Stephen Miller vo vzťahu k Grónsku. Dlhoročný ideológ a v roku 2026 deputy chief of staff pre politiku v druhej administratíve Donalda Trumpa, sa stal jednou z najkontroverznejších postáv americkej politiky. Najmä vďaka svojmu radikálnemu pohľadu na medzinárodné vzťahy. V januári 2026 otvorene prezentoval postoj, ktorý mnohí analytici označili za otvorený návrat k imperialistickej logike 19. storočia.

Jeho filozofia vo vzťahu k Grónsku nie je len o strategickom záujme o arktický ostrov, ale predstavuje ucelený svetový názor založený na princípe „might makes right“ – silnejší má vždy pravdu a slabší musia ustúpiť.

Filozofia Stephena Millera vo vzťahu k Grónsku
a náš preceda Fico to má rád, lebo 4 svetové strany

Základné piliere Millerovej filozofie

Podľa Millera je medzinárodný poriadok založený výlučne na sile, nie na zmluvách, medzinárodnom práve či morálnych princípoch. Veľmoci si berú, čo chcú, pretože môžu a nikto ich nedokáže zastaviť. Tento pohľad aplikuje priamo na Grónsko, keď vyhlásil, že „Greenland should be part of the United States“ a že ide o oficiálnu pozíciu americkej vlády. Vo svojich vyjadreniach opakovane zdôrazňoval, že suverenita Dánska nad Grónskom je len historickou náhodou a nemá reálnu legitimitu.

Kritika dánskej suverenity

Miller otvorene spochybňuje právo Dánska vlastniť Grónsko. Pýta sa: „Aké právo má vôbec malá európska krajina s populáciou päť a pol milióna ľudí kontrolovať obrovské územie s potenciálom, ktorý mení globálnu rovnováhu síl?“ Podľa neho je grónska autonómia len ilúzia a skutočná moc nad ostrovom patrí tomu, kto ju dokáže uplatniť. V tejto logike je Dánsko len dočasným správcom územia, ktoré „prirodzene“ patrí mocenskej veľmoci – a tou je v 21. storočí podľa neho výlučne Spojené štáty.

Arktída ako nové bojisko 21. storočia

Oficiálna argumentácia americkej administratívy sa opiera o strategickú polohu Grónska v Arktíde. Rýchle topenie ľadovcov otvára nové námorné cesty, zvyšuje prístup k nerastným surovinám a mení celú geopolitickú mapu severnej pologule. Miller však ide ďalej než len o „prístup“ či „vojenské základne“. Chce úplnú kontrolu. Najmä kvôli obrovským zásobám vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu moderných zbraňových systémov, elektroniky a technológií budúcnosti. Podľa jeho slov by USA nemali súperiť o zdroje s Čínou či Ruskom, ale mali by si ich zabezpečiť natrvalo – teda priamym vlastníctvom územia.

„Nikto nebude bojovať s USA kvôli Grónsku“

Jedno z najšokujúcejších vyjadrení Stephena Millera prišlo na otázku, či USA vylučujú použitie vojenskej sily. Odpoveď bola stručná a brutálne úprimná: „Nikto nebude bojovať s USA kvôli budúcnosti Grónska vojensky.“ Toto tvrdenie vychádza z jeho presvedčenia, že malá populácia Grónska (približne 57 000 obyvateľov), obmedzené dánske vojenské kapacity a absencia ochoty európskych spojencov riskovať jadrovú konfrontáciu kvôli arktickému ostrovu znamenajú, že USA môžu konať s minimálnym rizikom odvety. Táto veta sa stala symbolom jeho filozofie – čistý realizmus bez akýchkoľvek ilúzií o morálnej či právnej obmedzenosti veľmoci.

Reakcie v USA a v zahraničí

Vyhlásenia Stephena Millera vyvolali v januári 2026 masívnu vlnu kritiky. Aj v rámci Republikánskej strany sa ozvali hlasy odporu. Najostrejšie vystúpil senátor Thom Tillis, zvyčajne lojálny trumpovskému krídlu, ktorý Millera označil za „amateur hour“ a jeho postoj za „hlúpy a nebezpečný“.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová reagovala vyhlásením, že Grónsko nie je na predaj a že akákoľvek forma nátlaku bude považovaná za priame ohrozenie suverenity členského štátu NATO. V niektorých európskych médiách sa objavili dokonca špekulácie, že ak by USA naozaj pristúpili k anexii Grónska, mohlo by to viesť k rozpadu Severoatlantickej aliancie.

Porovnanie s historickými analógiami

Mnohí komentátori prirovnávali Millerov prístup k politike veľmocí 19. storočia – najmä k britskému a francúzskemu kolonializmu alebo k nemeckej „Weltpolitik“. Iní spomínali ruskú anexiu Krymu v roku 2014 ako moderný precedent, ktorý by USA mohli nasledovať. Niektorí liberálni analytici dokonca použili silné označenie „fasistická geopolitika“, hoci toto označenie bolo v prevažnej miere odmietnuté ako príliš emotívne. Miller sám takéto porovnania odmieta a tvrdí, že ide len o „zdravý rozum v ére, keď sa slabosť trestá“.

Možné scenáre ďalšieho vývoja

K 10. januáru 2026 sa situácia okolo Grónska nachádza v stave vysokej diplomatickej a ekonomickej eskalácie, ale bez priameho vojenského kroku. Najčastejšie diskutované scenáre zahŕňajú:

1) dlhodobý ekonomický tlak na Dánsko a Grónsko prostredníctvom sankcií a obchodných obmedzení,

2) finančné ponuky pre grónsku autonómnu vládu, ktoré by boli odmietnuté ako urážlivé,

3) posilnenie americkej vojenskej prítomnosti na už existujúcej základni Thule a jej postupné rozširovanie,

4) hybridné operácie vrátane informačnej vojny a podpory separatistických nálad medzi Inuítmi,

5) a v najextrémnejšom prípade – priama intervencia pod zámienkou „ochrany pred čínskym alebo ruským vplyvom“.

Miller ako symbol novej éry?

Filozofia Stephena Millera vo vzťahu k Grónsku nie je len o jednom ostrove v Arktíde. Predstavuje radikálnu víziu sveta, ktorá odmieta liberálny medzinárodný poriadok založený na pravidlách a nahrádza ho surovým princípom sily.

V tomto svete veľmoci neprosia, nevyjednávajú ani nerešpektujú slabších – berú, čo potrebujú, a ospravedlňujú to národnou bezpečnosťou, strategickými záujmami alebo historickou spravodlivosťou. Či sa táto vízia stane dominantnou v americkej zahraničnej politike najbližších rokov, alebo zostane len extrémnym krídlom trumpizmu, ukážu až nasledujúce mesiace a roky.

Jedno je však isté – Stephen Miller dokázal, že aj v roku 2026 dokáže jedna osoba svojimi slovami otriasť základmi celého západného spoločenstva.

---

Čurillovci - Policajti v prvej línii boja s mafiou - Marek Vagovič