Slovenská vládna garnitúra dnes oslavuje. Nie, nie preto, že by sa konečne podarilo znížiť ceny potravín alebo že by zdravotníctvo prestalo kolabovať – dôvod je oveľa hlbší, historickejší. Vraj sa do politiky v Česku vracia muž, ktorý stelesňuje všetko, čo má slovenská koalícia tak rada: nostalgia za „zlatými“ deväťdesiatkami, dobré kontakty na Východ a samozrejme, jemný závan spolupráce s ŠtB.

Radosť bez hraníc: Ficova koalícia víta návrat starých dobrých časov cez Babiša

Babiš ako ideálny sused: Tak trochu komunista, tak trochu miliardár

„Také niečo tu chýbalo,“ mal vraj v úzkom kruhu povedať jeden z koaličných lídrov, „veď kto iný by vedel tak dobre skĺbiť minulosť agenta a prítomnosť biznismena s nejasným portfóliom?“ A skutočne, čo môže byť pre slovenskú mocenskú elitu atraktívnejšie než kombinácia starých kádrov, kapitálu z podivných čias a občasných výpadov proti Západu?

Andrej Babiš, ktorý sám seba stále vníma ako obeť nepriateľských médií, sa tak stáva prirodzeným spojencom slovenských politických kruhov, ktoré majú presne rovnaký pocit – že svet je proti nim, že Soros dýcha na krk a že Brusel je nástroj amerického deep state.

Zlatý fond agend: ŠTB spája národy

Samozrejme, celé to nie je len o politike. Je to aj o emócii, o návrate k hodnotám, ktoré niektorí považujú za nespravodlivo pošpinené. Preto nie je prekvapením, že slovenské ministerstvo nostalgie (neoficiálne zriadené v priestoroch parlamentnej bufetovej zóny) dnes vyvesilo českú vlajku s portrétom Andreja Babiša a nápisom: „Bratia, konečne opäť spolu.“

Výroky ako „agenti boli tiež len ľudia“ či „ekonomická spolupráca s Moskvou je len pragmatická“ už dávno stratili ironický podtón. Naopak, stali sa oslavnými sloganmi. A ak niekto stelesňuje túto „národno-pragmatickú víziu“ v českom priestore, je to práve Andrej Babiš – bývalý agent, podnikateľ a neúnavný bojovník proti všetkým, ktorí ho neprávom nazývajú oligarchom.

Zjednotení v reťazcoch: Agrofert & Agroštát

Kým slovenský štát sa pomaly premieňa na národný Agrofert, Babiš už túto misiu dávno splnil. Ficov kabinet tak vidí v Babišovi nielen inšpiráciu, ale aj praktického partnera. Veď si len predstavte tú spoluprácu: spoločné verejné obstarávania pre predražené potravinové reťazce, tendre na čokoľvek, čo smrdí dotáciou, a nekonečné PR kampane v štátom kontrolovaných médiách.

Možno aj preto sa slovenský premiér nechal počuť, že „by sa mal Babiš častejšie chodiť inšpirovať k nám – ešte mu ukážeme, ako sa to robí s bezpečnostnými zložkami“. Jednota v bezpečnosti, jednota v agrosektore, jednota v minulosti.

Opozícia? Kaviareň, progresívci a slniečkári

Oba politické svety, slovenský aj český, majú spoločného nepriateľa: ľudí, ktorí si myslia, že demokracia má pravidlá. Ale kto má dnes čas na také detaily? Dôležité je, že „národ cíti“ a že „ľudia chcú poriadok“. A poriadok prinesie len ten, kto sa už raz naučil zapisovať mená do zväzkov a písať hlásenia.

Niet divu, že v slovenských úradoch sa dnes šepká o „novom bratskom tandeme“, ktorý vráti strednú Európu tam, kam patrí – niekam medzi Budapešť a Minsk.

Záver: Vzkriesenie minulosti pod novým logom

Ak niekto dúfal, že dejiny idú dopredu, slovenská koalícia a český Andrej Babiš mu radi vysvetlia, že sa vlastne krútia dookola. Veď čo je lepšie ako vedieť presne, kto je nepriateľ, mať pod palcom médiá a k tomu všetkému kontrolovať aj čerpacie stanice?

Víťazstvo agenta v susednom štáte? Pre niekoho šok. Pre Ficovu vládu – deň národného uzmierenia. Len ešte treba počkať, kým Brusel pošle ďalší balík peňazí. Potom sa to môže celé opakovať.