Čínske vesmírne lode budúcnosti. Ale blízkej, lebo vieme, že to nie je nič nové. Čína chce postaviť veľkú kozmickú loď, ktorá by bola takmer kilometer dlhá. Tú ktorú odfotila sonda Phoos 2 pri Phobose bol dlhá 20 kilometrov. Čína skúma, ako postaviť ultra veľké kozmické koráby, ktoré sú dlhé až 1 kilometer. Ako je však tento nápad uskutočniteľný a aké by bolo použitie? Čínske veľké kozmické lode budúcnosti.

Čínske obrovské kozmické lode, sonda Phobos 2, Marina Popovič

Projekt je súčasťou širšej výzvy na predloženie návrhov výskumu od Národnej prírodovednej nadácie Číny, agentúry pre financovanie riadenej ministerstvom vedy a technológie krajiny. Výskum obrys zverejnené na internetových stránkach nadácie je popísané také obrovské kozmickej lodi ako “hlavný strategický letecký zariadením pre použitie budúceho kozmických zdrojov, skúmanie záhad vesmíru a dlhodobému pobytu na obežnej dráhe.”

Nadácia chce, aby vedci uskutočnili výskum nových, ľahkých konštrukčných metód, ktoré by mohli obmedziť množstvo stavebného materiálu, ktorý je potrebné vypustiť na obežnú dráhu, a nových techník bezpečného zostavovania takýchto masívnych štruktúr vo vesmíre. V prípade financovania bude štúdia uskutočniteľnosti trvať päť rokov a bude mať rozpočet 15 miliónov juanov (2,3 milióna dolárov).

Projekt môže znieť ako sci -fi, ale bývalý hlavný technológ NASA Mason Peck povedal, že táto myšlienka nie je úplne mimo mísy a výzva je skôr otázkou inžinierstva než základnej vedy.

„Myslím si, že je to úplne uskutočniteľné,“ povedal pre Live Science Peck, teraz profesor leteckého inžinierstva na Cornell University. “Problémy by som tu opísal nie ako neprekonateľné prekážky, ale skôr problémy s rozsahom.”

Zďaleka najväčšou výzvou by bola cena, poznamenal Peck, vzhľadom na obrovské náklady na vynášanie predmetov a materiálu do vesmíru. Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá je v najširšom mieste podľa NASA široká iba 110 metrov, stála podľa Pecka zhruba 100 miliárd dolárov, takže stavba niečoho desaťkrát väčšieho by namáhala aj ten najštedrejší národný vesmír rozpočtu.

Veľa však závisí od toho, akú štruktúru Číňania plánujú vybudovať. ISS je vybavená zariadením a je navrhnutá tak, aby pojala ľudí, čo výrazne zvyšuje jej hmotnosť. „Ak hovoríme o niečom, čo je jednoducho dlhé a nie také ťažké, je to iný príbeh,“ povedal Peck.

Stavebné techniky by mohli tiež znížiť náklady na získanie obrovskej vesmírnej lode do vesmíru. Konvenčným prístupom by bolo postaviť komponenty na Zemi a potom ich zostaviť ako lego na obežnej dráhe, povedal Peck, ale technológia 3D tlače by potenciálne mohla premeniť kompaktné suroviny na štrukturálne súčiastky oveľa väčších rozmerov vo vesmíre.

Ešte atraktívnejšou možnosťou by bolo získať suroviny z Mesiaca , ktorý má v porovnaní so Zemou nízku gravitáciu, čo znamená, že podľa Pecka by bolo vypúšťanie materiálov z jeho povrchu do vesmíru oveľa jednoduchšie. Napriek tomu to najskôr vyžaduje štartovaciu infraštruktúru na Mesiaci, a preto nie je v krátkodobom horizonte možné.

Veľká vesmírna loď a problémy

Štruktúra takýchto masívnych rozmerov bude tiež čeliť jedinečným problémom. Kedykoľvek je vesmírna loď vystavená silám, či už pri manévrovaní na obežnej dráhe alebo pri dokovaní s iným vozidlom, pohyb dodá štruktúre vesmírnej lode energiu, ktorá spôsobuje, že vibruje a ohýba sa, vysvetlil Peck. Pri tak veľkej štruktúre bude trvať dlho, kým tieto vibrácie ustúpia, takže je pravdepodobné, že kozmická loď bude potrebovať tlmiče nárazov alebo aktívne ovládanie, aby proti týmto vibráciám pôsobila, povedal.

Dizajnéri budú tiež musieť urobiť opatrné kompromisy pri rozhodovaní, v akej výške by mala kozmická loď obiehať, povedal Peck. V nižších nadmorských výškach ťahanie z vonkajšej atmosféry spomaľuje vozidlá a vyžaduje, aby sa neustále posilňovali späť na stabilnú obežnú dráhu. To je už problém pre ISS, poznamenal Peck, ale pre oveľa väčšiu štruktúru, ktorá na ňu pôsobí väčším odporom a vyžadovala by viac paliva, aby sa vrátila na svoje miesto, by to bolo veľkým problémom.

Na druhej strane, štart do vyšších nadmorských výšok je oveľa drahší a úroveň žiarenia sa rýchlo zvyšuje, čím ďalej je objekt od zemskej atmosféry, čo bude problém, ak bude v kozmickej lodi umiestnený človek.

Ale hoci budovanie takejto štruktúry môže byť technicky možné, nie je to v praktickom zmysle uskutočniteľné, povedal Michael Lembeck, profesor leteckého inžinierstva na Illinoiskej univerzite v Urbana-Champaign, ktorý pracoval na vládnych aj komerčných vesmírnych programoch.

„Je to niečo podobné, ako keď hovoríme o stavbe vesmírnej Enterprise,“ povedal pre Live Science. „Je to fantastické, nerealizovateľné a zábavné na zamyslenie, ale na našu úroveň technológie to nie je veľmi realistické,“ uviedol vzhľadom na náklady.

Vzhľadom na malý rozpočet výskumného projektu je pravdepodobne len malou akademickou štúdiou na zmapovanie najskorších obrysov takéhoto projektu a identifikáciu technologických medzier, povedal Lembeck. Pre porovnanie, rozpočet na stavbu kapsuly, ktorá by astronautov dopravila na ISS, bol 3 miliardy dolárov. „Takže úroveň úsilia je tu extrémne malá v porovnaní s výsledkami, ktoré sú požadované,“ dodal.

Otázne sú aj to, na čo by taká veľká vesmírna loď slúžila. Lembeck uviedol, že možnosti zahŕňajú zariadenia na výrobu vesmíru, ktoré využívajú mikrogravitáciu a bohatú slnečnú energiu na výrobu vysoko hodnotných produktov, ako sú polovodiče a optické zariadenia alebo dlhodobé biotopy pre život mimo sveta. Ale oboje by znamenalo obrovské náklady na údržbu.

Čína tiež prejavila záujem vybudovať na obežnej dráhe obrovské polia slnečnej energie a prenášať energiu späť na Zem prostredníctvom mikrovlnných lúčov, ale Peck uviedol, že ekonomika takéhoto projektu sa len tak nezvyšuje. Peck vykonal niekoľko výpočtov na zadnej strane obalu a odhaduje, že by to stálo približne 1 000 dolárov za watt v porovnaní s iba 2 dolármi za watt za energiu vyrobenú zo solárnych panelov na Zemi.

Asi najsľubnejšia aplikácia pre takú veľkú vesmírnu štruktúru by bola vedecká, povedal Peck. Vesmírny teleskop tohto rozsahu by potenciálne mohol vidieť prvky na povrchu planét v iných slnečných systémoch. “To by mohlo byť transformačné pre naše chápanie extrasolárnych planét a potenciálne života vo vesmíre,” dodal.

---

Mimozemská vesmírna loď

Vzdialení diváci Remote View, nie sú jediní, ktorí hovorili o takom incidente. V roku 1991 plukovník sovietskeho letectva a cvičenec kozmonautov Marina Popovič, na obrázku úplne vpravo, vyjadrila, že jedna z posledných fotografií, ktoré Rusi dostali z Phobosu II, ukázala „siluetu objektu v podivnom tvare, ktorý sa blíži k vesmírnej lodi.

”Popovič uviedla, že snímka bola urobená 25. marca 1989 v hlbokom vesmíre blízko Phobosu (mesiac Marsu) krátko predtým, ako sa stratil kontakt s plavidlom. Povedala, že objekt veľmi dobre mohol byť mimozemskou vesmírnou loďou.”

Na tomto príbehu je najzaujímavejšie to, že fotografia, ktorú vytvorili vzdialení diváci, zodpovedá popisu vyššie uvedeného disku, čo je niečo, čo bolo v programe diaľkového sledovania celkom bežné. Opäť mal mimoriadne vysokú úspešnosť, pričom diváci mohli nahliadnuť do tajných ruských vojenských základní a popísať zbrojné zariadenia, námorné zariadenia a ďalšie.

Program dokonca použili na nájdenie strateného špionážneho lietadla v Afrike. V odtajnenej literatúre sa nachádza niekoľko príkladov a ešte viac od účastníkov z tohto programu, ako sú Ingo Swann, Pat Price, Joseph McMoneagle, Paul Smith a mnoho ďalších.

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi