Chronologia historických udalostí písaná cirkvou. Základy a začiatky falšovania historie. Jack Heart, Ragnarok.

“Po tejto krajine kráča pár tých, ktorí chápu, kde to všetko povstalo, druhým to však nepovedia, lebo verí, že toto poznanie je privilégium, ktoré jest možné odovzdávať toliko po krvnej línii. Tento svet vytrpel už dosť kvôli ich mlčanie. Sú to nafúkaných blázni hrajúce sa na potomkov faraónov a rímskych cisárov, hoci v skutočnosti možno ich rodokmeň vystopovať akurát do stredovekých nevestincov. Jediná vec, ktorá sa môže prenášať krvou, je pohlavná choroba ….! Aj uchopil draka, starého hada, ktorý je diabol a satan, a poviazal ho na tisíc rokov. ”
A toto čisto kresťanské rúhanie proti všetkému, čo je impozantné na živote a jeho plodnosti, pokračuje ďalej: ” a keď sa dokoná tisíc rokov, prepustený bude satanáš zo žalára svojho”.

Podľa tohto zjavenia tomu tak bude pre všetkých; anjelov, bohov aj ľudstvo. Tie slová sú zapísané v Knihe Zjavenia čiže Apokalypse; prísľub večnej smrti a zatratenie pre celú ľudskú rasu. Aká epileptické tiráda, údajne slová ohavnosti, ktoré sa kresťania odvažujú nazývať slovom Božím, sľubujúci nemilosrdne prenasledovať pravú Bohyňu dávajúca všetkým život, proklínající nehanebným prísah plných nenávisti a hrubosti namierenými proti “neviestku” a zaprisahající sa, že “ju urobí opustenú a nahú, a telo jej budú jesť, a ju spália ohňom.”

Po mnoho storočí bola Kniha Zjavenie na Východe zo zrejmých dôvodov odmietaná, bola poslednou knihou vrazenie do kresťanského biblického kánonu. Ak nič iné, ide o obžalobu obetí páchateľom zločinu. Nikto netuší, kde sa Zjavenie vzalo. V skutočnosti nikto nevie, kde je pôvod Biblie. Archeologicky je Biblia samotná empiricky neudržateľná. Než bol v období po II. svetovej vojne spáchaný podvod sa zvitky z Mŕtveho mora, boli u hebrejskej Biblie či hebrejskej Biblie považované za najstaršie existujúce rukopisy zvanej “Aleppský kódex” z desiateho a “Leningradský kódex” z jedenásteho storočia, základné zdroje moderných vydaní kresťanského Starého zákona.

Michael Baigent a Richard Leigh, legendárny bádatelia, ktorých kniha “Svätá krv a svätý grál” vyniesla Montsegur na svetlo božie, napísali spoločne ešte ďalšiu knihu nazvanú “Podvod sa zvitky z Mŕtveho mora”. Tá zachytáva, ako “zvitky” boli údajne “nájdené v jaskyniach neďaleko Jeruzalema v roku 1947”, aby potom boli na ďalších päťdesiat rokov prísne utajované, kým v roku 1991 “Huntington Library” nerozpútala smršť diskusií tým, že vydala kópie zvitkov. V pútavom pátraní sa autori Baigent a Leigh rozhodli odhaliť, ako malá skupinka ortodoxných biblických učencov získala kontrolu nad zvitky, nikomu zvonku k nim neumožnila prístup a poskytovala striktne interpretácie. Vyšetrovanie týchto autorov začína v Izraeli, potom vedie do vatikánskych kuloárov a úradu inkvizície.

To, čo kedysi bolo a stále je v stávke, sú samotné základy kresťanstva i toho, čo sa dnes vydáva za judaizmus. Rukopisy z Nag Hammádí, dlho skrývané gnostické korene oboch náboženstiev, boli “objavené” blízko mesta v Hornom Egypte v roku 1945. Rozprávajú úplne iný príbeh o Bohu Abraháma a “neviestke Babylonu” alebo “Sekine vo vyhnanstve”. Zvitky samotné sú úplným podvod, zbierka fragmentov, ktoré možno celkom dobre použiť aj ako toaletný papier, a je pravdepodobné, že je provizórne zlepili dohromady v suteréne Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme v roku 1946.

Kresťania písali za velikej pomoci Židov svoju vlastnú verziu histórie už od čias križiackych výprav. Chronológia týchto historických udalostí o Nepoškvrnenom počatí jest podmienená dielom Josepha Justa Scaligero a Denise Pétaua, ktorí súbežne pracovali na sfalšovanej verzie histórie až do podoby krásneho umenia v storočí šestnástom a sedemnástom. Je tu však jeden problém. Pri datovania historických udalostí mimo Západu, ku ktorým mali Scaligerov a Peta prístup, používali neúplné a neoverené cirkevné zdroje, ku ktorým patrí Eusebios z Kaisareie a jeho mentor sv. Pamfilius, nekorelující s údajmi z iných starovekých zdrojov. Nemožno ich ani doložiť astronomickými, archeologickými či forenznými dôkazmi. V západnej histórii schádza od pádu Ríma až po vzostup Karlovskej dynastie celé stáročia. Tieto chýbajúca stáročia sa akosi príhodne nazývajú temným stredovekom.

Všetko to začína takmer hneď skraja šestnásteho storočia, keď profesor de Arcilla z Univerzity v Salamanke vydal svoje dielo Programma historiae Universalis a Divinae Florae Historicae, kde preukázal, že celá história antických čias bola čo do pôvodu stredoveká. Ide presne o ten istý pohľad, aký zastával jezuitský historik a archeológ Jean Hardouin (1646-1724), ktorý mal zato, že klasická literatúra bola napísaná v kláštoroch počas predchádzajúceho XVI. storočia.

13.3. Until the XVIII century, the Latin letters “I” or “J” – i.e. the first letters of the name of Jesus – were still used in several European regions to denote “one” in recording of dates

Dnes trochu zomrieme. Emil Zátopek: Vzostup a pád legendy