USA a Irán sa priblížili na pokraj vojny. Za posledných 100 dní, po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra, sa prezident Joe Biden snažil pomôcť Izraelu dosiahnuť víťazstvo v Gaze a odvrátiť eskaláciu konfliktu do regionálnej vojny zahŕňajúcej Irán a jeho spojencov. Úloha je čoraz náročnejšia v dôsledku stupňujúcich sa konfrontácií medzi iránskou „osou odporu“, Izraelom a Spojenými štátmi, ktoré zahŕňajú čoraz nebezpečnejšie útoky vrátane atentátov.

USA a Irán sa priblížili na pokraj vojny v roku 2024

Od začiatku konfliktu v Gaze iránski spojenci v Iraku a Sýrii vykonali približne 140 útokov raketami a bezpilotnými vzdušnými prostriedkami (UAV) proti americkému vojenskému personálu. K najintenzívnejšiemu útoku došlo 20. januára, keď sa na základni Al Asad v západnom Iraku spustila paľba “viacnásobných balistických rakiet a rakiet”, ako informovalo americké centrálne velenie.

Podľa správ systémy protivzdušnej obrany Patriot úspešne zachytili väčšinu projektilov. Niekoľkým sa však podarilo zasiahnuť základňu a spôsobiť otras mozgu a ďalšie zranenia bližšie nešpecifikovanému počtu amerických aj irackých osôb. Amerika zatiaľ reagovala na miestnych zástupcov odvetou.

Joe Biden sa teraz stretne s rastúcim tlakom, aby priamo zaviedol ráznejšie opatrenia proti Iránu. Predstavuje dilemu: ak sa nepodniknú žiadne kroky, Amerika sa zdá byť slabá; napriek tomu, ak dôjde k odvete, prezident čelí možnosti vyvolať nový konflikt počas volebného roka.

Medzitým Spojené štáty uskutočnili svoju siedmu vojenskú operáciu v Jemene zameranú na milíciu Houthi, iránskeho spojenca, ktorý ovláda významnú časť krajiny. Cieľom tejto operácie bolo zabrániť milícii odpáliť rakety proti lodiam prechádzajúcim prielivom Báb al-Mandab. Húsíovia tvrdia, že operujú solidárne s Palestínčanmi, stoja proti plavidlám na ceste do Izraela alebo západným námorným silám. Ich cielenie je však nekonzistentné a náhodné, napriek správam, že dostávajú pomoc od členov iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC), elitnej vojenskej sily okratického režimu, pri identifikácii lodí a prevádzke zbraní.

Biden sám uznáva, že vojenské útoky zo strany Ameriky by účinne nezastavili činnosť Húsíov. Podľa Washington Post teraz Bidenova administratíva vyvíja stratégie pre dlhotrvajúcu vojenskú operáciu v Jemene, a to aj napriek výhradám vyjadreným niektorými predstaviteľmi.

V Libanone sa Hizballáh, šiitská milícia a politická skupina, ktorá je najstarším a najvplyvnejším regionálnym spojencom Iránu, často zapája do ozbrojených konfrontácií s izraelskými silami. Hoci prejavila solidaritu s Hamasom, zdržala sa priameho vojenského konfliktu s Izraelom. Bidenova administratíva úspešne odradila Izrael od iniciovania preventívneho vojenského útoku na Hizballáh bezprostredne po útokoch zo 7. októbra. Izrael však varuje pred potenciálnou vojenskou intervenciou v Libanone, ak sa diplomatické úsilie ukáže ako neúspešné pri presviedčaní síl Hizballáhu, aby prestali strieľať a stiahli sa z pohraničnej oblasti.

USA a Irán sú zapojené do neistého žonglovania. Irán poskytol svojim partnerom v „osi odporu“ pomoc pri vykonávaní operácií s cieľom podkopať Izrael, vysídliť vlády Spojených štátov a

podkopať dôveryhodnosť arabských vlád, ktoré nastolili alebo sa snažia nastoliť mier s Izraelom.

USA na svojej strane podnikli zdržanlivé represálie. Obom stranám sa podarilo vyhnúť frontálnej konfrontácii. Stav rovnováhy sa však nemusí udržať. Izrael sa okrem otvorených konfliktov s Hamasom a Hizballáhom zapája do tajnej vojenskej kampane proti Iránu a jeho podporovateľom. Veliteľ IRGC bol zabitý pri predpokladanom izraelskom nálete neďaleko Damasku koncom decembra.

O týždeň neskôr bol pri cielenom útoku na silne opevnenú oblasť Hizballáhu v južnom Bejrúte zabitý Saleh al-Arouri, vysoký predstaviteľ Hamasu. Piati členovia Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), vrátane Hojatallaha Omidvara, ktorý slúžil ako šéf spravodajskej služby v Sýrii pre sily Quds, zahynuli pri raketovom útoku v Damasku 20. januára. 4. januára Spojené štáty zlikvidovali Mushtaq al-Jawariho, prominentnú postavu skupiny Harakat al-Nujaba, ktorá je zapojená do nepriateľských akcií proti americkému vojenskému personálu, cieleným zásahom dronu na jeho veliteľstvo v Bagdade.

Medzitým sled teroristických útokov znepokojil iránske úrady v mieste ich bydliska. Tieto incidenty pozostávajú z dvojitého samovražedného bombového útoku pripisovaného džihádistickej organizácii Islamský štát, ktorého výsledkom je smrť približne 100 osôb na pohrebisku Qassema Soleimaniho, vysokopostaveného generála Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorý bol zavraždený Spojenými štátmi v roku 2020.

Okrem toho došlo k útoku na najmenej 11 policajtov v nestabilnej východnej provincii Balúčestan, ktorý spáchala skupina Jaish al-Adl, skupina Balúč so sídlom v Pakistane.

Ajatolláh Alí Chameneí, najvyšší vodca Iránu, vyzval iránsku armádu, aby precvičovala “strategickú trpezlivosť”. Ali Vaez z International Crisis Group však tvrdí, že iránska vláda v súčasnosti vníma potrebu „obnoviť odstrašenie“ a prevzala zodpovednosť za riešenie situácie.

Nedávno odpálila rakety na tri susediace štáty: zameriavali sa na miesta podozrivé z terorizmu v Sýrii a Pakistane, ako aj na údajné izraelské spravodajské zariadenie v irackom Kurdistane.

“Iránci naďalej prejavujú opatrný prístup k riziku,” povedal Vaez. “Cieľom je zmeniť vnímanie, že sú v obrannej pozícii.” Prevláda však aj presvedčenie, že Izrael na nich nastražil úmyselnú pascu s úmyslom buď ospravedlniť predlžovanie konfliktu, alebo nalákať Spojené štáty, aby sa zapojili.

Bidenova administratíva tvrdí, že nie je naklonená regionálnemu konfliktu. V roku 2020 predchodca pána Bidena, Donald Trump, povolil atentát na Solejmáního ako odvetné opatrenie proti útokom na amerických vojakov, ktoré vykonali proiránske milície. Výsledkom bolo, že Al Asad bol bombardovaný záplavou iránskych balistických rakiet, podobne ako predchádzajúci útok, ktorý sa pán Trump rozhodol neodvetiť.

Biden prejavil obozretnosť. Túži sa vyhnúť zapleteniu do konfliktu na Blízkom východe, keďže Spojené štáty sú už teraz silne odhodlané pomáhať Ukrajine v konflikte s Ruskom a tiež sa snažia odvrátiť potenciálny konflikt s Čínou o Taiwan. Navyše, Biden sa teraz tento rok uchádza o znovuzvolenie.

Americkí vojaci v Iraku a Sýrii vykazujú výrazne nižšiu frekvenciu odozvy v porovnaní s počtom útokov, ktorým čelia. V Jemene Spojené štáty najprv obmedzili svoje akcie na zachytávanie rakiet a bezpilotných lietadiel, ktoré predstavovali hrozbu pre Izrael, alebo okolo lodí. Vydali tiež varovania a získali priaznivú rezolúciu od Bezpečnostnej rady OSN predtým, ako sa aktívne zamerali na Húsíov.

„Administratíva si je vedomá ťažkej situácie, pre ktorú jej chýba riešenie,“ hovorí Aaron David Miller, učenec z Carnegie Endowment for International Peace, think-tanku so sídlom vo Washingtone, DC. “Môže sa to len pokúsiť ovládať.”

Optimálna perspektíva Bidena je, že Izrael dosiahne víťazstvo alebo prinajmenšom postupne ukončí svoju vojnu v Gaze, čím sa zníži intenzívny hnev v celom regióne. Izraelu sa však nepodarilo potlačiť Hamas ani zachrániť jeho rukojemníkov a existuje len málo náznakov, že je pripravený zastaviť svoje činy.

Počet Palestínčanov, ktorí zomreli, prekročil 25 000. Izrael niektorí obviňujú zo spáchania genocídy.

Binyamin Netanjahu, izraelský premiér, kategoricky odmieta návrh Bidena na vytvorenie palestínskeho štátu v budúcnosti.

Zatiaľ čo Biden má problémy s udržiavaním stability na Blízkom východe, pán Miller naznačuje, že jedno nešťastie alebo teroristický incident môže potenciálne prerásť do regionálneho konfliktu. Ak bude tento model pretrvávať a jeden z týchto útokov bude mať za následok značnú stratu amerických životov, administratíva bude nútená podniknúť odvetné opatrenia proti Zboru islamských revolučných gárd (IRGC).

Letné dovolenky 2025