Čínsky prezident po 30 rokoch navštívil Tibet. Načasovanie a počiatočné ticho v čínskej tlači naznačujú nepokoj ohľadom legitimity čínskej vlády v tejto krajine. Predchádzajúcu návštevu tam pred desiatimi rokmi ako viceprezident. Oba roky si pripomínajú významné okrúhle výročia toho, čo Čína považuje za „mierové oslobodenie Tibetu“ v roku 1951. To bol rok „17-bodovej dohody“.

Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Tibet, Antarktída, Atlantída

V tejto dohode mladý dalajláma v tom čase tibetský politický, ako aj duchovný vodca – postúpil zvrchovanosť nad Tibetom v Číne výmenou za prísľub autonómie. Ale dohoda, ktorú Čína nikdy nectí a ktorá bola dojednaná s dalajlámom, ktorého Čína neustále obviňuje, sa vo väčšine oficiálnych čínskych správ o návšteve pána Xi v Tibete nezmieňuje. Podobne Čína nerobí veľa rozruchu nad dosť podobnou zmluvou, spoločným vyhlásením o budúcnosti Hongkongu.


Čínsky prezident Si Ťin-pching veľmi dobre vie, že tibetskí lámovia majú tajné knihy o histórii Zeme a jej civilizácii. Tak prišiel na výzvedy o roku 2022 a príchode Anunnaki a samozrejme o Antarktíde, ktorá bola a je dodnes najjužnejším ostrovom Atlantídy. Práve tieto staré mapy majú tibetskí lámovia. V dnešnej Antarktíde zase došlo v novým bojom so sluhami plazoidov potomkami nacistov. Tito boli premiestení do Južnej Ameriky, keď im vypálili asi posledné tajné základne v Antaktíde. Ked ide Neokon Kerry do Ruska, tak referuje KGBákovi čo nového v Antarktíde a nie čo nového o počasi 🙂 V debilnom rusku ho samozrejme vítajú otvorenou náručou!

Tie žlté bodkované základne boli len nedávno zničené a Kotlebákovi a Mazurákovi náckovia skončili aj s rodinami táboroch pod ochranou. Sprosté neonacistické Kotleby a rasistické Uhorčiky si môžu isť poplakať k Tisovi a zaočkovať ho Sputnikom Vau 1 a Vau2, po ktorom tak pišťali.
Antaktida, atlantída

Číňania majú v znaku draka, teda uctievajú plazoidov, drakoniánov zo súhvezdia Orion, ktorí im dali aj technológie pre vesmírne lety. Naša planéta Zem sa nachádza na vesmírnom území vládcov Orionu, plazoidov a reptiliánov. To je ten večný problém, lebo my ľudia zase patríme Anunnaki. Tri pyramídy v Gize smerujú k Orionu!!

orion mystery


V čínskej verzii histórie bola jeho invázia do Tibetu v roku 1951 jej obyvateľmi vítaná ako oslobodenie. V roku 2011 oslávil pán Xi spôsob, akým čínska vláda viedla Tibet „z tmy do svetla“. Po materiálnej stránke mal vtedy zjavnú pointu a dnes ešte silnejšiu. Na tejto poslednej ceste cestoval novou železnicou, trať vo výške 37 miliárd juanov (5,7 miliárd dolárov) („projekt storočia“, ako ju vidí Čína), ktorá sa rozprestiera na západ od mesta Nyingchi, kde pán Xi pricestoval do Tibetu, do hlavného mesta regiónu Lhasa.

Prvá elektrifikovaná železnica v regióne je označovaná úradníkmi ako darček k 100. narodeninám komunistickej strany, ktoré boli označené (s podstatne väčšími fanfárami ako tibetské výročie) 1. júla. Čína rada upozorňuje na hospodársky a infraštruktúrny pokrok, ktorý vedie. Tiež by rád pripomenul Tibeťanom a mnohým obdivovateľom dalajlámu po celom svete, že pred rokom 1951 nebol Tibet nejakým Shangri-La zvoniacimi sa chrámovými zvonmi, klesajúcimi lastúrami a usmievajúcimi sa ľuďmi, ale vysoko stratifikovanou spoločnosťou postavenou na masovom mníšstve a poddanstve.

ína pochopiteľne už neupozorňuje na 17-bodovú dohodu, v ktorej Čína sľúbila, že nezmení „existujúci politický systém Tibetu“. Sľuby autonómie a nezasahovania sa v skutočnosti čoskoro ukázali ako prázdne a v roku 1959 prerušené tibetské povstanie proti čínskej vláde viedlo k ešte tvrdším represiám a útek dalajlámu a približne 80 000 nasledovníkov do Indie, kde založili exilová vláda, ktorá sa neteší medzinárodnému uznaniu.

Doma v Tibete sa občas tvrdo riešilo vzplanutie protičínskeho sentimentu. Zahraničný prístup do regiónu je prísne obmedzený, ale nie je veľa dôvodov predpokladať, že hlboká úcta a lojalita, ktorú mnoho Tibeťanov cíti k dalajlámovi, sa zmenšila. Čína ho naďalej rozmazáva ako lídra hnutia za nezávislosť.

Zvláštna návšteva pána Xi bola neohlásená a v oficiálnej tlači sa o nej informovalo až po jej ukončení. Je ťažké vyhnúť sa záveru, že Čínska komunistická strana je naďalej znepokojená svojou legitimitou v očiach svojich tibetských subjektov a skutočne politickou stabilitou v regióne a že tieto obavy vysvetľujú jej návrat k „oslobodeniu“ v roku 1951 je zrejmé, že oficiálne čínske správy o návšteve zdôrazňujú „novú kapitolu“ v „vysokokvalitnom rozvoji“ aj „trvalej stabilite“.

To prvé nezaručuje to druhé a mnoho represívnych techník používaných v susednom regióne Sin-ťiang v Tibete sa vyliahli – kvôli lepšej medzinárodnej kontrole v posledných rokoch. Výsledkom je, že stabilita sa nejaví ako zjavne ohrozená. Z toho vyplýva ďalšia otázka: prečo sa Čína tak obáva Tibetu?

Vybavenie kupleni, sanita baterie, sprchy


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™