Boris Johnson o úlohe európskej koalície proti Rusku. Keď ruské sily búšili do ukrajinských miest, šesť vodcov a ďalší predstavitelia Spoločných expedičných síl (JEF), britskej koalície desiatich severoeurópskych krajín, sa prvýkrát zhromaždili v Chequers, v krajine britského premiéra. Pre istotu odložili telefóny, sadli si k večeri a pustili sa do práce.

Dohodli sme sa, že Putin nesmie v tomto podniku uspieť, hovorí Boris Johnson, britský premiér.

Dohodli sa, že budú „koordinovať, dodávať a financovať“ viac zbraní a iného vybavenia keď požiada Ukrajina. A vyhlásili, že JEF sa prostredníctvom cvičení a „predsunutej obrany“ bude snažiť odradiť ďalšiu ruskú agresiu, vrátane provokácií mimo Ukrajiny, ktoré by mohli zabrzdiť NATO alebo spadnúť pod jeho prah.

Boris Johnson, Británia proti KGB Putinovi, Spoločné expedičné sily JEF

Kráľovnou všetkých morí je Anglicko a nie USA, preto má Adolf Putin prezidentskú zástavu olemovanú zlatými strapcami Gold Fringe!
Toto je vojna Ruska proti Anglickej Queen!! Boris proti Rusku!

JEF, mimo obranných kruhov do značnej miery neznámy, bol založený pred desiatimi rokmi ako jednotka vysokej pripravenosti zameraná na oblasti severného, ​​severného Atlantiku a Baltského mora. Tvoria ho Británia, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Nórsko a Švédsko. Na rozdiel od NATO jeho členovia nepotrebujú medzi sebou konsenzus na nasadenie jednotiek v kríze: Británia, „rámcový“ národ, by mohla začať operácie s jedným alebo viacerými partnermi. Ako povedal jeden britský dôstojník:

“JEF môže konať, kým NATO premýšľa.”

Vďaka tomu je obzvlášť užitočný v nejasných podmienkach. „Je tu na to, aby flexibilne reagoval na všetky druhy nepredvídaných udalostí, možno [tie], ktoré nedosahujú hranicu podľa článku 5,“ hovorí pán Johnson s odkazom na doložku NATO o kolektívnej obrane. Na JEF záleží, pretože hoci článok päť pokrýva „ozbrojený útok“, nie je jasné, či by provokácie nižšej úrovne alebo nejednoznačnejšie – ako napríklad neoznačení ruskí vojaci, ktorí sa zmocnili Krymu Ukrajine v roku 2014 – splnili.

Z tohto dôvodu je JEF „cenným doplnkom“ NATO, hovorí Martin Hurt z ICDS, obranného think-tanku v Estónsku. V prípade útoku v severnej Európe, hovorí, JEF spolu s americkými silami „má potenciál stať sa prvým respondentom“.

V posledných týždňoch sa JEF stal aj dôležitým diplomatickým a vojenským nástrojom v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine. Britskí predstavitelia tvrdia, že len pred niekoľkými týždňami by bol londýnsky summit postavený okolo týchto síl nemysliteľný. JEF „pozostáva z krajín, ktoré boli najrýchlejšie mimo blokov, s nami, pri posielaní priamej vojenskej pomoci Ukrajine,“ zdôraznil Johnson. Deväť z desiatich členov teraz dodáva zbrane (výnimkou je Island, ktorému chýba stála armáda).

„Dnes sme sa dohodli, že chceme zabezpečiť, aby všetci nedodávali to isté,“ hovorí pán Johnson.

Rastúce postavenie JEF odráža širšie trendy v európskej bezpečnosti. Namiesto toho, aby sa krajiny spoliehali len na NATO, zaisťujú svoje stávky a diverzifikujú sa pomocou závratnej škály koalícií, blokov a zoskupení, od Francúzmi vedenej Európskej intervenčnej iniciatívy až po stálu štruktúrovanú spoluprácu Európskej únie alebo PESCO. V septembri Francúzsko podpísalo obranný pakt s Gréckom. Británia, Poľsko a Ukrajina sa vo februári dohodli na trojstrannom bezpečnostnom pakte.

Zloženie krajín JEF

Zloženie JEF je pozoruhodné, pretože zahŕňa tri krajiny, ktoré sú členmi NATO, ale nie EÚ (Británia, Island a Nórsko), a dve, ktoré sú členmi EÚ, ale nie NATO (Fínsko a Švédsko).

Pre Európanov ide vo veľkej miere o strategickú autonómiu, čiastočne o snahu izolovať európsku obranu od vrtochov americkej politiky. Pre Britániu je však táto obranná diplomacia skôr o obnovení jej tradičnej úlohy vojenskej veľmoci na severnom krídle NATO a zároveň o budovaní post brexitových väzieb s prirodzenými spojencami v Európe.

„Väčšina krajín JEF sú menšie národy, ktoré majú tradične veľmi blízko k Spojenému kráľovstvu, z tohto dôvodu veľmi ľutovali brexit a snažili sa zabezpečiť jeho pokračujúci záväzok voči svojej bezpečnosti,“ hovorí Malcolm Chalmers z Royal United Services Institute.

V dôsledku ruskej invázie je tento záväzok o to dôležitejší. „Všetci sme sa zhodli, že to bol bod obratu v…našej kolektívnej bezpečnosti a všetky naše najhoršie obavy z Putina sa naplnili,“ hovorí Johnson. “Všetky naše ilúzie boli rozptýlené.” Počas návštevy Kyjeva len niekoľko týždňov pred ruskou inváziou povedal Johnson Melinde Simmonsovej, britskej veľvyslankyni na Ukrajine, že si myslí, že Putin by bol „bláznivý“ útočiť; že „musí blafovať“.

Dlhá esej KGBáka Putina o Rusku a Ukrajine minulé leto – „o tom 5000-slovnom turg-attóne“, ako to opisuje pán Johnson – naznačuje, že sa hrubo prepočítal v zmysle Ukrajiny pre národnosť a jej vôľu vzdorovať. Pán Johnson si pamätá, ako ho zarazilo, že „títo ľudia sa určite chystajú bojovať“, keď zvažoval kremeľský kalkul, spomínajúc na skorší výlet do Kyjeva, keď navštívil bar posiaty samopalmi, a obrázky mučeníkov na Majdane Nezalezhnosti alebo Nezávislosti.

Námestie, miesto revolúcie krajiny proti proruskému prezidentovi v roku 2014. Pri invázii sa AdolfPutin dopustil „absolútne katastrofálnej chyby… horšej ako zločin,“ hovorí Johnson.

“Niečo také sme na našom kontinente nevideli už 80 rokov.”

Napriek jeho pochybnostiam, že by KGBák Putin urobil taký katastrofálny krok, Johnsonova vláda rýchlo pristúpila k vyzbrojeniu Ukrajiny, dávno predtým, ako tak urobili iné veľké európske mocnosti.

Bez ohľadu na to, čo sa na bojisku v najbližších týždňoch stane, „je tu istý pocit, že Putin už zlyhal,“ hovorí Johnson. Rusko by mohlo „zničiť mestské centrá Ukrajiny a nárokovať si nejaký druh Pyrrhovho víťazstva“. Ale „každý vidí, že čokoľvek urobí s infraštruktúrou alebo budovami alebo materskými školami alebo nemocnicami Ukrajiny, nikdy si nepodmaní srdcia ukrajinského ľudu.

---

A aby sme na porážku Adolfa KGBáka lepšie videli, tak Zeiss PL cinema objektívy:
PL-Mount Zeiss Cine Lenses, Portable Zoom high quality

Spoločné expedičné sily JEF vpred, ruský odpad zo Slovenska, do Ruska marš!!

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi