Dopyt po „zelených“ kovoch prekreslí v roku 2024 globálnu ťažobnú mapu, jeho zásobovanie vytvorí nové bohatstvo. Taktiež spotrebuje oveľa menej surovín. Prejsť odtiaľto, tam si ich však bude vyžadovať hromadu. Planéta smerujúca k čistejšiemu energetickému systému bude stále potrebovať špinavé palivo.
Dopyt po zelených Enviro kovoch prekreslí globálnu ťažobnú mapu
A aj keď spotreba ropy dosiahne vrchol, krajiny, ktoré dokážu produkovať vysokokvalitnú ropu pri nízkych nákladoch, budú skôr posilnené ako oslabené, pretože ich podiel na trhu a cenová sila budú stúpať súčasne.
Obri v Perzskom zálive ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty budú očividnými príjemcami. Menej na radare je malá Guyana, kde nedávne objavy – dosť na to, aby do roku 2028 dokázala vyťažiť 1,2 milióna barelov denne, alebo 1,1 % celosvetových dodávok – by jej umožnili produkovať viac ropy na osobu ako ktorákoľvek krajina na svete.
Chuť na zemný plyn, čistejšiu alternatívu k uhliu v elektrárňach na fosílne palivá, môže trvať ešte dlhšie. Keď sa Európa odstavila od ruského plynu, Amerika, Austrália a Katar, ktoré naštartujú produkciu paliva v skvapalnenej forme, privedú výťažok do vrecka. Ale aj Argentína. A africké krajiny by medzitým mohli do roku 2050 vidieť zdvojnásobenie svojho podielu na svetovom trhu s plynom.
Trvalejšie bohatstvo možno získať exportom miliárd ton kovu, ktoré planéta potrebuje na vybudovanie novej nízkouhlíkovej infraštruktúry. Čile a Peru už dodávajú veľkú časť svetovej medi; ich obrovské zostávajúce rezervy budú využité, pretože zavedenie všetkého zeleného, od drôtov po veterné turbíny, zvýši dopyt po červenom kove.
Klesajúci obsah medi v rudách v starnúcich baniach však zvyšuje náklady a tlačí baníkov k riskantnejším hraniciam. Kanadská firma Barrick Gold chce investovať 7 miliárd dolárov do medeného megaprojektu v nestabilných pohraničných oblastiach medzi Pakistanom a Iránom.
Konžská demokratická republika je už dobre známa ako najväčší svetový zdroj kobaltu, ktorý sa používa v batériách pre elektrické autá. Menej známy je fakt, že kobalt je vedľajším produktom ťažby iných nerastov. V posledných rokoch to umožnilo Indonézii, najväčšiemu vývozcovi niklu, ďalšieho kovu pre batérie, stať sa veľkým a rastúcim dodávateľom kobaltu.
Mimochodom, štvrtým najväčším svetovým producentom niklu je Nová Kaledónia, francúzske územie s 300 000 obyvateľmi v Tichomorí, ktoré má 7 % svetových zásob.
Pokiaľ ide o lítium, kráľ batériových kovov, Latinská Amerika, Austrália a Čína vyzerajú ako očividní šampióni (samotná Latinská Amerika má 60 % známych zdrojov). Môžu však čeliť nečakanej konkurencii. V marci Irán oznámil, že objavil pravdepodobne druhé najväčšie ložisko na svete.
Austrálska firma Atlantic Lithium vyvíja prvú lítiovú baňu v Ghane. A v septembri sa v Amerike na hraniciach Nevady a Oregonu našlo obrovské ložisko. Dopyt po „zelených“ kovoch prekreslí globálnu ťažobnú mapu spôsobmi, ktoré je ťažké predvídať.
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi