Ako sa Rusko vyhýba sankciám no jednoducho, stali sa pašerákmi. Sankcie majú vážny vplyv na dlhodobú životaschopnosť ruskej ekonomiky. Nikdy by sme však nemali podceňovať schopnosť Rusov nájsť hrubé a pripravené riešenia. V sovietskych časoch som bol vychvaľovaný príbehmi o autách Lada, ktoré boli fixované lepiacou páskou a vyzliekaným pančuchovým tovarom.

Ako sa Rusko vyhýba sankciám, jednoducho stali sa pašerákmi

Podobne by si ľudia našli spôsob, ako obísť náročnú byrokraciu a ľahostajné úradníctvo, či už by sa obrátili na čierny trh alebo kradli od štátu (ako jeden povedal, „len blázon si kúpi žiarovku, ak pracuje v kancelárii a môže ju ukradnúť“). Odvtedy sa život stal zložitejším a s ním aj opravy. Účinky sankcií viedli aj tie najväčšie beštie ruského štátneho a korporátneho sveta k tomu, aby sa postavili tejto výzve. Odmietnutý prístup k Apple Pay a podobným mobilným platobným systémom, napríklad veľké finančné inštitúcie ako Alfa-Bank a zvyčajne ťažkopádna Sberbank teraz zákazníkom poskytujú nálepky RFID, ktoré si nalepia na zadnú stranu svojich telefónov, aby umožnili bezkontaktné platby.

Alternatívne teraz platobné terminály obchodov generujú QR kódy, ktoré si zákazníci môžu naskenovať pomocou svojich telefónov, aby umožnili priamy prevod zo svojich bankových účtov. Nemali by sme byť prekvapení: Rusko v posledných rokoch urobilo pokroky v elektronickom obchode aj v elektronickej verejnej správe.

Samozrejme, Rusko je tiež domovom prekvitajúcej nadnárodnej zločineckej scény.

Aj oni sa zapájajú do akcie a prinášajú zdravý zisk. Zdá sa, že v susednom Bielorusku sa zrazu vyvinula vášeň pre luxusné potraviny. V praxi sa to však potom prebalí a prinesie do Ruska na predaj bohatým spotrebiteľom, ktorí nechápu, prečo by vojna mala obmedziť ich kulinárske návyky. Vskutku, najbezpečnejšou a najlukratívnejšou pašeráckou raketou v pomere rubľov k váhe je zrejme pašovanie talianskych kabeliek a podobne do krajiny. Priateľky oligarchov a kleptokratov zrejme stále potrebujú svoj malý luxus.

V Rusku však existuje aj intímny vzťah medzi štátom a podsvetím. Kremeľ už dlho vyzýval alebo nabádal gangstrov do služby ako príležitostných pomocníkov, či už na návrat hľadaných agentov do vlasti alebo zastrelenie čečenských radikálov v Istanbule a Berlíne. Nečudo, že aj oni sú mobilizovaní do KGBákovej vojny so Západom.

Moderné chladničky a iná biela technika sa pašujú cez Strednú Áziu nie na ozdobu ruských kuchýň, ale preto, že ich komponenty možno údajne kanibalizovať na vojenské účely. Rovnako tak existujú príbehy o starších herných konzolách, ktoré sa kúpili na eBay alebo v charitatívnych obchodoch a priniesli do krajiny cez Bielorusko na podobné účely (hovorí sa, že novšie je ťažké prerobiť rovnakým spôsobom).

Účty o tom, že švédske rýchlostné radary boli prepadnuté kvôli optickým komponentom, ktoré končia v ruských dronoch, švédske úrady to odvtedy popreli, ale iné správy z Balkánu hovoria o množstve krádeží špičkového počítačového vybavenia takého druhu, ktorý je teraz legálne zakázaný na export.

Samozrejme, obranný priemysel nemôže byť bez pašovaných chladničiek a PlayStation. Pravdepodobne ešte závažnejšími ruskými riešeniami sú inštitucionalizované operácie prania špinavých peňazí a pašovania vykonávané so súhlasom alebo aspoň úmyselnou slepotou iných štátov. Čínske banky dramaticky obmedzili svoje operácie v Rusku, aby sa vyhli sankciám, ale oligarchovia a štátne podniky v skutočnosti naďalej perú svoje peniaze prostredníctvom dcérskych spoločností a sprostredkovateľov v krajine.

Lode ukradnutého ukrajinského obilia boli prepašované do severnej Afriky a na Blízky východ. Zločinecké komodity od afganského heroínu až po falšované cigarety sa predávajú v celej Európe, aby sa získali desiatky miliónov eur v neobchodných príjmoch. Zlato z Ruska a ruských baní v Afrike sa nelegálne predáva v SAE cez sprostredkovateľov.

Často však tieto riešenia nemusia byť trestné. Zľavnená ruská ropa prúdi napríklad do sveta, aby sa ďalej predávala ako domáca produkcia. Turecko dováža ruskú ropu, ktorá sa potom rafinuje na naftu a predáva do EÚ. Malajzia, ktorá už bola obvinená z prania venezuelskej ropy, ťaží asi 400 000 barelov ropy denne, no prekvapivo sa jej darí vyvážať 1,5 milióna barelov denne do Číny.

Žiadna z týchto činností samostatne nerobí viac než len zmierňuje niektoré z najzávažnejších dopadov sankcií. Spoločne však demonštrujú, že Moskva, podobne ako predtým Irán a Severná Kórea, spoznala hodnotu vynaliezavosti a kriminality pri hľadaní spôsobov, ako prekonať aj tie najprísnejšie sankčné režimy.

Západ musí akceptovať, že jeho ekonomická vojna s Ruskom bude dlhá. Nielen to, ale musí sa neustále pozerať na spôsoby akými Rusi nachádzajú medzery a riešenia a musia byť proaktívni pri reagovaní na ne.

Dnes trochu zomrieme. Emil Zátopek: Vzostup a pád legendy