Niečo o atentáte na Trockého a kto ho pripravil na rozkaz Stalina, podľa autora akcie Sudoplatova. Príbeh jeho aktivít, hoci je v súlade s jeho pozíciou po roku 1938 ako dôstojníka NKVD zodpovedného za špeciálne operácie a špionáž, je pozoruhodný. Vedenie organizácie vraždy Trockého a atómových špionážnych kruhov v Amerike je len časťou jeho záznamov.

Atentát na Trockého a kde ho pripravili na rozkaz Stalina

Z necelých dvadsiatich rokov svojej kariéry na tomto poste, končiacej sa uväznením ešte v štyridsiatke, pre nás ukáže aj vojnové operácie za nemeckým frontom, akcie proti ukrajinským nacionalistickým partizánom, ktorí bojovali tak proti nacistom, ako aj komunistom, špionážna skupina Red Orchestra v Berlíne, súbor politických vrážd jednotlivcov v ZSSR, antisemitská kampaň v samotnej tajnej polícii, pád a súd s Berijom a mnohé iné.

Uvedieme v jednotnom čísle ako to píše sám Sudoplatov.

Bolo to moje tretie stretnutie so Stalinom. Vstal od stola, aby nás pozdravil. Uprostred kancelárie sme si podali ruky a Stalin nám naznačil, aby sme si sadli k dlhému stolu pokrytému zeleným sukničkovým plátnom. Len pár metrov od tohto stola, ale nie pri stene, bol Stalinov osobný stôl a všimol som si, že spisy na jeho stole boli usporiadané v úplnom poriadku. Za jeho stolom visel Leninov portrét a na priľahlej stene boli portréty Marxa a Engelsa. Všetko v kancelárii vyzeralo rovnako, ako keď som ho naposledy videl, ale Stalin vyzeral inak. Bol sústredený, vyrovnaný a pokojný.
Atentát na Trockého a kde ho pripravili na rozkaz Stalina, Sudoplatov
Nerobil nám šou, ale vyžaroval prirodzené sebavedomie a ľahkosť, ktoré boli pôsobivé. Zameral sa na svojich návštevníkov a dal nám pocítiť, že pozorne počúva každé slovo a starostlivo ho zvažuje. Bolo to naozaj tak? Nemôžem si byť istý, ale Stalin pozorne počúval Beriju, ktorý mu povedal:

„Súdruh Stalin, keď na rozkaz strany odhalil zradné pokusy bývalého vedenia ministerstva zahraničných vecí nkvd oklamať vládu, navrhujeme, aby súdruh Sudoplatov bol vymenovaný za zástupcu riaditeľa ministerstvo zahraničných vecí n k v d s cieľom pomôcť nedávno zmobilizovaným straníckym aktivistom splniť nariadenia vlády.“

Stalin sa zamračil. V ruke mal fajku, ale hoci bola plná tabaku, nebola zapálená. Potom gestom známym všetkým, ktorí sledovali spravodajské filmy, udrel drevenú zápalku a posunul k sebe popolník. Neriešil moju nomináciu, ale vyzval Beriu, aby načrtol priority pre spravodajské operácie v zahraničí. Kým Berija rozprával, Stalin vstal od stola a začal pomaly a potichu prechádzať po miestnosti v mäkkých gruzínskych čižmách. Hoci sa pohyboval po miestnosti, nebolo cítiť, že by nebol úplne pohltený; naopak, bolo cítiť jeho sústredenie na Beriove slová.

Stále som ohromený jednoduchosťou Stalinových reakcií. Bolo ťažké si predstaviť, že by vás takýto muž mohol oklamať, jeho reakcie boli také prirodzené, bez najmenšieho pocitu, že pózuje. Všimol som si aj istú tvrdosť v jeho poznámkach, ktoré sa nesnažil skrývať. Táto drsnosť bola najtypickejšou črtou jeho jednania s každým, kto bol predvolaný na audienciu, neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti, rovnako ako prísny pohľad, ktorý vychádzal zo škvŕn na jeho tvári.

Beria povedal, že si myslí, že zahraničné spravodajské služby by mali zmeniť svoje tradičné priority v predvečer vojny v Európe a na Ďalekom východe. Navrhol, že veľkú úlohu by mali zohrať naši agenti vplyvu, ľudia, ktorých pozície vo vláde a obchodných kruhoch im umožnili prístup k vodcom, ktorí by mohli ovplyvniť priebeh udalostí. Beriova myšlienka bola, že by sme mali použiť týchto agentov vplyvu na realizáciu našich politických cieľov. Väčšina z nich však boli ľavicoví sympatizanti a ľavicové hnutie bolo vo vážnom rozklade kvôli snahám trockistov infiltrovať sa a ovládnuť ho.

Trockij a jeho nasledovníci boli významnou výzvou pre Sovietsky zväz a súperili s nami o predvoj svetovej komunistickej revolúcie.

Berija navrhol, aby som bol poverený všetkými protitrockistickými operáciami, aby som zasadil rozhodujúci úder veliteľstvu hnutia. To bol dôvod, prečo ma navrhol za zástupcu vedúceho zahraničného oddelenia za Dekanozova. Mojou úlohou by bolo zmobilizovať všetky dostupnéNKVD zdroje na odstránenie Trockého, najhoršieho nepriateľa ľudu.

„V trockom hnutí nie sú žiadne dôležité politické osobnosti okrem samotného Trockého. Ak Trockij skončí, hrozba bude eliminovaná,“ povedal Stalin a vrátil sa na svoje miesto oproti nám.

Potom pomaly začal hovoriť o svojej nespokojnosti so súčasným stavom našich spravodajských operácií, ktoré podľa neho nie sú dostatočne aktívne. Stalin zdôraznil, že odstránenie Trockého bolo prvýkrát pridelené Shpigelglasovi v roku 1937, ale nepodarilo sa mu splniť túto dôležitú vládnu misiu. Potom Stalin stuhol, akoby vydal rozkaz, a povedal:

„Trockij by mal byť zlikvidovaný do roka, skôr ako nevyhnutne vypukne vojna. Bez odstránenia Trockého, ako ukazuje španielska skúsenosť, sa pri útoku imperialistov na Sovietsky zväz nemôžeme spoliehať na našich spojencov v medzinárodnom komunistickom hnutí. Budú čeliť veľkým ťažkostiam pri plnení svojej medzinárodnej povinnosti destabilizovať tylo našich nepriateľov sabotážnymi operáciami a partizánskou vojnou, ak sa budú musieť vysporiadať so zradnými infiltráciami trockistov vo svojich radoch. ”

“Nemáme žiadne historické skúsenosti s budovaním priemyselnej a vojenskej sily krajiny, kým konsolidujeme diktatúru proletariátu,” povedal Stalin, keď dal hlas teórii revolučného defenzizmu, obrany revolúcie v Rusku. Táto myšlienka revolúcie v jednej krajine verzus Trockého internacionalizmus, ktorý obhajuje revolúciu všetkých pracujúcich tried súčasne, ako srdce ideologického boja medzi Stalinom a Trockým.

Stalin uzavrel svoju krátku elaborát o stave sveta rozkazom, aby som viedol tím buyeveke, šokových jednotiek, na realizáciu akcie proti Trockému, ktorý bol v exile v Mexiku. Stalin uprednostňoval nepriame slová ako „akcia“, pričom poznamenal, že ak bude operácia úspešná, strana si navždy zapamätá tých, ktorí sa na nej podieľali, a bude sa starať nielen o nich, ale aj o každého člena ich rodiny. Stalin zostal pokojný, keď som odpovedal, že nie som úplne vhodný na úlohu v Mexiku, pretože som vôbec nevedel po španielsky. Požiadal som o povolenie čerpať pre misiu veteránov z partizánskych operácií v španielskej občianskej vojne.

Stalin odpovedal: „Vašou úlohou a straníckou povinnosťou je nájsť a vybrať vhodný a spoľahlivý personál na splnenie úlohy. Poskytneme vám akúkoľvek pomoc a podporu, ktorú potrebujete. Hláste sa priamo súdruhovi Beriovi a nikomu inému, ale plnú zodpovednosť za splnenie misie máte vy. Mali by ste sa osobne dohodnúť na vyslaní pracovnej skupiny do Mexika z Európy a nahlásiť to len vlastným rukopisom.

Podali sme si ruky a ja a Berija sme opustili Stalinovu kanceláriu. Po stretnutí so Stalinom som bol okamžite vymenovaný za zástupcu riaditeľa zahraničného oddelenia a poverený vedením novej operácie proti Trockému v Mexiku. Dostal som novú kanceláriu na siedmom poschodí, miestnosť 735 v Lubjanke, v ktorej predtým býval Slutsky.

Rýchle povýšenie na výkonnú hlavu, aj keď to bolo dočasné, bolo dôvodom výpovedí voči mne. Nebol som nepriateľom ľudu, ale nepriateľom žiarlivých kolegov. Taký bol štandardný vzor výpovede počas čistiek. Opojné tempo udalostí ma zmietlo a moja nová úloha mi nechávala málo času na premýšľanie nad mojím takmer fatálnym odsúdením. Na schôdzi strany sa o mojom prípade nikdy nehlasovalo.

O dva dni neskôr som bol informovaný, že predsedníctvo strany prehodnotilo svoje rozhodnutie vylúčiť ma zo strany a namiesto toho ma pokarhalo, že som nedokázal demaskovať nepriateľské živly na riaditeľstve. Nasledujúci deň, keď som prišiel do svojej novej kancelárie, mi Eitingon, ktorý sa vrátil do Moskvy zo Španielska, zavolal zo svojho bytu.

„Pavlusha, desať dní som v Moskve nerobil nič iné, len ma pod prísnym dohľadom operačného oddelenia. Som si istý, že môj telefón je odpočúvaný. Vy ste ten, kto pozná moju skutočnú prácu, preto, prosím, okamžite oznámte svojim nadriadeným, že ak sa ma rozhodnú zatknúť, mali by to urobiť teraz bez týchto detských hier.”

Aby sme pochopili Ježovščinu, musíme sa pozrieť na politické tradície tejto zaostalej krajiny. Politické kampane v diktatúre nadobúdajú absurdné rozmery, aby mobilizovali politický výsledok. Zločinnosť Stalina vyplývala nielen zo zločinov spáchaných na jeho priamy príkaz, ale aj zo skutočnosti, že

svojim podriadeným v jeho mene umožnil eliminovať ľudí, ktorí boli nechcení miestnymi straníckymi šéfmi. Stranícky a NKVD šéfovia urovnali bežné súboje o vedenie a každodenné nezhody eliminovaním rivalov.


Klasickým príkladom je smrť Sergeja M. Kirova, vodcu Leningradskej strany, v roku 1934. Jeho vraždu využil Stalin naplno, keď očistil svojich protivníkov a rozpútal kampaň teroru. Všetko to bol podvod, Kirova dal zabiť Stalin, lebo porušoval komunistické morálne princípy súdruha, keď trkal baletky z divadla a ženu iného komunistického funkcionára 🙂

Ukázalo sa, že Kirov mal rad mileniek vo Veľkom aj Leningradskom balete a že Milda Draule slúžila na niektorých Kirovových večierkoch. Milda Draule, atraktívna židovská dievčina, bola tiež jednou z Kirovových priateliek, hoci bola vydatá za Nikolajeva, menšieho úradníka v jednom z leningradských straníckych obvodov.

Pohádal sa so svojimi nadriadenými a bol vylúčený zo strany a jeho manželka požiadala Kirova o pomoc. Kirov súhlasil a zariadil, aby bol Nikolajev znovu dosadený, ale v menšej straníckej funkcii. Milda sa s ním chystala rozviesť, keď zastrelil Kirova.

Vtedy sa s Kirovom zviezol aj Jagoda – Genrikh G. Yagoda viedol NKVD od roku 1934 do roku 1936. Zinscenoval velezradný proces so Zinovievom a Kamenevom v roku 1936 a zaviedol systém nútených prác na vybudovanie neslávne známeho Kanál Bieleho mora. V septembri 1936 bol Yagoda zatknutý a obvinený zo sprisahania, špionáže a zrady. Bol zastrelený v marci 1938. Ak nebude verejne očistený, bude Kirov naďalej komunistickým svätcom.

Toto sa nesmie súdruh Fico a Trošková na žatve, a oputiť svoju manželku a chodiť do chaty a tam kuť pikle ako Stalin!!

Potreby pre psov a doplnky

Potreby pre psov a doplnky


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™