Emmanuel Macron sa uchádza o znovuzvolenie za prezidenta Francúzska, aspoň nie je fašista ako Le Penka. Je veľmi pravdepodobné, že francúzsky prezident si udrží svoju funkciu. Kkazuje sa, že ide o jednu z najkratších a najpodivnejších prezidentských volebných kampaní vo Francúzsku v modernej dobe. Emmanuel Macron, úradujúci prezident, ešte nevyhlásil, že sa uchádza o znovuzvolenie, keďže The Economist išiel do tlače 3. marca, deň pred uzávierkou.

Emmanuel Macron sa znovu uchádza o znovuzvolenie, aspoň nie je fašista, antisemita ako Le Pen

Všetkým týmto debilným antisemitom poslali Rusi falošné Sionské protokoly ako v moslimských krajinách a cococtovi rostasovi ich doniesol osobne debil Paľcev, taky!

Podľa asistentov ho rozptyľovali krízy: prudký nárast prípadov Covid-19 v januári a potom márne úsilie presvedčiť Vladimira Putina, aby nenapadol Ukrajinu. Jeho oneskorený vstup znamená, že pôjde len o päťtýždňovú kampaň v plnom obsadení na pozadí vojny v Európe. Oba faktory budú pravdepodobne favorizovať Macrona.

Za predpokladu, že vyhlási, prezident bude favoritom. 2. marca predpovedný model Economist stanovil šance pána Macrona na znovuzvolenie na 88 %. Naznačuje to, že jeho najpravdepodobnejšou súperkou v druhom kole je Marine Le Penová, nacionalistka-populistka, ktorú porazil v druhom kole v roku 2017. Ďalším najpravdepodobnejším je teraz Eric Zemmour. Krajne pravicový polemik, ktorý sľubuje, že „zachráni Francúzsko“ pred nebezpečenstvom imigrácie a islamu, bol odsúdený za podnecovanie k rasovej nenávisti.

Naproti tomu model dáva len 12 % šance, že sa Macron namiesto toho stretne s Valérie Pécresse, nominantkou stredopravých republikánov. Snažila sa presadiť aj napriek nepretržitému predvolebnému turné, ktoré ju zaviedlo z Korziky do Normandie, a na veľkom zhromaždení v Paríži podala mimoriadne slabý výkon.

Pravdepodobnosť, že Macron bude čeliť Jean-Lucovi Mélenchonovi, tvrdo ľavicovému ohnivcovi, ktorý v prieskumoch rastie, je stále nižšia. Spomedzi týchto uchádzačov náš model v súčasnosti naznačuje, že najväčšia potenciálna výzva pre pána Macrona by prišla z duelu proti pani Le Penovej. Aj potom sú šance v jeho prospech.

Napriek tomu pán Macron veľmi dobre vie, že si nemôže dovoliť byť spokojný ani triumfálny. Niekdajší investičný bankár a bývalý minister hospodárstva trpí tým, že ho vnímajú ako vzdialeného a vzdialeného, ​​čo je obraz, ktorý si vypestoval po nástupe do úradu. Hoci si 52 % Francúzov myslí, že má „postavu prezidenta“, len 32 % tvrdí, že je „blízko záujmom ľudí“.

Mnohí z ľavicových strán ho stále posudzujú ako prezidenta zbohatnutia, a to kvôli jeho skorému zníženiu daní, aj keď v jeho sledovaní priemerné čisté príjmy domácností vzrástli. Základňa voličov pána Macrona v prvom kole vyzerá pozoruhodne stabilne. Ale v súboji proti pani Le Penovej alebo pánovi Zemmourovi bude musieť siahnuť ďalej, najmä k voličom ľavice, ktorí by inak mohli byť v pokušení zostať zdesení doma.

Vojna na Ukrajine zmierni tón kampane. Plány, aby pán Macron usporiadal v Marseille prvé skvelé zhromaždenie, už boli odložené. Ako kandidát nepochybne udrie na slávnostnú nôtu a zdôrazní – prirodzene – cnosti stability a skúsenosti. Vojna tiež stlačí čas, ktorý strávi na ceste kampane. „Všetko je vo vzduchu,“ hovorí Roland Lescure, poslanec z Macronovej strany La République en Marche a člen jeho volebného tímu. “Dúfal som, že väčšinu času budeme mať kandidáta a nejaký čas prezidenta, ale bude to naopak.”

Agresia Vladimira Putina odhalila aj rozpory niektorých hlavných oponentov pána Macrona.

Pre svoju kampaň pani Le Penová vytlačila 1,2 milióna kópií brožúry, ktorá hrdo obsahovala fotografiu, ako si podáva ruku s pánom Putinom v Kremli. V roku 2014 si vzala pôžičku na kampaň od ruskej banky. Pani Le Penová teraz rozpačito uznala, že správanie pána Putina je „úplne neobhájiteľné“. Pán Zemmour raz povedal, že „sníval“ o existencii „francúzskeho Putina“ a minulý mesiac tvrdil, že rozmiestnenie viac ako 100 000 vojakov na ruskej hranici s Ukrajinou bolo „legitímne“. Na rozdiel od pani Le Penovej je dokonca proti tomu, aby sa ukrajinských utečencov vo Francúzsku vítalo.

Druhým extrémom je tvrdo ľavicový pán Mélenchon, ktorý sa nachádzal na ananásovej plantáži na francúzskom ostrove La Réunion, keď sa ruské tanky valili na Ukrajinu, a bol už dlho fascinovaný silnými osobnosťami, akými sú pán Putin a venezuelský Nicolás Maduro. Hoci pán Mélenchon teraz odsúdil agresívnosť pána Putina, zároveň tvrdil, že Amerika a nato ju vyprovokovali hrozbou „anektovania“ Ukrajiny. Rovnako ako pani Le Penová a pán Zemmour chce vytiahnuť Francúzsko z integrovaného vojenského velenia Nato.

Čo sa týka pána Macrona, v posledných mesiacoch bol nezvestným hosťom každej diskusnej relácie o kampani. Jeho rivali strávili veľa času trápením sa nad prisťahovalectvom a usadením sa do jeho prezidentského úradu. Môže byť nemilovaný, ale Macronovi sa teraz dostáva nevraživého rešpektu. Nepodarilo sa mu zastaviť vojnu pána Putina, no Francúzi mu pripisujú zásluhy za pokus. Celých 58 % si myslí, že sa v súvislosti s Ukrajinou „postavil proti výzve“.

Vo francúzskych očiach vojna odhaľuje potrebu Európy posilniť svoju strategickú kapacitu, čo je dlhotrvajúca prosba pána Macrona. Vynaložil veľké prostriedky na ochranu pracovných miest a firiem počas pandémie a na kompenzáciu domácností za infláciu spojenú s energiou; ekonomika sa pekne oživuje. Rozrušenie nemožno nikdy vylúčiť.

Je však čoraz ťažšie pochopiť, ako by si Macron budúci mesiac neudržal svoju prácu.