Z Morals and Dogma, kapitola III. – Majster (The Master). Albert Pike vo svojej knihe Morals and Dogma (1871) ponúka hlbokú filozofickú reflexiu o spravodlivosti. V kapitole venovanej stupňu Majstra (3. stupeň) kritizuje ľudskú pýchu, s ktorou si nárokujeme definovať, čo je spravodlivé, a vnucovať to aj Bohu.

Albert Pike – Ľudská predstava spravodlivosti vs. Boží zákon

„Problém je v tom, že svoje predstavy o tom, čo je správne a spravodlivé, vždy povyšujeme na zákon spravodlivosti a trváme na tom, aby ho Boh prijal ako svoj zákon; namiesto toho, aby sme sa snažili pozorovaním a reflexiou zistiť, aký je Jeho zákon, a potom verili, že tento zákon je v súlade s Jeho nekonečnou spravodlivosťou, či už zodpovedá našej obmedzenej predstave o spravodlivosti, alebo nie.“

Originál (anglicky): „We are too apt to erect our own little and narrow notions of what is right and just into the law of justice, and to insist that God shall adopt that as His law; to measure off something with our own little tape-line, and call it God’s love of justice. Continually we seek to ennoble our own ignoble love of revenge and retaliation, by misnaming it justice.“

Širší kontext v kapitole

Pike pokračuje:

„Spravodlivosť v žiadnom prípade nespočíva v odmeriavaní druhému presnej miery odmeny alebo trestu, ktorú podľa nášho názoru zasluhuje jeho zásluha alebo to, čo nazývame jeho zločinom – čo je častejšie iba jeho omyl. Spravodlivosť otca nie je nezlučiteľná s odpustením chýb a previnení jeho dieťaťa. Nekonečná spravodlivosť Boha nespočíva v odmeriavaní presných dávok trestu za ľudské slabosti a hriechy.“

Ďalej Pike zdôrazňuje, že:

ľudská „spravodlivosť“ bez súcitu sa stáva sebeckou ľahostajnosťou;
prísne dodržiavanie literálneho práva by viedlo k svetu bez nádeje (odkaz na Danteho Peklo);
pravá spravodlivosť musí byť spojená so súcitom, sympatiou a pochopením ľudského spojenia;
nespravodlivosť na úrovni národov vedie nevyhnutne k ich pádu – je to večný zákon Boha.

Ako to súvisí s rytierstvom sv. Ondreja (29. stupeň)

Táto myšlienka z 3. stupňa rezonuje aj v 29. stupni (Grand Scottish Knight of St. Andrew), kde Pike hovorí o cnostiach rytiera: pokore, trpezlivosti, sebazaprení, charite a milosrdenstve. Rytier sv. Ondreja má brániť slabých (siroty, vdovy, dievčatá), ale nielen mečom – predovšetkým spravodlivosťou, ktorá nie je pomstou, ale odrazom Božieho zákona.

Pike varuje: keď povýšime svoju obmedzenú predstavu spravodlivosti na absolútum, stávame sa tyranmi – aj v mene Boha alebo „vyššieho dobra“. Namiesto toho máme pokorne skúmať Boží zákon prostredníctvom rozumu, pozorovania a reflexie.

Zhrnutie Pikeho posolstva

Pravá spravodlivosť nie je pomsta ani slepé dodržiavanie pravidiel. Je to harmónia s nekonečnou Božou múdrosťou, ktorá presahuje našu malú „páskovú mieru“. Pike nás nabáda k pokore: namiesto toho, aby sme Bohu diktovali, čo je spravodlivé, mali by sme sa snažiť pochopiť Jeho zákon a žiť podľa neho – aj keď sa nezhoduje s našimi emóciami či záujmami.

Toto učenie zostáva aktuálne aj dnes: v politike, náboženstve aj osobnom živote.

Zdroj: Albert Pike, Morals and Dogma of the Ancient and Accepted Scottish Rite of Freemasonry (1871), kapitola III. – The Master (str. 70–72).