Jedným z najpálčivejších problémov stredoeurópskeho regiónu je extrémna závislosť Poľska od spaľovania uhlia. Prepojenosť európskeho elektroenergetického systému bola navrhnutá s ušľachtilým cieľom zaistiť stabilitu a vzájomnú výpomoc medzi členskými štátmi. Súčasná realita však ukazuje, že táto integrácia má aj svoju odvrátenú tvár.

Drahé dedičstvo poľského uhlia a jeho deštruktívny vplyv na slovenský trh

Každá jedna megawatthodina elektrickej energie vyrobená z tohto fosílneho paliva so sebou prináša povinnosť nakúpiť ekvivalentné množstvo emisných povoleniek. Obrovský a neustály dopyt poľských energetických gigantov po týchto finančných nástrojoch umelo udržiava ich trhovú cenu na extrémne vysokých úrovniach.

Tento stav priamo poškodzuje susedné krajiny vrátane Slovenska, pretože rovnaké drahé povolenky musia nakupovať aj slovenské či české plynové a uhoľné zdroje, čo následne deformuje celú cenovú štruktúru v regióne.

Mechanizmus, ktorý trestá ekologicky zodpovedné štáty

Slovenská republika investovala miliardy eur do dekarbonizácie svojej energetiky. Vďaka stabilnému mixu založenému predovšetkým na jadrovej a vodnej energii patrí slovenské elektroenergetické portfólio k najčistejším v Európe. Napriek tomu sú slovenské podniky a domácnosti rukojemníkmi poľskej uhoľnej nečinnosti. Keďže cena emisnej povolenky (EUA) priamo vstupuje do kalkulácie variabilných nákladov všetkých fosílnych elektrární v Európskej únii, poľský tlak na trhu s povolenkami zdražuje prevádzku aj slovenských flexibilných zdrojov, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnávanie sústavy.

Výsledkom je absurdná situácia, kedy slovenský spotrebiteľ dopláca na to, že susedný štát nedokázal dostatočne rýchlo transformovať svoj energetický sektor a prejsť na nízkoemisné alternatívy.

Tento prenos nákladov funguje cez sofistikovaný trhový mechanizmus. Keď poľské elektrárne masívne nakupujú povolenky, ich cena na burze neklesá ani v obdobiach, kedy by za normálnych okolností mal nastať útlm. Pre slovenských priemyselných výrobcov to znamená permanentný tlak na marže, keďže cena silovej elektriny na pražskej burze PXE, od ktorej sa odvíjajú slovenské tarify, kopíruje tento negatívny trend.

Prepojenosť prenosových sústav ako kanál pre import drahých cien

Geografická a technologická prepojenosť poľskej prenosovej sústavy so Slovenskom, Českou republikou, Nemeckom a Švédskom vytvára fyzický most, cez ktorý sa vysoké ceny šíria bleskovou rýchlosťou. V obdobiach, kedy je stredná Európa zasiahnutá nepriaznivým počasím – predovšetkým počas takzvaného meteorologického javu Dunkelflaute, kedy v regióne nefúka vietor a slnečné žiarenie je minimálne – dochádza k prudkému poklesu produkcie z obnoviteľných zdrojov v Nemecku aj v ostatných krajinách. V týchto momentoch nastáva kritický deficit na strane ponuky.

Na rad vtedy prichádzajú stabilné uhoľné kapacity z Poľska. Táto elektrina, zaťažená extrémnymi nákladmi na nákup emisných povoleniek, sa začne cez prepojené cezhraničné profily exportovať do susedných štátov. Podľa pravidiel jednotného európskeho trhu s elektrinou sa výsledná marginálna cena pre celú obchodnú zónu určuje podľa posledného, najdrahšieho zdroja, ktorý bol potrebný na uspokojenie dopytu.

Týmto záverným zdrojom sa v kritických chvíľach stáva práve poľské uhlie. Slovensko a Česko tak okamžite importujú nielen fyzickú elektrinu, ale najmä jej vysokú cenu, čo spätne likviduje akékoľvek výhody našej vlastnej lacnejšej produkcie.

Kritické dôsledky pre konkurencieschopnosť slovenského priemyslu

Pre krajinu, akou je Slovensko, ktorej hospodárstvo je výrazne orientované na energeticky náročný priemysel, je tento stav dlhodobo neudržateľný. Odvetvia ako metalurgia, chemický priemysel či výroba stavebných materiálov spotrebúvajú enormné množstvá elektrickej energie a ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu priamo závisí od stability a predvídateľnosti cien energií. Medzi hlavné negatívne dopady patria:

• Strata globálnej konkurencieschopnosti: Slovenské podniky musia súťažiť s výrobcami z Ázie či Severnej Ameriky, kde neexistujú žiadne schémy podobné európskym emisným povolenkám a kde sú ceny elektriny zlomkom tých európskych.
• Riziko investičného deficitu: Nadnárodné koncerny, ktoré vlastnia výrobné závody na Slovensku, prehodnocujú svoje investičné plány a presúvajú plánovanú expanziu do regiónov s lacnejšou energiou.
• Zvyšovanie inflačných tlakov: Vyššie náklady na elektrinu sa okamžite premietajú do cien finálnych tovarov a služieb, čo priamo zaťažuje rozpočty slovenských domácností.

Príkladom tohto negatívneho vývoja je postupné utlmovanie alebo úplné zatváranie kľúčových priemyselných prevádzok na našom území. Pokiaľ bude slovenský trh neustále vystavený cenovým šokom prichádzajúcim z poľskej uhoľnej sústavy, deindustrializácia Slovenska sa stane reálnou hrozbou a nie iba teoretickým varovaním ekonómov.

GMKtec NucBox Mini PC