Ekologické znečistenie v Arktíde Ruskom firmou Nornickel. Ako sa Nornickel stal najväčším znečisťovateľom severu. Jedna ruská spoločnosť uvoľňuje do ovzdušia viac oxidu siričitého ako celé USA. Ekológovia často vtipkujú, že Európa vďačí za svoju čistú oblohu špinavému nebu Norilsk a v tomto tvrdení je viac ako kúsok pravdy. Ťažobná a hutnícka spoločnosť Nornickel dodáva kovy do 37 krajín, kde sa používajú pri výrobe elektromobilov, elektrických staníc a solárnych panelov.

Ale v procese ťažby všetkých týchto environmentálne cenných kovov Nornickel systémovo znečisťuje okolitú prírodu oxidom siričitým (SO2). Tento plyn je vo vysokých dávkach toxický a spôsobuje dusenie, kašeľ, pľúcne opuchy a (podľa WHO) zvyšuje frekvenciu ochorení dýchacích ciest. Oxid siričitý tvorí 98% všetkých emisií spoločnosti (podľa údajov od samotného Nornickelu). Vzniká pri spracovaní sulfidových rúd, v ktorých sa kovy kombinujú so sírou. Podľa Igora Shkradyuka, koordinátora programu environmentálneho priemyslu v Centre pre ochranu divokej prírody, je zo správ ťažobnej spoločnosti ťažké pochopiť, aký presný podiel sa v súčasnosti získava, ale viac ako 80% oxidu siričitého definitívne uniká do atmosféry.

Znečistenie Arktídy Ruskom, Nornickel

Otázočka na začiatok článku pre rusofilov. Prečo nezarábajú zamestnanci ruských oligarchov rovnako, ako zamestnanci odporných západných teroristických oligarchov?? Napríklad v Nemecku, ktoré Rusko vo vojne porazilo a prešlo už odvtedy 75 rokov 🙂

A… hrdý sovietský človek sa nedožije ani toho dôchodku, ktorý by mohol mať 2000 EU!

Emisie dosahujú zhruba 2 milióny ton ročne – teda viac ako polovicu všetkých emisií oxidu siričitého v Rusku (3,6 milióna ton v roku 2018, podľa štátnej správy ministerstva prírodných zdrojov), čo je dvojnásobok celkového množstva emisií zo Spojených štátov (podľa údajov organizácie Greenpeace z roku 2018). Továrne v Norilsku sú podľa údajov organizácie Greenpeace najväčším stacionárnym zdrojom umelého oxidu siričitého na svete.

Nornickel, Arktída, viac oxidu siričitého ako celé USA

Predstavujú iba systemické znečistenie, o ktorom vieme, ale existujú aj nehody a porušenia, ktoré sa v štatistikách neodrážajú.

Dobrým príkladom toho je neplánovaná kontrola, ktorú vykoná ruský strážny pes životného prostredia Rosprirodnadzor po úniku 21 000 ton motorovej nafty z nádrže vlastnenej spoločnosťou Norilsk-Taimyr Energy Company (NTEK) v máji 2020, ktorá bola najväčšou katastrofa v Arktíde.

O tejto katastrofe sa súdruh KGBák Putin dozvedel až zo sociálnych médii. Sám to uviedol. Ruský oligarcha má na háku KGBáka! A aby sa to nabudúce nedozvedel, tak FSB zablokuje všetky sociálne siete v Rusku, už na tom tuho pracujú 🙂

Počítajte s Muskom

Podľa predpovedí spoločnosti McKinsey & Co. rastie dopyt po vysoko kvalitnom nikle triedy 1 presne takom, aký vyrába Nornickel. Do roku 2030 stúpne zo súčasných 2,2 milióna ton na 3,5–4 milióny ton, najmä v dôsledku rastu výroby elektromobilov. Otázkou je, aké budú náklady na tento rast pre životné prostredie.

Domorodé obyvateľstvo severného Ruska požiadalo Teslu a zakladateľa spoločnosti SpaceX Elona Muska, aby nekupovali výrobky Nornickel, kým nezávislí odborníci nebudú schopní odhadnúť celkové škody spôsobené činnosťou spoločnosti na polostrove Taimyr a Murmanská oblasť, ale samotná spoločnosť to neurobí. vyplatiť kompenzáciu týmto pôvodným obyvateľom a nebude financovať sanáciu.

Samotný Musk však sľúbil „gigantický dlhodobý kontrakt“ každému, kto dokáže ťažiť nikel bez vážneho poškodenia životného prostredia. Ochrancovia životného prostredia vyjadrili pochybnosti o voľbe technológie spoločnosti Nornickel na znižovanie emisií oxidu siričitého: Spoločnosť sa rozhodla pre lacnejšie riešenie, ktoré si vyžaduje hromadné skladovanie produktov pochádzajúcich z procesu ťažby na mieste.

Prezident spoločnosti Nornickel Vladimir Potanin už skôr spochybňoval spoľahlivosť pokročilejších technológií a poukázal na geografickú polohu a neprístupnosť Norilsku v tom zmysle, že niektoré ďalšie možnosti – napríklad použitie emisií na výrobu kyseliny sírovej, ktorú je možné následne preda, sú nerealizovateľné.

Neverte im, keď sa vás snažia presvedčiť, že je technologicky nemožné zabezpečiť čistotu emisií z výroby niklu”

povedal pred niekoľkými rokmi ruským novinárom fínsky diplomat. Tento diplomat pochádzal pôvodne z mesta Harjavalta, kde sa tiež nachádzala továreň na nikel. Pod tlakom miestnych obyvateľov a úradov uviedla firma v polovici 90. rokov nový emisný systém, ktorý zachytáva 99% všetkých emisií síry zo zariadenia. Ako vysvetľuje Shkradyuk, v tom čase to bola tiež prevádzka s úplným cyklom, podobne ako v Norilsku.

V roku 2007 Nornickel kúpil časť tohto závodu. Dnes tam podľa zástupcu spoločnosti teraz prebieha iba konečná fáza procesu zušľachťovanie kovov, takže negatívny vplyv na životné prostredie je zanedbateľný. Stavba čistej továrne nie je lacná záležitosť: polovica nákladov na výstavbu ide na systémy na čistenie vody a vzduchu, tvrdí Shkradyuk. Ak neexistujú žiadne prísne pravidlá, ktoré by podnikom ukladali povinnosť minúť dvakrát toľko peňazí na stavbu závodu, jednoducho to neurobí.

Nornickel je mimoriadne výnosná spoločnosť a ročne investuje do ochrany životného prostredia desiatky miliárd rubľov – 39,5 miliárd rubľov (500 miliónov dolárov) v roku 2019. Táto suma by mohla byť ešte vyššia, nebyť nezhody medzi akcionármi. „Vždy som podporoval myšlienku, že časť ziskov by sa nemala prideľovať na dividendy, ale na investičný program Norilsk Nickel. O to viac, že ​​máme povinnosť vykonávať mnoho environmentálnych aktivít, “vysvetlil Potanin (jeho spoločnosť Interros Holding Company, ktorá vlastní 34,6% podiel) v aprílovom rozhovore pre bulvárny denník Komsomolskaja pravda. Potanin tiež navrhol odložiť výplatu dividend v roku 2020, aby nehneval ľudí v kríze a nevytvoril rezervný fond.

Návrh však nenašiel podporu druhého najväčšieho akcionára, UC Rusal (27,8%), ktorý predtým kontroloval priemyselník Oleg Deripaska. Spoločnosť potrebuje dividendy z Nornickelu, aby mohla splácať svoj vlastný dlh.

Takto nastúpili v Rusku Rothshildovci a pomohli Deripaškovi splácať dlh. Áno prepytujem, práve “vraj” nenávidení Rothshildovci pomáhajú Rusku. Má s tým nejakí rusofil na Slovensku problém? Nemá, “Lebo Putin”! Slovensko ruská spoločnosť víta záchranu ruského oligarchu Rothshildovcami! Na Pláž!

Bol to práve Navalnyj, ktorý odhalil Deripašku, ako najväčší ruský oligarcha využíva všetky svoje sily a zdroje na lov šlapky. Nasťa Rybka a debil vicepremiér Sergej Prichodko!!
Nasťa Rybka, Deripaška
A to nie je koniec príbehu! Audio pásky súkromných telefónnych hovorov Olega Deripasku boli nedávno zverejnené verejnosti. Podľa nich Deripaška využíva všetku svoju moc a autoritu proti Nasťa Rybka a plánuje svoju pomstu. Pásky nie sú falošné z toho jednoduchého dôvodu, že súd vyniesol verdikt, ktorý ich zablokoval na sociálnych sieťach ale hádajte, kto bol navrhovateľom tohto prípadu? Ako hovorí oficiálna ruská webová stránka, bol to sám Deripaška. Nasťa Rybka bola okamžite strčená do basy, keď sa vrátila do Putinovho Bieloruska 🙂

Rosprirodnadzor odhadol celkové škody spôsobené nedávnou katastrofou na 148 miliárd rubľov (1,9 miliardy dolárov) a podal žalobu. Nornickel označil tento krok za predčasný, ale vyčlenil 2,1 miliardy dolárov na vyčistenie a náhradu škody. Rýchlo prijaté novely daňového zákona znamenajú, že kompenzácia pôjde do federálneho rozpočtu.

Ako poznamenala ekonómka Natalya Zubarevičová počas diskusie organizovanej WWF, ide o mimoriadne cynický krok, pretože čistenie ešte nebolo dokončené, peniaze však skončili na úplne inom mieste.

Zároveň sa v prvom polroku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka znížil hlavný zdroj príjmov do rozpočtu Krasnojarského územia – daň z príjmu právnických osôb o 22%.

Hlavný viceprezident Nornickel pre ekológiu Andrej Bugrov pre VTimes uviedol, že už dvakrát letel do Norilsku a spolupracuje s odborníkmi, úradníkmi, priemyslom a verejnými organizáciami. Jedno vymenovanie ale problém nevyrieši, uviedol Bugrov. Celkovo 10 miliárd rubľov (130 miliónov dolárov) už bolo použitých na upratovanie po katastrofe, ďalších 13 miliárd má byť pridelených v roku 2021, tvrdí Bugrov. Obnova zostávajúcich znečisťujúcich látok bude pokračovať počas rokov 2021 a 2022, ako to objasňuje návrh plánu likvidácie. Plán sa týka iba otázok monitorovania a nápravy ropných škvŕn, odborníci Greenpeace však tvrdia, že je to nedostatočné.

V Arktíde je spätné získavanie vyliatého paliva obzvlášť náročné, hovorí Georgy Safonov, riaditeľ Centra environmentálnej ekonomiky a prírodných zdrojov na Moskovskej vysokej škole ekonomickej.

Negatívny vplyv uhľovodíkov na krehký ekosystém Arktídy je mimoriadne nebezpečný a bude sa prejavovať veľmi dlho.

Zatiaľ čo v Mexickom zálive sa dajú použiť baktérie absorbujúce uhľovodíky, v chladnom arktickom podnebí tieto jednoducho neexistujú, vysvetľuje.

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™