Nemecký jezuita Athanasius Kircher uverejnil v Amsterdame zbierku China Illustrata. Kniha zhromaždila materiály z diel ostatných členov spoločnosti jezuitov cestujúcich a žijúcich v Ázii a napísal jedno z najvplyvnejších traktátov storočia o Číne. Kircherova kniha zahrnula rozsiahly popis Číny a ďalších častí Ázie, čerpaný z očitých svedkov. Kniha autora Athanasius Kircher!

Nemecký jezuita, okultista, polymath bol jednou z najkurióznejších postáv v histórii vedy. Zahrával si so všetkými tajomstvami svojej doby: nebeskými telesami, zosilnením zvuku, muzeológiou, botanikou, ázijskými jazykmi, egyptskými pyramídami takmer všetkým, čo nebolo úplne pochopené. Kircher zaviedol pojem elektromagnetizmus, prvýkrát vytlačil sanskrt v západnej knihe a vytvoril slávnu múzejnú zbierku.


Obrovské množstvo týchto kresieb Athanasiusa Kirchera vidíme v dielach Anatolija Fomenka kniha, Nová Chronológia, kde autor vraj dokázal, že nás historici Vatikánu oklamali o 1000 rokov dejepisu. Fomenko teda čerpal aj z informácií, ktoré poskytli vlastne jezuiti Vatikánu. V jeho knihách a kresbách Athanasiusa Kirchera zaujmú hlavne kresby vládcov ďalekej Azie, ktorí ale nemajú šikmé oči ako by mali mať, aspoň podľa iných záznamov a kresieb. Ale ako sme na začiatku uviedli, je to popis čerpaný z očitých svedkov.

Z tohto vydedukoval asi, že sú to Rusi a Slovania a že celá táto oblasť historicky patrí Rusku, odkeby bol asi vesmír stvorený. Minule sme uviedli, že slovo čína je Kitai a to je podľa Fomenka po rusky vrkoč. Podobne vydedukoval osobu Džingischána a jeho brata, ktorí mali echt ruské mená ako Georgyi Danilovič a jeho brat Batu-chán bol Ivan Kalita – Caliph. Tým pádom z nich urobil potomkov Rurika a vraj pochádzali z Rostova na Done.

Fomenko: Dejiny Číny až do XV. Storočia nášho letopočtu sú v skutočnosti dejinami Európy a stredomorského regiónu, najmä Byzancie. Historické kroniky, ktoré nám hovoria o Európe, preniesli jezuiti do Číny najskôr v XVI. – XVII. Storočí nášho letopočtu.

Súdruha Fomenka ukončíme jeho knihou Andronicus-Kristus sa narodil na Kryme (v XII. Storočí). Preto je Krym ruský 🙂

Na Fomenka máme svoj názor, ale súhlasíme s tým, že nás Vatikánski historici oklamali z dôvodu ovládnutia sveta svojim pokrvnými rodovými líniami. Prvý nato prišiel Isaac Newton, ktorý zistil, že niektoré historické udalosti sa stali, ked niektoré súhvedzia na oblohe sme nemohli vidieť, lebo sa nachádzali úplne inde, ale vtedajši “historici Vatikánu”, ich zobrazili omylom vo svojich dielach v konkretnom čase.

Na záver k úvodu si musime pripomenúť kto sú to vlastne Jezuiti. Je pravá vatikánska armáda a to doslova, ktorá po celej Zemi presadzuje vládu Vatikánskeho papeža, teda katolíkov a jediné náboženstvo. Pre nich sú všetci nekatolíci neveriaci psy, tak ako katari a pohania Slovania 7526, ktorí nemali náboženstvo, ale vieru! Náboženstvá sú hrobom civilizácii, prepytujem pekne.

Prísaha Jezuitu:

„Ja.. XY.. sľubujem pred Bohom, pred požehnanou Máriou, …..že jeho svätosť pápež je Božím námestníkom na zemi, a pravou a jedinou hlavou katolíckej, teda univerzálnej cirkvi na celej zemi.“

„Ďalej vyhlasujem, že môžem prijať hociktoré náboženstvo, v záujme materinskej cirkvi, a budem držať v tajnosti všetky ponaučenia a nariadenia, ktoré dostanem. Nevyzradím to slovom, písmom, ani náznakom, ani okolnosťami, ale urobím všetko, čo mi náš duchovný otec poradí, alebo nariadi.“

„Bez ohľadu nato, kam ma pošlete, budem poslúchať. Sľubujem, že nebudem mať svoj vlastný názor, budem poslúchať ako vojak.

Budem viesť vojnu tajne, alebo otvorene proti všetkým heretikom, protestantom a liberálom, keďže som poverený ich vykoreniť a vyhladiť z povrchu zeme.

Nebudem šetriť ani pohlavie, ani vek, ani stav, budem vešať, zničiť, variť, sťahovať z kože, škrtiť, za živa pochovávať týchto hanebných heretikov, rozpárať žalúdky a maternice ich žien a rozbijem hlavy ich neviniatok o múr, aby som navždy vyhladil ich ohavný rod.“

Takže vieme čo a ako a prečo napíše Jezuita vo svojich dielach. Ďakujem neprosíme, my uznávame slobodu prejavu a názoru, nie tak ako v dnešnom Rusku. Celé Rusko je obyčajný dezinformačný podvod od čias cárskeho Ruska, o ktorom sme písali už viackrát z knihy Dezinformácie. Tam radíme my na tomto webe aj Fomenkov rusofilizmus celej planéty Zem.


Athanasius Kircher China Illustrata

Athanasius Kircher napríklad v časti venovanej rôznym cestám do Číny a histórii kresťanstva v Číne načrtol všetky staré pozemné cesty, vrátane trás Johanna Gruebera a Alberta d’Orville z Agry do Pekingu, ako aj popis Tibetu. Aktivity kresťanov v Číne sledoval od najskorších správ až po správy Michaela Piotra Boyma o konverziách na súde Ming a Adama Schalla (v Číne známeho ako „Tang Ruowang“), skúsenosti na dvore cisára shunzhi.

Athanasius Kircher  opísal náboženstvá Číny, Japonska a Indie, kniha

Kircher opísal náboženstvá Číny, Japonska a Indie. Jeho rozsiahla diskusia o hinduizme a mogulskej ríši vychádzajú z listov Heinricha Rotha (1620-68), jeho jezuitského kolegu. Existuje niekoľko kapitol o vláde, zvykoch, zemepisu, faune, flóre a mechanickom umení Číny a veľmi zaujímavá vedecká diskusia o čínskom jazyku, ktorá naznačuje, že Kircher v nej urobil značný pokrok. Existuje dlhý latinsko-čínsky slovník a nakoniec otec Johann Grueber’s (1623-80) odpovedá na dlhú sériu otázok, ktoré položil vojvoda Toskánska.

Athanasius Kircher a kniha China Illustrata. Opísal náboženstvá Číny, Japonska a Indie. Jeho rozsiahla diskusia o hinduizme a mogulskej ríši vychádzajú z listov Heinricha Rotha

Opísal náboženstvá Číny

Kircherov zväzok obsahuje niekoľko krásnych obrázkov prevzatých z čínskych a mughulských originálov, ktoré Grueber priniesol so sebou späť do Európy v roku 1664.

„China Illustrata“ neskorší autori často používali alebo uvádzali ako zdroj informácií. Niektoré informácie v ňom obsiahnuté, napríklad text nestoriánskeho pamätníka, Rothov popis hinduistického náboženstva a Grueberov opis Tibetu, sa predtým v tlači neobjavili. „Rothov príspevok do Kircherovej práce zahŕňa opis desiatich transformácií (avatarov) Višnua a niekoľko ilustrácií indickej proveniencie, ako aj diskusiu o sanskrtskom jazyku, ktorá je ilustrovaná piatimi doštičkami s príkladmi písania sanskrtu.

Roth sa vrátil do Európy v roku 1662 v sprievode Gruebera, ktorý spolu s otcom Albertom d’Orville putoval po Lhase z Pekingu do Agry.
Roth sa vrátil do Európy v roku 1662
V rušných rokoch po návrate do Európy sa Grueber evidentne pokúsil napísať popis Tibetu a svojej cesty naprieč celým Himaláje. Zrejme to nikdy nedokončil. Možno však časť z nich poslal Kircherovi; napísal Kircherovi niekoľko listov a zjavne mu poslal niektoré svoje náčrty, ktoré všetky tvorili základ pre opis Tibetu a Gruebera Cesta d’Orvilla v „China Illustrata“ – pravdepodobne najstaršia európska správa o tibetskom hlavnom meste.

Kircherova správa obsahuje aj jedenásť veľmi zaujímavých platní vyrobených z Grue náčrty Berlína, vrátane jedného z dalajlámu a jedného z paláca Potala vo Lhase, ktorý sa často reprodukoval a slúžil ako jediný letmý pohľad na Lhasu v Európe na nasledujúcich 250 rokov.

Kniha „China Illustrata“ bolo v mnohých ohľadoch najvýznamnejším Kircherovým historicky najvýznamnejším dielom, bolo to prvé vydanie dôležitých dokumentov o orientálnej geografii, botanike, zoológii, náboženstve a jazyku.

Athanasius Kircher

najvýznamnejším  kniha, Kircherovým, nájsť pozemnú cestu do Číny

Kircher: Mundus Subterraneus

Athanasius Kircher Mundus Subterranei,  kniha

Kircher v predslove pripúšťa, že jeho hlavným záujmom bolo uchovať plody jeho úsilie kolegov zhromaždené s toľkým úsilím a strádaním a niekedy aj za cenu ich samotného života. Medzi jeho zdroje patrili predovšetkým Johann Adam Schall; Bento de Goes, ktorý v roku 1602 odišiel zo stanice jezuitov v severoindickej Ágre, nájsť pozemnú cestu do Číny a hľadať legendárnu zem Cathay.

Kircherov bývalý žiak Martin Martini, ktorý bol menovaný matematikom na čínskom cisárskom dvore a autorom knihy „Novus Atlas Sinensis“ (1655) a trojica neohrozených prieskumníkov Johann Grueber, Michael de Boym a Heinrich Roth, ktorí sa všetci vrátili do Ríma v roku 1664.

Grueber, ktorého spiatočná cesta trvala tri roky a ktorá ho viedla cez Tibet, moderný Pakistan, Irán a Turecko, bola dokonalou prácou a dodal originály pre mnoho „čínskych“ topografických rytín.

Boym uviedol výrazy čínskej flóry a prepis čínskych znakov, čo umožnili Kircherovi vydať prvý slovník jazyka. Roth, ktorý cestoval s Grueberom, sa už stal adeptom v sanskrte, z ktorého zostavil slovník. Aj tu Kircherova „Čína“ zahrnula prvú reprodukciu na západe od sanskrtskej abecedy a gramatiky. Kircherova práca je encyklopédiou o čínskej ríši obsahujúcou presnú kartografiu a ilustrácie, ktoré objasňujú živé opisy v texte.

Tento zväzok je kultúrnym vysvetlením Číny, od náboženských praktík a spoločenských zvykov cez jazyky až po prírodné zázraky Číny, ako sú exotické rastliny a zvieratá. Zhromažďovaním informácií od kolegov jezuitov vrátane Mattea Ricciho, Martina Martiniho, Johanna Adama Schall von Bella, Johanna Gruebera a Heinricha Rotha dosahuje Kircher autentické sekundárne štúdium čínskeho ľudu, prírody a mytológie.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo Kircher napísal China Illustrata. Najskôr chcel propagovať prácu misionárov a rozprávať o veľkých cestách Európanov v Číne. Po druhé, tiež ho poháňal jeho silný osobný záujem o čínsky jazyk a kultúru. Zhromaždil čínske predmety na vystavenie vo svojom múzeu, kurióznej komore v Ríme, ktorá bola založená v roku 1651 a pomenovala Musaeum Kircherianum po samotnom Kircherovi.

Zhromaždil čínske predmety na vystavenie vo svojom múzeu

Okrem popisu a ilustrácie cudzích predmetov a exotických tvorov sa kniha venuje aj vzťahom medzi Čínou a Západom. Kircher spája západné, indické, čínske a japonské modloslužby a snaží sa dokázať dôkazy raného kresťanstva v Číne. Jeho práca zdôrazňuje kresťanské prvky v čínskych dejinách, počnúc prítomnosťou Nestoriánov v meste Si-an. Kircher zakladá tento predpoklad na čínsko-sýrskom pamätníku, ktorý sa tam našiel v 8. storočí. V jeho interpretácii je nápis na pamätníku dôkazom prvého vyhlásenia evanjelia v Číne.

Zatiaľ čo sa Kircher pri písaní China Monumentis veľmi spoliehal na Martiniho Novus Atlas Sinensis, významným vplyvom bol aj Martiniho Sinicæ Historiæ Decas Prima (Dejiny Číny, 1659), ktorý k Kircherovým znalostiam o Nebeskej ríši prispel oveľa viac ako 171 strán textu v Atlase Sinensis.


A… článok ukončime frenetickým pokrikom rusofila popierajúceho epidému Covid-19:

Terazky sa nebudem z Covidu-19 vysmievať, ani ho popierať, terazky dostanem ruský Sputnik!

Poštár poslal: February 24, 2021
Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™