Článok 2(4) Charty Organizácie Spojených národov predstavuje jeden z najvýznamnejších princípov moderného medzinárodného práva. Stanovuje všeobecný zákaz použitia sily alebo hrozby silou vo vzťahoch medzi štátmi. Tento článok, prijatý 26. júna 1945 v San Franciscu a nadobudnutý platnosťou 24. októbra 1945, tvorí základ povojnového medzinárodného poriadku a je často označovaný ako „kameň základný“ systému kolektívnej bezpečnosti OSN.

Charty OSN: Zákaz použitia sily v medzinárodných vzťahoch

Text Článku 2(4)

„Všetci členovia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržia hrozby silou alebo použitia sily proti územnej nedotknuteľnosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu alebo akýmkoľvek iným spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.“

Tento text je stručný, ale mimoriadne široký. Zakazuje nielen priame použitie ozbrojenej sily (napr. inváziu), ale aj hrozbu silou (threat of force) a akékoľvek konanie, ktoré porušuje územnú integritu (territorial integrity) alebo politickú nezávislosť (political independence) štátu. Navyše, zahŕňa aj činy „nezlučiteľné s cieľmi OSN“, čo umožňuje širší výklad.

Historický kontext a význam

Článok 2(4) vznikol ako reakcia na hrôzy druhej svetovej vojny a predchádzajúce zlyhania Spoločnosti národov. Cieľom bolo vytvoriť systém, kde sa štáty zrieknu unilaterálneho použitia sily a spor riešia mierovými prostriedkami (Článok 2(3)). Tento princíp je považovaný za jus cogens – kogentnú normu medzinárodného práva, od ktorej sa nesmie odchýliť žiadna zmluva ani prax (Viedenský dohovor o zmluvnom práve, 1969).

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v prípade Nicaragua v. USA (1986) potvrdil, že Článok 2(4) odráža zvykové medzinárodné právo, platné aj pre nečlenov OSN.

Výklad a rozsah zákazu

Článok 2(4) sa vzťahuje na:

• Priame použitie sily: Vojenské invázie, bombardovanie (napr. ruská invázia na Ukrajinu 2022 – jednoznačné porušenie).
• Hrozbu silou: Ultimátá, demonštrácia vojenskej moci (ICJ v Nuclear Weapons Advisory Opinion, 1996).
• Nepriame konanie: Podpora ozbrojených skupín, kyberútoky (ak dosiahnu úroveň ozbrojenej sily – Tallinn Manual).
• Územná integrita a politická nezávislosť: Aj ekonomický nátlak alebo hybridné operácie, ak porušujú suverenitu.

Kybernetické operácie: Od 2010-tych rokov sa diskutuje, či kyberútoky (napr. Stuxnet) spadajú pod Článok 2(4). Väčšina expertov súhlasí, že ak spôsobia fyzické škody alebo straty na životoch, áno.

Výnimky zo zákazu použitia sily

Článok 2(4) nie je absolútny. Hlavné výnimky:

Výnimka	Právny základ	Príklady
Sebaobrana	Článok 51 Charty OSN	Reakcia na ozbrojený útok (napr. USA po 9/11 v Afganistane)
Kolektívna bezpečnosť	Kapitola VII (mandát Bezpečnostnej rady)	Kórea 1950, Irak 1991, Líbya 2011
Súhlas hostiteľa	Zvykové právo	Operácie proti ISIS v Iraku so súhlasom vlády
Kontroverzné doktríny	Humanitárna intervencia, R2P	Kosovo 1999 (bez mandátu BR OSN – sporné)

Doktrína „Responsibility to Protect“ (R2P, schválená 2005) umožňuje intervenciu pri genocíde atď., ale len s mandátom Bezpečnostnej rady.

Aktuálne výzvy a prax (k januáru 2026)

V 21. storočí čelí Článok 2(4) viacerým výzvam:

• Porušenia veľmocami: Ruská anexia Krymu (2014) a invázia na Ukrajinu (2022–ongoing), čínske aktivity v Juhočínskom mori.
• Hybridné a proxy vojny: Iránske milície, wagnerovci – ťažko pripisateľné štátu.
• Kyber a vesmír: Nové domény, kde zákaz sily nie je plne upravený.
• Doktrína „unwilling or unable“: USA a spojenci ju používajú na zásahy bez súhlasu (Sýria proti ISIS).

Napriek porušeniam zostáva Článok 2(4) normatívne silný – väčšina štátov ho invocuje pri obhajobe suverenity. Valné zhromaždenie OSN v rezolúciách (napr. ES-11/1 z 2022 o Ukrajine) opakovane potvrdzuje jeho platnosť.

Článok 2(4) je pilierom mierového medzinárodného poriadku, ktorý výrazne znížil medzištátne vojny od 1945. Jeho široký rozsah chráni suverenitu, ale v ére asymetrických hrozieb vyvoláva debaty o výnimkách.

Bez jeho dodržiavania by sa svet vrátil k „právu silnejšieho“.

K januáru 2026, napriek výzvam ako vojna na Ukrajine alebo napätie v Ázii, zostáva kogentnou normou, ktorú väčšina štátov rešpektuje aspoň rétoricky.

Zdroje: Charta OSN (un.org), judikatúra ICJ, Tallinn Manual 2.0, rezolúcie OSN.

---

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič