Ficova politika na štyri svetové strany, keď oklameš tri, a tá štvrtá ťa už pozná. Robert Fico si osvojil stratégiu, ktorú nazval „politika na štyri svetové strany“. Znie to ako brilantný geopolitický plán, ale v praxi to vyzerá takto: Sľúbiš Východu, že si s ním. Pritom si pýtaš peniaze zo Západu. Ticho koketuješ s Juhom. A na Sever si ani nespomenieš.

Ficova politika na štyri svetové strany

Táto „suverénna“ rovnováha spočíva v tom, že jednu stranu verejne haníš, druhú klameš, tretiu si kupuješ a štvrtú urazíš medzi rečou.
Politická gymnastika? Skôr geopolitická schizofrénia. Tvári sa ako neohrozený hráč medzi blokmi, ale v skutočnosti sa hrá na všetky strany – a pritom si myslí, že ho nikto nevidí.

Lenže svet nie je hlúpy.
Európa počúva, Rusko sleduje, Čína sa usmieva a USA si robí poznámky.

To, čo Fico nazýva “vyvažovaním záujmov”, je v praxi nekonzistentné blúznenie medzi hodnotami a obchodom, medzi rečami o mieri a činmi v zbrojení, medzi rétorikou o nezávislosti a dotáciami z Bruselu.

A kultúrny kontext? Ten u nás nehrá rolu, lebo vládne len to, čo sa dobre predáva doma – nie to, čo funguje vonku.

Oklamať Áziu, prehádať sa s EÚ, zneistiť USA

Fico síce hovorí o „viacerých partnerstvách“, ale partnerstvo bez dôvery neexistuje.
Keď jedným rukám podávaš ruku a druhým im zháňaš zbrane,
keď jedným hovoríš „ste naši priatelia“ a druhých voláš „dekadentní úradníci“,
nakoniec ťa nebude rešpektovať nikto.

Lebo nie je hanba mať vlastný názor.

Hanba je nemáť žiaden – a meniť ho podľa toho, kto zaplatí obed.

Keď si vyrobíš triednych nepriateľov na všetky svetové strany

Fico by mohol byť majster sveta vo výrobe nepriateľov. V politike na štyri svetové strany si totiž zákonite vyrobíš štyroch triednych nepriateľov – jedného z každej. Západ mu neverí, lebo ho kritizuje, no berie jeho eurofondy.
Východ si ho neváži, lebo vie, že je len užitočný na doma.
Juh ho neberie vážne, lebo nemá dlhodobú víziu.
A Sever? Ten si ani nevšimol, že Slovensko niečo tvrdí.

Medzitým sa z EÚ stáva „bruselský diktát“, z opozície „vlastizradcovia“ a z každého, kto nesúhlasí, “nepriateľ štátu” alebo “agent cudzej moci”. To je politika, kde je názor zločinom – a klamstvo štandardom.

Úvaha na záver: Politika na štyri svetové strany = rozpačitý tanec do kruhu
To nie je diplomacia.
To je slovenské Kocúrkovo v medzinárodnej verzii.

V takejto politike nejde o „štátny záujem“. Ide o osobný záujem, maskovaný suverenitou.

A výsledok? Nikto nám neverí – a my sami nevieme, kam patríme.

Nerealistickosť Ficovej politiky na štyri svetové strany

Nemôžeš chcieť to isté od moslimského štátu ako od sekulárnej Brazílie.
Niektorí partneri si ctia tradíciu, iní liberálne slobody. Jedni si cenia vojenskú silu, druhí klimatické dohody.

To, čo v jednom štáte otvára dvere, môže v druhom vyvolať škandál.

A Fico? Ten sa správa, akoby kultúra bola len nepodstatný detail.
Ako keby mohol rovnakou vetou osloviť Orbána, Erdogana, Macrona aj čínsku komunistickú stranu – a čuduje sa, že sa mu to nedarí.

Môžeš im akurát predávať zbrane.
A aj to len dovtedy, kým nezistia, že predávaš aj ich nepriateľom.

Ak prechádzate na Apple Mac Mini, toto je najlepšia IPS budget voľba