Aké bude druhé funkčné obdobie Donalda Trumpa. Keď sa blíži inaugurácia, pomohol zabezpečiť prímerie a dohodu o rukojemníkoch v Gaze. Porušil tabu a požiadal o kontrolu nad Grónskom s jeho nerastmi a strategickou pozíciou v Arktíde. Druhé funkčné obdobie Trumpa bude nielen rušivejšie ako jeho prvé; nahradí tiež víziu zahraničnej politiky, ktorá dominuje Amerike od druhej svetovej vojny.
Druhé funkčné obdobie Trumpa
Trump sa vzdá hodnôt a zameria sa na zhromažďovanie a využívanie moci. Jeho prístup bude testovaný a definovaný v troch konfliktoch: Blízky východ, Ukrajina a studená vojna Ameriky s Čínou. Každá z nich ukazuje, ako je pán Trump nútený rozísť sa s nedávnymi desaťročiami: vo svojich neortodoxných metódach, hromadení a oportunistickom využívaní vplyvu a viere, že samotná moc vytvára mier. Blízky východ ilustruje jeho talent na nepredvídateľnosť.
Izraelčania a Palestínčania nakoniec súhlasili s dohodou o Gaze, pretože vytvoril konečný termín hrozbou, že ak zlyhajú, „rozpúta sa celé peklo“. Ak má dohoda postúpiť do neskorších fáz, bude ich musieť naďalej tlačiť. Na rozdiel od väčšiny mierotvorcov sa Trump bezstarostne nezaujíma o mučenú históriu Blízkeho východu. Abrahámove dohody, podpísané v jeho prvom volebnom období, naznačujú, že prepustenie rukojemníkov využije na podporu dohody medzi Izraelom a Saudskou Arábiou, ktorú považuje za cestu k prosperite a Nobelovu cenu za mier.
Iránski spojenci boli rozdrvení v Gaze, Libanone a Sýrii. Môže byť tiež pripravený riešiť. Izraelská pravica chce anektovať palestínsku pôdu. Irán balansuje medzi stykom s Amerikou a honbou za jadrovou bombou. Čo ak sa zolóti a mullahovia postavia do cesty pánovi Trumpovi?
Jeho odpoveďou bude zvýšiť tlak sankciami alebo hrozbou sily, prípadne odísť. To je tiež voľba, pred ktorou stojí na Ukrajine, kde sa zaviazal zastaviť boje. Pretože má väčší vplyv na amerických spojencov ako KGBák Putin, jednoduchšou cestou je odísť tým, že ukončíte podporu a vynútite tak ústupky vláde v Kyjeve – najmä ak, ako sa jeho kritici obávajú, je polichotený, keď s ním Putin jedná ako jedného alfa samca druhému.
To by však podkopalo jeho ďalšie ciele. Opustenie by vyvolalo prirovnanie k pánovi Bidenovi a jeho nešťastnému odchodu z Afganistanu. Vzhľadom na porovnanie s Taiwanom môže Čína dospieť k záveru, že ide o ťahúň. Ešte sa môže rozhodnúť že to, že bude vnímaný ako pripravený podporiť Ukrajinu, posilní jeho ruku proti Putinovi.
Trump bude naďalej vyzývať členov NATO, aby viac míňali na obranu proti Rusku, čo je dobré. Má to však aj náklady. NATO pravdepodobne prežije Trumpove hrozby, že odíde, bude sa hádať o obchod, podporovať povstalecké národné konzervatívne strany a šikanovať Dánsko kvôli suverenite Grónska. Aliancie však prosperujú na dôvere.
Národní konzervatívci sympatizujúci s Putinom budú pôsobiť ako jed. Vzhľadom na svoju veľkosť stratilo Dánsko v Afganistane toľko vojakov ako Amerika. Pretláčanie rúk nad Grónskom je druh zaobchádzania, ktorý z Ameriky robí hrozbu, nie ochrancu.
Despoti budú mať útechu z ústupu od univerzálnych hodnôt. Ak pán Trump presadzuje sféru amerického vplyvu, ktorá zahŕňa Kanadu, Grónsko a Panamu, budú to tvrdiť ako potvrdenie svojej vlastnej zásady, že medzinárodné vzťahy boli v skutočnosti vždy skúškou sily – užitočné, keď Rusko túži po Gruzínsku alebo Čína Juhočínske more.
Ak Trump pohŕda inštitúciami ako OSN, ktoré stelesňujú univerzálne hodnoty, Čína a Rusko ich budú namiesto toho ovládať a využívať ich ako kanály pre svoje vlastné záujmy.
Bohužiaľ, pokiaľ ide o Taiwan, je tu rozpor. Ak je zdrojom sily Ameriky byť nemilosrdne pragmatický, pokiaľ ide o hodnoty, tvrdý voči spojencom a otvorený obchodom s protivníkmi, potom sú to presne podmienky na to, aby Trump vymenil Taiwan za Čínu. Hoci mnohí čínski jastrabi v jeho administratíve by proti tomu bojovali, samotná možnosť poukazuje na slabosť v srdci Trumpovho prístupu.
Trump nie je vhodný na to, aby oddelil svoje vlastné záujmy od záujmov svojej krajiny, najmä ak sú v stávke peniaze jeho a jeho spolupracovníkov, ako je to v prípade Elona Muska v Číne. Odvrátením sa od hodnôt, ktoré tvorili povojnovú Ameriku, sa Trump vzdá jedinej najväčšej sily, ktorú jeho despotickí oponenti nemajú.
Ak sa potvrdí, že na čele Pentagonu a spravodajských služieb budú ultralojálni, nehĺbaví potenciálni disruptori ako Pete Hegseth a Tulsi Gabbard, chaos sa rozšíri aj zvnútra.
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
