V posledných týždňoch sa opäť rozhorela diskusia o Grónsku – najmä po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa a stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Davose. Mnohí sa pýtajú: Prečo USA vlastne chcú „kúpiť“ Grónsko, keď už desaťročia majú v krajine výraznú vojenskú prítomnosť?

Odpoveď sa skrýva v dokumente z obdobia studenej vojny – Dohode o obrane Grónska z 27. apríla 1951. Táto bilaterálna zmluva medzi USA a Dánskym kráľovstvom je stále plne platná a dáva Američanom práva, ktoré mnohým pripadajú až prekvapivo široké.

Historický kontext: Prečo vznikla dohoda Grónska z roku 1951 s USA?

Po druhej svetovej vojne sa Arktída stala strategicky kľúčovou oblasťou. Sovietsky zväz vyvíjal strategické bombardéry s dlhým doletom a jadrové zbrane. Najkratšia cesta z USSR do Severnej Ameriky viedla práve cez severný pól a Grónsko. USA potrebovali radarové stanice na včasné varovanie a letecké základne na prípadnú odvetu.

Grónsko bolo vtedy (a formálne stále je) súčasťou Dánskeho kráľovstva. Dánsko ako zakladajúci člen NATO (1949) nemalo kapacity na samostatnú obranu tak obrovského a riedko osídleného územia. Preto NATO vyzvalo Washington a Kodaň, aby vyjednali špecifickú dohodu. Výsledkom bola zmluva podpísaná 27. apríla 1951 v Kodani – oficiálne nazvaná Agreement between the United States of America and the Government of the Kingdom of Denmark pursuant to the North Atlantic Treaty concerning the defense of Greenland.

Preambula a základné princípy dohody

Dohoda v preambule explicitne odkazuje na Severoatlantickú zmluvu (NATO) a princípy sebaobrany a vzájomnej pomoci. Obe strany sa zaväzujú prispievať k obrane Severoatlantického priestoru. NATO ich vyzvalo, aby umožnili ozbrojeným silám aliančných krajín využívať zariadenia v Grónsku na obranu celého územia NATO – nielen Grónska samotného.

Kľúčové je, že dohoda neznamená prevod suverenity. Dánsko si ponecháva plnú suverenitu nad Grónskom. USA získavajú len práva na prevádzku v tzv. „defense areas“ (obranných oblastiach), ktoré sa dohodnú spoločne na základe plánov NATO.

Článok II – jadrové práva USA v obranných oblastiach

Najdôležitejšia časť celej dohody je Článok II. Tu sa USA zaväzujú pomáhať Dánsku v oblastiach, ktoré Dánsko samo nedokáže brániť. V týchto „defense areas“ majú Američania právo:

stavať, inštalovať, udržiavať a prevádzkovať vojenské zariadenia (letecké základne, radary, prístavy, komunikačné centrá),
umiestňovať personál, vybavenie a zásoby,
kontrolovať pristávanie, vzlet, kotvenie a pohyb lodí, lietadiel a iných plavidiel,
voľne pristupovať a pohybovať sa medzi týmito oblasťami cez celé Grónsko (vrátane teritoriálnych vôd) bez obmedzení (okrem vzájomnej dohody),
oslobodenie od pilotáže, svetelných a prístavných poplatkov.

To znamená, že v dohodnutých zónach majú USA prakticky neobmedzenú kontrolu – vrátane imunity pre svoj personál (podobne ako v iných NATO status of forces agreements – SOFA).

Ostatné dôležité články dohody

Článok I – Spoločná zodpovednosť

Obidve krajiny sa zaväzujú rýchlo plniť svoje úlohy podľa plánov NATO a spolupracovať na stabilite v Severoatlantickom priestore.

Článok III – Dánska účasť

Dánsko môže pripojiť svojich vojakov k americkému veleniu v týchto oblastiach.

Článok IV – Rešpektovanie dánskych zákonov

USA sa zaväzujú spolupracovať s dánskymi úradmi, rešpektovať miestne zákony (kde je to možné) a umožniť dánskym predstaviteľom voľný pohyb všade v Grónsku.

Článok V–VII – Jurisdikcia, clo, dane a pošta

USA majú primárnu jurisdikciu nad svojimi vojakmi (súdenie za trestné činy). Osoby a tovar USA sú oslobodené od cla, daní a mnohých regulácií. Americká pošta funguje samostatne.

Článok VIII – Platnosť na neurčito

Dohoda platí donekonečna, kým ju jedna strana nevypovie alebo sa nedohodnú na zmene.

Doplnenia a aktualizácie po roku 1951

V roku 2004 bola dohoda výrazne upravená tzv. Igaliku Agreement (podpísaná 6. augusta 2004). Po vzniku grónskej autonómie (Home Rule, neskôr Self-Government Act 2009) sa počet „defense areas“ zredukoval na minimum – dnes je prakticky jedinou aktívnou oblasťou Thule Air Base (dnes Pituffik Space Base). Nové oblasti môžu vznikať len po spoločnej dohode.

Grónsko má dnes väčší hlas – dánska vláda musí konzultovať s grónskou autonómiou všetky dôležité rozhodnutia. To bolo potvrdené aj v reakciách grónskeho premiéra Jens-Frederika Nielsena na nedávne udalosti.

Ako sa dohoda prejavuje dnes (2026)?

Americká prítomnosť v Grónsku je dnes výrazne menšia ako v 50.–80. rokoch (kedy v Thule slúžilo vyše 10 000 vojakov). Aktuálne ide hlavne o:

radarový systém na včasné varovanie pred balistickými raketami ( súčasť amerického protiraketového štítu),
vesmírne sledovanie (Space Force),
monitorovanie arktickej aktivity Ruska a Číny.

Analytici (napr. z NYT, History.com) zdôrazňujú: Trump nepotrebuje kupovať Grónsko – stačí rozšíriť alebo aktualizovať existujúcu dohodu z 1951. To je presne to, čo Rutte v Davose navrhoval – posilnenie NATO v Arktíde bez zmeny suverenity.

Suverenita vs. strategické záujmy

Dohoda z roku 1951 je klasický príklad studenovojenského kompromisu: Dánsko/Grónsko si ponecháva vlajku a suverenitu, USA získavajú prakticky neobmedzený vojenský prístup v kľúčových oblastiach. V ére topenia Arktídy, nových trás a konkurencie s Ruskom a Čínou sa tento dokument stáva opäť mimoriadne aktuálny.

Grónsko nie je na predaj – ale jeho strategický význam rastie. A kým platí dohoda z 1951, USA majú v rukách silné karty bez potreby anexie alebo nákupu.

Trump – Rutte v Davose: Suverenita Grónska sa nerokovala – nešlo o prevod vlastníctva alebo stratu dánskej suverenity. Rokovania sa týkali len aktualizácie obrannej dohody z roku 1951 (ktorá už teraz umožňuje USA veľkú prítomnosť na základniach ako Thule), posilnenia bezpečnosti proti Rusku/Číne a NATO úlohe v Arktíde.