospodárske alebo spoločenské usporiadanie krajiny (…) alebo donútiť vládu krajiny, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, hrozí spáchaním alebo spácha zločin ohrozujúci život, zdravie ľudí alebo majetok, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“

Kľúčovým prvkom je **špecifický úmysel** (dolus specialis): páchateľ musí konať s cieľom zastrašiť obyvateľstvo, destabilizovať ústavné zriadenie alebo donútiť vládu k určitému konaniu/opomenutiu.

Prípad Cintula – čo sa stalo v praxi

Cintula vystrelil na premiéra Fica päťkrát, štyrikrát ho zasiahol. Súd dospel k záveru, že konal v úmysle „natrvalo znemožniť výkon funkcie predsedu vlády a tým zabrániť vláde v jej riadnom fungovaní“. Tým podľa súdu naplnil znaky teroristického útoku – útok na chránenú osobu (premiéra) s cieľom ovplyvniť výkon štátnej moci.

Obhajoba namietala, že Cintula konal z osobnej nenávisti voči Ficovi a jeho politike, nie s cieľom destabilizovať celý ústavný systém. Tvrdila, že ide o klasický pokus o vraždu verejného činiteľa (§ 144 a § 323 TZ), nie o terorizmus.

Je táto kvalifikácia právne správna?

Tu sa dostávame k jadru problému. Kvalifikácia atentátu ako **terorizmu** je v slovenskom práve veľmi sporná z týchto dôvodov:

• Príliš široký výklad úmyslu – stačí úmysel „donútiť vládu niečo konala/opomenula“? Ak áno, takmer každý atentát na politika by sa dal prekvalifikovať na terorizmus.
• Rozdiel oproti klasickej úkladnej vražde – terorizmus má byť politicky motivovaný čin s cieľom vyvolať široký strach v spoločnosti alebo zmeniť politický systém. Osobná motivácia (aj keď politicky ladená) by mala zostať v kvalifikácii vraždy.
• Účelové zvýšenie trestnej sadzby – pri terorizme hrozí doživotie (s možnosťou mimoriadneho zníženia na 20 rokov). Pri pokuse o úkladnú vraždu verejného činiteľa je sadzba nižšia. Prekvalifikácia tak výrazne sprísnila trestnú sadzbu.

Táto prax pripomína komunistický prístup k trestnému právu – pri závažných útokoch na predstaviteľov moci sa používa čo najťažšia možná kvalifikácia, aby sa vyslal silný odstrašujúci signál.

Zhrnutie – zlá kvalifikácia?

Áno, mnohí právni experti považujú kvalifikáciu atentátu Juraja Cintulu ako **teroristický čin** za právne naťahovanie a nadmerne široký výklad § 419 Trestného zákona. Ide o ďalší príklad rigidity a prísnosti slovenského trestného práva, ktoré má korene v socialistickej ére a dodnes nedokázalo dostatočne odlíšiť politicky motivovanú vraždu od skutočného terorizmu.

Pokiaľ Najvyšší súd potvrdí túto kvalifikáciu, vytvorí sa nebezpečný precedens: takmer každý útok na politika bude možné označiť za terorizmus. To nie je znakom silného právneho štátu, ale skôr znakom štátu, ktorý chce mať v rukách čo najťažšie kladivo.

Slovenské trestné právo by v tomto smere potrebovalo výraznú novelizáciu, aby sa vrátilo k proporcionalite a odlíšilo skutočný terorizmus od individuálnych politicky motivovaných činov.

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič