Skupina Anaal Nathrakh album Endarkenment. Vyšiel v dlhom očakávaní, ale IMHO, položili do vrecka všetky predchádzajuce. Prekrásna black metalová Codex Necro smršť ako sme očakávali. Jednoducho nádhera a krásnymi textami. Kapely ako Anaal Nathrakh si zaslúžia uznanie ako prah medzi extrémnosťou a úplným šialenstvom. Diabolské duo Mick Kenney a spevák Dave Hunt z najviac extrémnej hudby vôbec. Skrátka, tancovačka alá Necronomicon 🙂

Anaal Nathrakh CD Endarkenment

Anaal Nathrakh dnes posúva hranice. Pribudlo viac melódie a drážok vrcholné body zastrašujúcej diskografie. Endarkenment má podobnú príťažlivosť ako jeho predchodcovia, ale o niečo viac sa prikláňa k drvivej agresii.

Toto jednoducho nemôže chýbať na tomto webe. Keď ma sused zlostí so svojimi hlasným rečami, tak liek je Anaal Nathrakh pustený cez NAD aparatúru a DALI reproduktory. NAD a DALI preto lebo kedy som to dal cez Rotel a Visaton reproduktory, tak by sa susedia odsťahovali 🙂

Nájsť kvalitnú recenziu albumu nie je ľahké, nevieme čo počúva pisateľ. Skladba v tomto albume „The Age of Starlight Ends“ je úžas, krásne zladený s textom. Sedí ako riť na šerbel, doslova umenie, najchytľavejšie refrény!!

Hovori spevák Dave Hunt:

“Myslím si, že pokiaľ ide o pocit, je to jasnejšie, otvorenejšie a priamejšie, než sme boli v minulosti.” Očividne tým nechcem povedať, že to znie šťastne alebo že to svedčí o slnečnej dispozícii. Mám na mysli niečo viac, ako keby to horí svetlom a nie žiari temnotou. Je to coruscating. Osobne sa cítim cynickejší, zatrpknutejší s väčším pocitom, že svet je v prdeli a neustále ho prdia ľudia, ktorí netušia, čo robia. Hudobne si myslím, že sme vyspelejší nie menej frenetickí, ale dokážeme lepšie nasmerovať svoje energie tam, kde budú najúčinnejšie. Je to neustály proces, nikdy neprestanete rásť v tom, čo robíte a budete môcť lepšie tlačiť na hrany toho, čo dokážete.

Huntove lyrické koncepty vždy disponovali smrtiacou kombináciou literárnej hĺbky a nihilistického opustenia. Už len podľa názvu sa tento album hodí k známej výrečnosti. Číta sa to ako zdvojnásobenie, sentiment, ktorý udrie ako tlačenica s úvodnou titulnou skladbou. V kormidelni kapely sa skrývajú absurdne rýchlo naprogramované bicie, neutíchajúce riffy, maniakálne výkriky a fanfárové refrény, v ktorých je zhrnuté hodnotenie kapely o modernom zničení: „ Ustupujeme do prachu, ignorantského, vznešeného ničoho, po čom by sme siahli. „Smrť mysle. Do prdele so všetkou spásou. Pravda je lož .“

Pre kapelu, ktorej chlieb a maslo zostali stelesnením apokalypsy, je ťažké nevyraziť na palubu ďalšej jazdy do zabudnutia. Môžu byť jedinou kapelou, ktorá správne vyriešila rébus čistých vokálov, ktoré ničia ťažkosť. Hunt nikdy nepopustí na intenzite, či už sa zaoberá dementnými vrčaním, hrdelným grganím alebo operným spevom a preto rôzne sekcie knihy „Tak, vždy, tyranom“ predstavujú rôzne veže tej istej pekelnej bastily.

Kenney neopustil svoju náklonnosť k bombastickým samplom alebo chaotickej práci na gitare. Od tanečných kontrabasových drážok po skrútené začiernené symfónie grindu je zvuk kapely taký nepriestrelný ako kedykoľvek predtým.

„Skladba Libidinous nadväzuje na schopnosť v dnešnej dobe hlboko šokovať ľudí. Aj keď má pieseň melodickejšiu štruktúru, väčšinou sa zameriava na bubnovanie v strednom tempe, zlomyseľný zámer kapely zostáva jasný. Huntove neľudské vokalizácie prichádzajú zasadené do najchytľavejšieho refrénu, aký kedy skupina napísala.

Podobne infekčné tremolo synkopácia, rezonančné zvody a bubny „Krmenia stroja smrti“ a ohromujúceho rozsahu Hunta, ktorý posilňuje melódiu a démonické zvracanie. Pekelné násilie „Beyond Words“ hovorí samo za seba a zdôrazňuje kontrast medzi Kenneyho nepriedušnými aranžmánmi a Huntovým nečestným vokálom. Kapela tvrdí, že je piata, čo sa týka textov, ale táto skladba trvá tak dlho, ako hrdlo ničiaci rozchod.

Huntov vokál ako keby vám kričal priamo do ucha. Keď niečo, tak sa stal viac výstredným, pretože Kenney naznačuje prístupnejšie skladanie piesní.

V koncepte je cynická opovrhnutie životom, ktorú symbolizuje samotný názov „Vytvorte umenie, hoci svet môže zahynúť“. Aj keď sa disonantné gitarové olizovanie piesne a začarované prestávky v rytme vystriedajú v zbore bojového pokriku, Hunt znie, akoby víťazoslávne ohlasoval príchod Armagedonu.

Používa melódiu, aby privítal koniec všetkých vecí, a potom použil svoje beštiálne výkriky na stelesnenie démonického zabitia. Nenávisť kapely nikdy nepôsobí bezcieľne, ale rozhodne univerzálne. V skutočnosti trýznivý nápor „Punish Them“ zahŕňa skreslenú zvukovú koláž kapely, ktorá číta internetové komentáre, ktoré považovali za revolučne „ľudské“. Aby sme citovali poznámky k nahrávke albumu, z takých jemností „chcete len zvracať krv“.

Endarkenment v zásade hlási: „Sklapni. Všetko je nanič a my radi všetko nenávidíme. “

Desivá raketa určite robí svoje, ale vzrušujúce modulácie, ktoré sú súčasťou bližšieho „Requiem“, poskytujú hmatateľné výkriky a riffy roztrhávajúce mäso. Možno aj preto pieseň plynule prechádza z orchestrálneho pandemónia a gitarového sóla roztápajúceho tvár do návykového dupotu v strednom tempe. Skoro to nezaregistruje, že Hunt začne kričať krvavú vraždu nad emocionálnymi predskokanmi, pretože si kvôli extrémnosti váži muzikálnosť a vkus rovnako ako extrémnosť.

Pokračuje vo svojej ceste zosnulého metalu so sadistickou horlivosťou a Kenney a Hunt zaútočili zase na každú barikádu čierneho zla.

ale zjavne sa nezastavia, kým neobrátia každý kameň vo svojom barbarskom panstve.

Chrum, Chrum! Ach jaj! Ešte že som stihol aspoň jeden koncert na Slovensku, počúvam od začiatku ich albumu Codex Necro a to je jeden z najextrémnejšie znejúcich albumov 21. storočia.

Anaal Nathrakh, Endarkenment. Dlho som podobnú recenziu hľadal, ale tá je dobrá na ich hudobný štýl

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™